http://ekolist.cz/cz/publicistika/nazory-a-komentare/michaln-kravcik-pan-metelka-ma-pravdu-latentne-teplo-nie-je-pricinou-zmeny-klimy
zprávy o přírodě, životním prostředí a ekologii

Michal Kravčík: Pan Metelka má pravdu. Latentné teplo nie je príčinou zmeny klímy

26.6.2017
Máme vedľa seba 2 ekosystémy. Jeden je odvodnený a druhý je zavodnený.
Máme vedľa seba 2 ekosystémy. Jeden je odvodnený a druhý je zavodnený.
Pán Metelka má ozaj pravdu, že latentné teplo nie je príčinou zmeny klímy. Len neviem na základe čoho sa dopracoval k tomu, že to tvrdím ja. Dovolil som si tvrdiť, že zvýšenou produkciou cíteľného/zjevného tepla sa dramatický mení klíma. Výparom vody z krajiny sa odčerpáva teplo od zemského povrchu do vyšších vrstiev atmosféry. To po prvé a po druhé, stále sa pán Metelka ma snaží vytlačiť do priestoru, ktorému rozumie viac on a nechce rozumieť tomu, čo bolo predmetom rozhovoru, ktorý som poskytol Ekolistu. Možno to robí preto, lebo moje texty, ktorými som sa snažil trpezlivo vysvetľovať sú pre pána Metelku málo zrozumiteľné, alebo prinášajú niečo, čomu nerozumie. Tak to skúsim vysvetliť ešte raz a detailnejšie.
 

Máme vedľa seba 2 ekosystémy. Jeden je odvodnený a druhý je zavodnený. Z odvodneného ekosystému sa menšia časť slnečnej energie spotrebuje na ohrev pôdy, na výpar, či sa jej odrazí. Spolu to môže byť 30-40 %. Dominantná časť energie Slnka sa transformuje na cíteľné/zjené teplo (60-70 %). Vedľa je zavodnený ekosystém. Až 70-80% slnečnej energie sa spotrebuje na výpar. V zmysle zákona zachovania energie energia Slnka sa transformuje na latentné teplo a vyparovaná voda ju transportuje do vyšších vrstiev atmosféry. Teplotný rozdiel medzi tými dvomi ekosystémami, ktoré môžu byť vedľa seba len pár desiatok metrov viac ako 10 stupňov celzia., tak ako to napríklad dokazuje snímka z termovíznej kamery z Třebone (Pokorný, 2007). Na strechách domov horúco nad 30 a v parku príjemných 18 stupňov Celzia.

Na strechách domov horúco nad 30 a v parku príjemných 18 stupňov Celzia.
Na strechách domov horúco nad 30 a v parku príjemných 18 stupňov Celzia.
Ak by pán Metelka namietal, že je to mikroklimatická záležitosť, tak sa poďme pozrieť na ostrov Cyprus v Stredomorí. Sateliná snímka evidentne potvrdzuje, ako mraky tečú okolo ostrova a nad ostrovom nič. Vychádzajúc z vyššie popísaného fyzikálneho princípu je to logické, že ostrov v lete sa prehrieva a vytvára tepelný ostrov, ktorý bráni vstupu mrakov do vnútrozemia ostrova. To je hlavný dôvod, že za posledných 30 rokov na Cypre poklesli zrážky o 15 %. Prečo? Nie preto, že globálne otepľovanie, ale preto, lebo dažďová voda z urbanizovaných letovísk i zo samotnej Nikózie s dopravnou infraštruktúrou je odvádzaná do mora a krajina sa viac a viac vysušuje a prehrieva ako v minulosti. Tým sa produkuje viac a viac cíteľného/zjevného tepla do atmosféry. Výsledok? Viac sucha, viac tepla a väčšia bariéra pre prúdenie vzduchu do vnútrozemia, kde menej prší, ako v minulosti.

Cyprus. Neprší tu jednoducho preto, lebo tepelný ostrov, tvorený zo sucha, bráni formovaniu mrakov aj na tých malých kúskoch pevniny.
Cyprus. Neprší tu jednoducho preto, lebo tepelný ostrov, tvorený zo sucha, bráni formovaniu mrakov aj na tých malých kúskoch pevniny.

Ak sa chceme vrátiť na zmenu teplotného režimu nad šírim oceánom, treba si uvedomiť, že aj v tejto časti planéty Zem je monitoring teplôt i zrážok na ostrovčekoch, ktoré za niekoľko stáročí prešli drastickou premenou krajinnej štruktúry. *Na nich hlavne v lete teraz už neprší. Pred odlesnením tam pršalo. Neprší tam jednoducho preto, lebo tepelný ostrov, tvorený zo sucha, bráni formovaniu mrakov aj na tých malých kúskoch pevniny, tak ako v historický nádhernom mestečku Třeboň, či na Cypre.

