https://ekolist.cz/cz/zpravodajstvi/zpravy/menej-odpadov-pre-zdravsie-kosice
reklama
reklama
zprávy o přírodě, životním prostředí a ekologii
Přihlášení

Menej odpadov pre zdravšie Košice

11.11.1998 15:55 | KOŠICE (EkoList)
Na Slovensku prebiehajú prvé pokusy o koncepčné kampane pre obmedzovanie množstva odpadov na miestnej úrovni.
 

V snahe pomôcť znížiť odpady a realizovať pozitívnu ukážku minimalizovania odpadov sme v Košiciach pripravili Program minimalizácie odpadov "Pre zdravšie a krajšie Košice" (ďalej PMO). Inšpirovali sme sa veľmi podobným programom od našich priateľov z Dubnice nad Váhom. Je zameraný na obaly, hlavne obaly potravín, ktoré už dnes tvoria objemom 45 - 50 % komunálneho odpadu. Hlavná myšlienka PMO vychádza z analýz toku odpadov, ktorá ukazuje, že o množstve odpadov vyprodukovaných v obci/meste do istej mieri rozhodujú obyvatelia pri svojich nákupoch a obchodníci, ktorí do svojich predajní tovar dovážajú. Aj keď prvotná príčina rastu odpadov je v súčasnej nekomplexnej ekonomike hospodárskeho rastu, ignorujúcej cenu zdrojov a ekologické škody, ktoré pôsobí, aj radoví občania a obchodníci ovplyvňujú množstvo odpadov. "Ekonomika rastu" potom spôsobuje, že výrobcovia produktov a plniči produkujú stále viac jednorazového tovaru, tovaru s krátkou životnosťou, balí sa aj to, čo sa pred tým nebalilo. Mizne bezobalová distribúcia, vratné obaly... Najjednoduchšie by bolo prestať jednorazové a ťažko recyklovateľné obaly vyrábať, to však žiadny výrobca neurobí, pokiaľ sa jeho výrobky v problematických obaloch budú dobre predávať a pokiaľ to bude preň ekonomicky výhodnejšie. Keďže meniť ekonomiku je dlhý a ťažký proces, v rámci našich obmedzených kapacít sme sa rozhodli začať s tým, na čo nám môžu stačiť sily a čo môže reálne znížiť odpady v našom regióne. Preto PMO kladie dôraz na spoluprácu obyvateľov a obchodníkov. Obchodníkov a spotrebiteľov informujeme a motivujeme k tomu, aby uprednostňovali také spôsoby predaja, z ktorých je málo odpadu. Takto sa snažíme vyvinúť tlak na výrobcov/plničov, aby pri balení svojich výrobkov používali obaly, alebo spôsoby minimalizujúce odpad. Zároveň sa PMO usiluje pozdvihnúť občianske sebavedomie a ukázať silu občana / spotrebiteľa, ktorá má obrovskú moc. Jediný problém je, že si ju občania neuvedomujú a nevyužívajú ju pre vytváranie tlaku pre pozitívne zmeny.
Cieľom PMO je spoluprácou obchodníkov a obyvateľov mesta dosiahnuť, aby sa do mesta dovážali iba výrobky v obaloch prijateľných pre životné prostredie. To sa usilujeme dosiahnuť nielen osvetou, ale aj motivačnými nástrojmi. PMO prebieha formou "súťaže" založenej na ekoznačke "Pre zdravšie a krajšie Košice". Tú obdrží každý obchod, ktorý sa rozhodne vstúpiť do Programu a splní základnú podmienku (triedi svoje odpady). Ekoznačka využíva motívy charakterizujúce mesto, aby poukázala, že ide o naše životné prostredie a zasiahla cítenie miestnych obyvateľov. PMO má 6 bodov:
1. Triedime svoje odpady - Je to jediná podmienka pre vstup do PMO. Obchod triedi svoje odpady minimálne na druhy zbierané v rámci triedeného zberu v Košiciach.
2. Nápoje a mlieko vo vratných sklených fľašiach - Obchodník sa snaží ponúkať vo svojom obchode čo najviac nápojov vo vratných sklených fľašiach, najmenej však od 4 domácich (slovenských) spoločností minimálne 8 druhov. V malých prevádzkach postačí od 2 domácich spol. min. 4 druhov. Ak niektorý z Košických producentov začne plniť ďalší nápoj do vratných sklených fliaš, obchodník ho automaticky zaradí do svojho ponúkaného sortimentu.
