http://ekolist.cz/cz/publicistika/nazory-a-komentare/vladimir-duga-klimaticke-zmeny
zprávy o přírodě, životním prostředí a ekologii

Vladimír Duga: Klimatické zmeny

24.11.2016
Myslíte si, že odborníci na klimatické zmeny poznajú skutočné príčiny klimatických zmien? Naozaj sú za klimatické zmeny zodpovedné skleníkové plyny?
O tom, koľko peňazí pôjde na vedu rozhodujú politici a preto vedci musia tvrdiť to čo chcú počuť politici. O vplyve CO2 na klimatické zmeny rozhodla iba malá skupinka amerických vedcov a celý svet to zobral ako samozrejmosť. Obchodovanie z emisiami je iba dobý biznis pre politikov, ktorý nemá nič spoločné z klimatickými zmenami.
 

Ak do atmosféry vypustíte plyn, ktorý má väčšiu hustotu ako je hustota vzduchu, hustota atmosféry sa zväčší. Cez hustejšiu atmosféru bude na zemský povrch dopadať menej slnečného žiarenia vrátane UV žiarenia. CO2 má väčšiu hustotu ako je hustota vzduchu. Ak by mal naozaj CO2 vplyv na klimatické zmeny, na zemský povrch by dopadalo menej slnečného žiarenia i menej UV žiarenia a preto by teplota zemského povrchu i teplota vzduchu klesali. V skutočnosti dopadá na zemský povrch viacej slnečného žiarenia i viacej UV žiarenia a preto sú priemerné teploty vyššie ako v minulosti.
Vodná para má 10000 krát väčší skleníkový efekt ako CO2. Koncentrácia vodnej pary v atmosfére je 1000 až 10000 krát väčšia ako koncentrácia CO2. Vďaka vyšším teplotám sa do atmosféry odparí viacej vody. Ak naozaj dochádza v atmosfére k väčšiemu skleníkovému efektu, je to vďaka väčšej koncentrácii vodnej pary. Pri zamračenej oblohe klesajú nočné teploty menej ako pri vyjasnenej oblohe.
Ak by mali naozaj skleníkové plyny vplyv na klimatické zmeny, vďaka skleníkovému efektu by sa zmenšovali rozdiely teploty v atmosfére. Aby mohol byť v posledných rokoch väčší výskyt tornád ako v minulosti, musia byť v atmosfére väčšie rozdiely teploty ako v minulosti. Takýto stav je možný iba pri redšej a tenšej atmosfére. Vďaka tenšej a redšej atmosfére dopadá na zemský povrch viacej slnečného žiarenia a preto sa zemský povrch zohrieva rýchlejšie ako v minulosti. Vďaka tenšej a redšej atmosfére dochádza k väčšiemu vyžarovaniu tepelnej energie do kozmického priestoru a preto prišli prvé mrazy o 3 týždne prv ako chodievali v minulosti. Vďaka tenšej a redšej atmosfére dopadá na zemský povrch viacej UV žiarenia, čo je omylom pripisované ozónovým dieram. Hrúbka ozónu sa určuje nepriamo, podľa množstva UV žiarenia dopadajúceho na zemský povrch. Najväčším zdrojom UV žiarenia, ktoré dopadá na zemský povrch je Slnko. Najväčšia ozónová diera je údajne nad Antarktídou. Aby mohlo UV žiarenie zo Slnka dopadať na Antarktídu cez údajnú ozónovú dieru nad Antarktídou, Zem by musela byť otočená k Slnku južným pólom. Väčšina UV žiarenia ktoré dopadá na zemský povrch prechádza vrchnými vrstvami atmosféry ktorá sa nachádza nad rovníkom a tam treba hľadať aj skutočné príčiny klimatických zmien.
Vladimír Duga

tisknout poslat
Ekolist.cz nabízí v rubrice Názory a komentáře prostor pro otevřenou diskuzi. V žádném případě ale nejsou zde publikované texty názorem Ekolistu nebo jeho vydavatele, nýbrž jen a pouze názorem autora daného textu. Svůj názor nám můžete poslat na ekolist@ekolist.cz.

Online diskuse

Redakce Ekolistu vítá čtenářské názory, komentáře a postřehy. Tím, že zde publikujete svůj příspěvek, se ale zároveň zavazujete dodržovat pravidla diskuse. V případě porušení si redakce vyhrazuje právo smazat diskusní příspěvěk
Do diskuze se můžete zapojit po přihlášení


Zapomněli jste heslo? Změňte si jej.
Přihlásit se mohou jen ti, kteří se již zaregistrovali.

reklama
Příběhy české přírody
   

Blíž přírodě

Ekolist.cz je vydáván občanským sdružením BEZK. ISSN 1802-9019. Za webhosting a publikační systém TOOLKIT děkujeme Econnectu. Navštivte Ecomonitor.
Copyright © BEZK. Copyright © ČTK, TASR. Všechna práva vyhrazena. Publikování nebo šíření obsahu je bez předchozího souhlasu držitele autorských práv zakázáno.
TOPlist