A ozaj zamyslel sa klimatológ Metelka, prečo dažďové obdobie v spomínaných vyschnutých krajoch je v zime? Prezradím mu. Lebo v zimnom období sa tam menej produkuje citeľného/zjevného tepla a tým majú šancu mraky vstúpiť do vnútrozemia a vypršať sa. Ale aj tieto časti sveta sa naďalej vysušujú, nie pre CO2 v atmosfére, ale kvôli suchú a zvýšenej produkcii citeľného tepla a preto tam ešte menej prší. Príkladom je vojnou zmietaná Sýria, na začiatku ktorej bolo drastické sucho, ktoré v tých končinách trvá od roku 2005.

A ako to súvisí s Českou krajinou? Napríklad tak, že v Prahe menej prší a v pohraničných horských oblastiach Čiech prší viac. To štartuje dramatické povodne, ktoré sužujú Prahu. Proste tepelné ostrovy vytláčajú vodu do hôr, ktorá sa po kondenzácii zleje a ohrozuje práve tie mestá, ktoré doslova „vyháňajú“ vodu preč Jednoducho dochádza k priestorovej i časovej zmene rozdelenia zrážok. V prehriatých a viac vysušených oblastiach kdekoľvek na svete menej prší a v chladnejších a vlhkejších oblastiach prší viac, ako v minulosti. Toto potvrdzuje aj výskum v Gruzínsku na Kaukaze. 12 tisíc rokov pred Kristom bolo 5 zrážkových pásiem a teraz je ich 8. Tam kde pršalo 600 teraz tam naprší len 400 mm.

V prehriatých  a viac vysušených oblastiach kdekoľvek na svete menej prší a v chladnejších a vlhkejších oblastiach prší viac, ako v minulosti. Toto potvrdzuje aj výskum v Gruzínsku na Kaukaze.
V prehriatých a viac vysušených oblastiach kdekoľvek na svete menej prší a v chladnejších a vlhkejších oblastiach prší viac, ako v minulosti. Toto potvrdzuje aj výskum v Gruzínsku na Kaukaze.

A ešte k latentnému teplu vo vyšších vrstvách atmosféry, ako hlavný argument pána Metelku, že som vymyslel niečo čo je fyzikálny nezmysel. Vysvetlím to ešte raz fyzikálne a snáď to pochopí. Latentné teplo vo vyšších vrstvách atmosféry sa uvoľňuje vtedy, keď dochádza ku kondenzácii vodných pár. Vyparená voda padá vo forma zrážok na zem. Čo sa deje s energiou? Nuž ak sa horné vrstvy tróposféry tiež otepľujú, tak kde je tá energia, ktorá sa uvoľnila? Nie náhodou putuje ešte do vyšších vrstiev atmosféry, teda do stratosféry? Samozrejme ak akceptujeme zákon zachovania energie. Podľa druhej termodynamickej vety platí, že nie je možné, aby sa teplo šírilo z chladnejšieho miesta na teplejšie. Tak nie náhodou to teplo, ktoré sa zbavilo vody po kondenzácii ide „druhou rýchlosťou“ do stratosféry? Ja neviem. Ak vie pán Metelka, tak láskavo prosím o vysvetlenie.

Takže na záver, aby to bolo čierne na bielom: Príčinou klimatických zmien je vysušovanie krajiny a zvýšená produkcia citeľného/zjevného tepla.

foto - Kravčík MichalMichal Kravčík
Michal Kravčík je předsedou organizace Ľudia a voda.
tisknout poslat
 twitter
Ekolist.cz nabízí v rubrice Názory a komentáře prostor pro otevřenou diskuzi. V žádném případě ale nejsou zde publikované texty názorem Ekolistu nebo jeho vydavatele, nýbrž jen a pouze názorem autora daného textu. Svůj názor nám můžete poslat na ekolist@ekolist.cz.

Online diskuse

Redakce Ekolistu vítá čtenářské názory, komentáře a postřehy. Tím, že zde publikujete svůj příspěvek, se ale zároveň zavazujete dodržovat pravidla diskuse. V případě porušení si redakce vyhrazuje právo smazat diskusní příspěvěk
Do diskuze se můžete zapojit po přihlášení


Zapomněli jste heslo? Změňte si jej.
Přihlásit se mohou jen ti, kteří se již zaregistrovali.

reklama
Blíž přírodě
Blíž přírodě

Ekolist.cz je vydáván občanským sdružením BEZK. ISSN 1802-9019. Za webhosting a publikační systém TOOLKIT děkujeme Econnectu. Navštivte Ecomonitor.
Copyright © BEZK. Copyright © ČTK, TASR. Všechna práva vyhrazena. Publikování nebo šíření obsahu je bez předchozího souhlasu držitele autorských práv zakázáno.
TOPlist