3. Žiadne zbytočné obaly - zelenina, ovocie a pečivo sa predáva výhradne nebalené. Taktiež obchodník nerozdáva bezplatne tašky a vrecká (zväčša sa jedná o plastové s krátkou životnosťou, ale podmienka platí aj pre papierové). Ponúka ako alternatívu predaj trvácnych tašiek, medzi nimi aj plátených z miestnych prírodných materiálov (ľan, konope).
4. Menej jednorazových obalov pre nápoje - obchodník znižuje množstvo nápojov v krabicových viacvrstvových obaloch a jednorazových fľašiach vo svojej predajni na minimum, v ideálnom prípade ich vylúči úplne. Zníženie vie preukázať v objednávkach pre svoju predajňu a na regálu má vystavených max. 5 ks (v malých pred. 1) tak, aby boli viditeľne v menšine oproti vratným obalom.
5. Žiadne hliníkové plechovky - obchodník úplne vylúči zo svojej ponuky nápoje v hliníkových plechovkách.
6. Mliečne výrobky v sklených obaloch - obchodník predáva mliečne výrobky v sklených obaloch tých druhov, ktoré sa v dostupnom okolí vyrábajú.
Do PMO sme zároveň zapojili miestne médiá - sledovanú miestnu televíziu TV NAŠA, miestny denník Košický Večer, miestne Top rádio a reklamné agentúry ISPA a Moki (výlep plagátov na výlepné plochy mesta). Týchto sme okrem environmentálnych argumentov motivovali aj spôsobom "vzájomných reklám". Všade nám síce potvrdili, že myšlienka PMO je skvelá, ale ak ponúknu svôj reklamný priestor, potrebujú mať z toho "osoh" aj oni. Keďže sme sami nemali prostriedky, využili sme "užitočné prepojenia" medzi médiami a reklamnými agentúrami. Pri jednaní s denníkom sme ponúkli reklamu v miestnom rádiu a TV, na spodnej časti plagátov a billboardov; pri jednaní s billbardovou agentúrou ISPA sme ponúkli uvádzanie v denníku, TV a plagátoch atď. Vytvorili sme prepojenia, kde sa naši partneri vzájomne motivovali. Dohromady sme získali reklamnú hodnotu niekoľkých 100 000 Sk. Hlavným dôvodom však bolo, aby sme vytvorili motivačné nástroje pre zapojené potraviny. Vždy sme na prvom mieste uvádzali environmentálne dôvody, ale pri silných ekonomických tlakoch je potrebné zvoliť aj motivačné nástroje. Bezplatná reklama je jedným z účinných.
Podarilo sa nám zabezpečiť nasledovnú mieru reklamy:
Pre potraviny, ktoré vstúpia do PMO:
1. Obdržia ekoznačku - nálepku s emblémom programu, ktorou bude označený každý zapojený obchod a ktorá bude verejne propagovaná.
2. Reklamné uvedenie na panely pri informačných stánkoch Spoločnosti priateľov Zeme usporiadaných v rámci programu po celý rok.
3. Reklamné uvedenie v denníku Košický Večer 1x mesačne počas trvania programu (koniec decembra 1997)
4. Reklamne uvedenie v regionálnej TV NAŠA
5. Úľavy na poplatkoch za odvoz, alebo likvidáciu odpadov. Ak by však zmeny v miestnej legislatíve nakladania s odpadmi, zmeny oprávnených osôb pre nakladanie s odpadmi či iné vážne dôvody znemožnili poskytnúť túto výhodu, obchodná spoločnosť to bude rešpektovať.
Pre najaktívnejšie obchody s potravinami sa Spoločnosť priateľov Zeme zaväzuje:
Pre tých 10 obchodných spoločností, ktoré plnia najviac bodov a učinia najviac pre minimalizáciu odpadu v rámci svojho predaja, zabezpečiť naviac k základnej propagácií:
1. Reklamné uvedenie na plagátoch rozmeru A2 na všetkých výlepných plochách v meste a vo výklade niektorých obchodov (náklad cca 400 ks).
2. Reklamnú plochu bezplatne v denníku Košický Večer, minimálne 1x.
3. Uviesť s úplnou adresou a poďakovaním pri záverečnom vyhodnotení súťaže vo všetkých troch partnerských médiách - TV NAŠA, TOP Rádio a Košický Večer.
Pre víťaza súťaže - obchodnú spoločnosť splňujúcu najviac bodov zo všetkých, zabezpečiť:
1. Bezplatne reklamu na 15 bilboardoch spoločnosti ISPA namaľovanú košickými deťmi a mládežou.
2. Bezplatne reklamný priestor v TOP Rádiu v hodnote 15 000 Sk.
3. Bezplatne vysielanie reklamného šotu po dobu 3 mesiacov 60x v TV NAŠA, s klipom, aký obchodná spoločnosť dodá.
4. Dominantné uvedenie na plagátoch pre 10 najaktívnejších obchodov v programe.
5. Séria veľkoplošných reklám v denníku Košický Večer.
Spôsob realizácie a výsledky: Oficiálne sme ohlásili začiatok kampane, ktorý sme odštartovali pochodom mestom a slávnostným vylepením prvej Ekoznačky. Prvú ekoznačku vylepil námestník primátora mesta (primátor mesta zobral nad PMO patronát) za značného záujmu médií. Po zahájení členovia SPZ s informačnými materiálmi, ekoznačkami a ponukou reklám navštevovali jednotlivých majiteľov obchodov s potravinami. Najprv sme sa zamerali na dosiahnutie prvého bodu - zapojiť do PMO čo najviac obchodov s potravinami, ktoré by triedili svoje odpady. Postupne sme zapojili vyše 50 obchodov s potravinami, ktoré s triedením začali. Vytriedené zložky odpadov od nich odoberala mestská spoločnosť CZO, ktorá v tej dobe zavádzala triedenie v Košiciach. Postupne sme vyvíjali aktivity pre napĺňanie ďalších bodov. Po zavedení triedenia odpadov do jednotlivých predajní sme začali s kampaňou za mlieko vo vratných sklených fľašiach. Pred ňou bolo mlieko v Košiciach už roku len v jednorazových obaloch. Postupne sme zaviedli mlieko vo vratných fľašiach do 25 predajní v Košiciach. Ďalej sa nám podarilo primeť 5 predajní, ktoré prestali bezplatne rozdávať plastové tašky a vrecká s krátkou životnosťou a začali predávať trvácnejšie tašky. 2 obchody vylúčili hliníkové plechovky. Postup bol nasledovný - diskutovalo sa s majiteľmi a pred tými potravinami, ktoré objednali mlieko vo vratných fľašiach (MVF) sme usporadúvali informačné stánky pre podporu odbytu "ekologickejšieho tovaru". To je dôležité, keďže obchodníci objednávajú nový tovar skúšobne a práve v prvých týždňoch sa nemusia tieto produkty uchytiť. V prípade, že by nešli od začiatku na odbyt ich obchodníci odvolajú a po druhý, či tretí krát je ich už ťažšie presvedčiť. Pri informačných stánkoch sme mali letáky o vplyve obalov mlieka na životné prostredie, o PMO, odpadoch, ktoré sme ponúkali okoloidúcim. Pri infostánkoch sme vystavovali tiež tabuľu so zoznamom potravín, ktoré sa zapojili, kde dostať v Košiciach MVF a s uvedením partnerov programu. Tiež tabuľu s malou výstavou - fotografiami o škodlivých vplyvoch produkcie odpadov, lepších riešeniach, humorne ladené porovnania vplyvu obalov na ŽP. Informačné stánky sme usporiadali tak často, ako to bolo možné - každý týždeň aspoň 1 - 2, niekedy však i cez všetky pracovné dni. Intenzívne sme pracovali s médiami - podarilo sa uverejniť desiatky článkov o odpadoch a obaloch. Pre zaujatie verejnosti i médií sme usporiadali 10 veľkých akcií a založili sme Celoslovenský deň minimalizácie odpadov - 7. november. V tento deň sa v 17 mestách konali akcie pre verejnosť o odpadoch a možnostiach ich minimalizovania. V miestnom denníku pravidelne vychádzali informačné článku a reklama zapojeným potravinám. S miestnou TV sme natočili 2 videoklipy - jeden pôsobivo ukazoval škodlivé vplyvy odpadov a druhý vysvetľoval PMO. Tieto "Ekošoty" vysielala sledovaná miestna TV každý deň vyše 1 roka. V spolupráci so Slovenskou televíziou sme natočili dokumentárno- vzdelávací film o obaloch, odpadoch a o tom, čo môže spotrebiteľ robiť pre ich znižovanie. Film získal cenu na festivale environmentálnych filmov v Banskej Bystrici.
Celý PMO by mal iste značný úspech keby...Spoločnosť, ktorá zavádzala triedený zber odpadov v Košiciach CZO bola mestská spoločnosť prevádzkujúca spaľovňu odpadov. Dosť rýchlo si spočítala, že triediť odpady, hlavne dobre horľavé a posielať ich do papierní príp. plasty na recykláciu nie je pre ňu výhodné a odoberajú si tak množstvo odpadov zo spaľovne. Tú je ale potrebné z ekonomických i prevádzkovo- technických dôvodov plniť odpadmi čo najviac. Tak strácali záujem, po dvoch mesiacoch už z predajní prestali odoberať vytriedené odpady. Trvalo nám takmer rok úsilia, pokiaľ sme našli druhú spoločnosť, ktorá začína s triedeným zberom v Košiciach. Po úspechu, keď sme za 2 mesiace zaviedli mlieko vo vratných fľašiach do 25 predajní a neustále sa objem MVF zvyšoval, začali neustále problémy. Najprv netesnili vrchnáky a trvalo pol roka (!), pokiaľ sa nám podarilo dosiahnuť nápravu. Napriek tomu sme zachránili MVF v 6 predajniach, kde si ľudia kupovali MVF aj napriek tomu, že z fliaš tieklo. Na informačných stánkoch nám ukazovali fľaše, z ktorých tieklo so slovami, že z environmentálnych dôvodov si radšej kúpia také, ako v jednorazových obaloch. To boli naše "malé" víťazstvá u ľudí, ktoré sme si veľmi cenili. Keď sa podarilo odstrániť túto chybu, spustili sme ďalšiu vlnu kampane a opäť sme zaviedli mlieko do vyše 20 predajní. Na to sa začal diať veci divotvorné. Obchodný zástupca mliekárne, ktorá plnila mlieko aj do vratných fliaš (používala všetky 3 druhy obalov- škatuľové viacvrstvové "Tetrapaky", plastové sáčky a vratné fľaše), ktorý podľa dohody mal ponúkať MVF, iniciatívne obchádzal potraviny a prehováral ich k škatuľovým obalom a odhováral od vratných fliaš. Napriek našim intervenciám to opakoval viac krát. Podplácanie zo strany výrobcov "iných obalov" je myšlienka, ktorá príde na um každému, komu sme to povedali. Aj zo strany mliekárne nebol napriek našej podpore až tak veľký záujem.
Prečo podľa nás nastávali problémy? Nezáujem časti ľudí, hlavne z radov obchodníkov, o životné prostredie a neochota časti ľudí niečo meniť sa síce vyskytli - ako pri každej kampani. To sa nám však darilo meniť k lepšiemu. Väčší problém však prichádzal z inej strany. Postupne sme stále viac cítili protitlak, vychádzajúci z ekonomických a spoločenských podmienok. Spoločenské sú hlavne v konzumnej orientácii a mýtuse zbožňovania pohodlia ("lepší jednorazový obal, ktorý nemusím nosiť späť, stačí ho pohodlne vyhodiť..." Hlavne však z ekonomických: súčasná ekonomika rastu počíta len výrobu, spotrebu a služby. Šetrnosť k prírode, ušetrenie zdrojov pre potomkov, škody z odpadov...nič z toho nezaratáva. Naopak, čím viac vyrobíme, predáme, spotrebujeme a vyhodíme, tým lepšie. Ak niečo vyhodíme, potrebujeme kupovať znovu. Preto je trvácnosť, opakované používanie (napr. vratné obaly, opravovanie) vyslovene nežiadúca a preto tak mizne. Napr. ak výrobca obalu vyrobí vratný, mnohokrát použiteľný obal, ďalší od neho daný zákazník nepotrebuje dlhé roky kúpiť. Tu sa znevýhodňuje voči konkurencii s jednorazovými obalmi. Tie chrlí neustále v obrovských množstvách, pretože po predaji obchodníkovi a spotrebiteľovi sa hneď po jednom použití nenávratne vyhadzuje a je potrebný ďalší. Tak sa stáva bohatší, silnejší ako náš "ekologicky šetrnejší podnik", ktorý má takto zo svojej šetrnosti prinajlepšom finančné straty, v horšom sa tak ohrozuje bankrotom či pohltením konkurenciou. Z hľadiska životného prostredia a peňazí ľudí je trvácnosť výborná - ušetria sa suroviny, je menej odpadu a spotrebiteľ neplatí za obaly, iba za tovar. Z hľadiska dnešnej ekonomiky je to ale znevýhodnené a vypláca sa opak. Odborníci uvádzajú, že s rastom 1 % HDP narastú odpady v krajine asi o polovicu, aj viac. Teda napríklad s rastom 6 % HDP narastú odpady v krajine najmenej o 3 %. Pustili sme sa do zápasu s oveľa väčším nepriateľom, než sme si na začiatku mysleli. Preto vyústením PMO je naša kampaň "Za dobrá zákon o odpadoch", kde žiadame zapracovanie ekonomických nástrojov pre podporu triedenia a znižovania odpadov. Zároveň rozširujeme našu činnosť tak, aby sme pracovali komplexne, zahrnujúc riešenia ekologických, ekonomických a sociálnych problémov. Jedno sa nedá oddeliť od druhého.
Na druhej strane sme však PMO dokončili s čiastočnými úspechmi, čo je aj dôvodom, pre ktorý ho odporúčame - prispôsobený miestnym možnostiam - realizovať aj inde:
Do PMO sme zapojili vyše 50 obchodov s potravinami, ktoré si triedia svoje odpady.
Do 25 predajní sme zaviedli mlieko vo vratných sklených fľašiach a o porovnateľný počet sme znížili jednorazové obaly na mlieko.
5 predajní prestalo bezplatne rozdávať plastové tašky a vrecká s krátkou životnosťou a nahradili ich predajom trvácnejších.
2 predajne prestali predávať hliníkové plechovky.
Výrazne sme zvýšili informovanosť občanov o probléme odpadov, obalov a o trvalo udržateľných riešeniach. Podarilo sa nám do istej mieri zvýšiť aj posilnenie občianskeho sebavedomia - vedomia "moci spotrebiteľa", ktorý môže sám aktívne prispievať k environmentálnym zlepšeniam. Usporiadali sme cca 90 informačných stánkov, okolo 100 prednášok na stredných a vysokých školách, 10 veľkých akcií. V médiách sa vďaka našim akciám v rámci PMO publikovalo mnoho desiatok informačných článkov a rozhovorov. Natočili sme film s STV Košice (Magazín pre rodinu) o obaloch, odpadoch a možnostiach ich minimalizovania spotrebiteľmi, ktorý dostal ocenenie na festivale environmentálnych filmov v Banskej Bystrici. V miestnej, sledovanej TV NAŠA denne vysielali naše eko klipy k odpadom a PMO. Získali sme 130 členov, nových aktivistov a vznikla prvá lokálna skupina Spoločnosti priateľov Zeme v Revúcej.
Počas projektu sme rozvinuli ďalšie projekty a kampane, ktoré vyplynuli z aktuálnych potrieb a rozbehli sme nádejný projekt "Pilotný projekt triedenia a znižovania odpadov na Slovensku", ktorý pomáha obciam zavádzať triedený zber odpadov, kompostovanie a aktivity pre minimalizovanie odpadov.
Ak by ste mali záujem pomôcť takýmto programom znížiť odpady vo vašom regióne, neváhajte a ozvite sa na našu adresu, radi Vám pomôžeme a poskytneme viac informácií : Spoločnosť priateľov Zeme, P.O. BOX H 39, Košice 1, 040 01, tel., fax.: 00421 95 644 61 07, e-mail: spz@changenet.sk .


reklama

 
Laco Hegyi

Online diskuse

Redakce Ekolistu vítá čtenářské názory, komentáře a postřehy. Tím, že zde publikujete svůj příspěvek, se ale zároveň zavazujete dodržovat pravidla diskuse. V případě porušení si redakce vyhrazuje právo smazat diskusní příspěvěk
Do diskuze se můžete zapojit po přihlášení

Zapomněli jste heslo? Změňte si je.
Přihlásit se mohou jen ti, kteří se již zaregistrovali.

 
reklama


Pražská EVVOluce

reklama
Ekolist.cz je vydáván občanským sdružením BEZK. ISSN 1802-9019. Za webhosting a publikační systém TOOLKIT děkujeme Ecn studiu. Navštivte Ecomonitor.
Copyright © BEZK. Copyright © ČTK, TASR. Všechna práva vyhrazena. Publikování nebo šíření obsahu je bez předchozího souhlasu držitele autorských práv zakázáno.
TOPlist TOPlist