Recyklačný fond: Technika ochrany prostredia – TOP 2009 v znamení cezhraničnej spolupráce

Slovensko-maďarský projekt v oblasti odpadového hospodárstva

V účelovom zariadení Kancelárie Národnej rady SR, Častá – Papiernička, sa v dňoch 17. až 19. júna 2009 koná 15. ročník medzinárodnej konferencie Technika ochrany prostredia – TOP 2009. Konferencia je opäť pod záštitou ministra životného prostredia SR a rektora STU v Bratislave a je sprievodnou akciou 150. výročia narodenia Aurela Stodolu – významného slovenského pedagóga, vedca, vynálezcu. Informoval o tom Ľubomír Šooš, dekan Strojníckej fakulty STU a odborný garant konferencie TOP 2009.

,,Konferenciu finančne podporil Recyklačný fond (RF) a organizuje sa v zmysle projektu slovensko – maďarskej cezhraničnej spolupráce. Názov projektu je „Odpadové hospodárstvo bez hraníc“. Koordinátorom projektu je Strojnícka fakulta STU v Bratislave, partnerom zo Slovenska je Recyklačný fond a partnerom z Maďarska je Univerzita Istvána Széchényiho v Győri. Cieľom projektu je oboznámiť slovenských a maďarských odborníkov v rámci troch konferencií, dvoch na Slovensku, jednej v Maďarsku, s odpadovým hospodárstvom v týchto krajinách“, konštatoval Ľ. Šooš.

Dodal, že na plenárnom rokovaní odzneli prednášky ministerstiev životného prostredia z Maďarska, SR, ČR, ale aj prednáška o situácii v Rakúsku a Nemecku. Exposlankyňa Európskeho parlamentu (EP) Irena Belohorská uviedla koncepciu EÚ v oblasti odpadov. Odborné sekcie konferencie sa zamerali na technológie a techniky zhodnocovania odpadov v automobilovom priemysle, plastoch, stavebnom odpade, biomase, komunálnom odpade a na možnosti financovania projektov v oblasti odpadového hospodárstva.

Vo svojom príhovore na konferencii Ľ. Šooš uviedol: ,,Je nevyhnutné zabezpečiť harmonický vzťah energetiky a životného prostredia. Túto požiadavku možno zabezpečiť najmä cestou zavádzania nových vysokoprogresívnych, nízkoodpadových technológií, s neustále rastúcou výkonnosťou, účinnosťou a s minimálnymi negatívnymi dopadmi na kvalitu prostredia a zdravie obyvateľstva. Z odborného hľadiska sa konferencia stala významným miestom získavania poznatkov o nových technológiách a metódach, miestom výmeny skúseností medzi odborníkmi z verejnej, štátnej správy, vedy a praxe. Významným počinom pri zvyšovaní odbornej úrovne konferencie bolo zavedenie súťaže o cenu TOP. Súťaž prebieha už 10 rokov v troch kategóriách, Environmentálna technológia, Progresívna idea a Študentská práca. Na 15-tich ročníkoch konferencie TOP sa spolu zúčastnilo 2 500 účastníkov zo 14 štátov, ktorí predniesli viac ako 975 príspevkov. Predstavuje to viac ako 6 850 zapísaných strán v zborníkoch vydaných z jednotlivých ročníkov konferencie“.

I. Belohorská vo svojej prednáške ,,Legislatíva odpadového hospodárstva v EÚ“ zdôraznila, že objem vyprodukovaného odpadu v Európe rastie, ale len menej než tretina z neho je spätne recyklovaná. Niektoré členské štáty vyvážajú na skládky až 90 % svojho odpadu, iné len 10 %. Európsky parlament preto venuje problematike odpadového hospodárstva a problematike ochrany životného prostredia značnú pozornosť. Svedčí o tom aj množstvo smerníc, ktorými sa zaoberal v uplynulom volebnom období výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a následne aj plénum EP.

,,Pre rozhodujúci podiel automobilového priemyslu na HDP má pre Slovensko významný dosah smernica 2005/64/ES o typovom schválení motorových vozidiel vzhľadom na ich opätovnú využiteľnosť, recyklovateľnosť a zužitkovateľnosť. Typové schválenie pre nové vozidlá je podmienené tým, že od decembra 2008 sa 85 % vozidla musí dať recyklovať a 95 % sa musí dať zužitkovať. Najvýznamnejšou normou z pohľadu odpadového hospodárstva, ktorou sa EP zaoberal v skončenom volebnom období je rámcová smernica o odpadoch (2008/98/ES). S ohľadom na dramatický nárast produkcie odpadu v Európskej únii navrhla Európska komisia v septembri 2005 revíziu rámcovej smernice o odpadoch z roku 1975, ktorá by stanovila pravidlá pre recykláciu, uložila členským štátom povinnosť vypracovať záväzné národné programy na obmedzenie produkcie odpadu, zjednodušila doterajší právny rámec, stanovila definície a základné pravidlá pre ďalšiu európsku legislatívu o odpadoch“, konštatovala I. Belohorská.

Zdôraznila, že podľa prijatého textu musia členské štáty prijať opatrenia nevyhnutné na to, aby do roku 2020 podiel opätovného využitia a recyklácie komunálneho a podobného odpadu (papier, sklo, plasty a pod.) dosahoval najmenej 50 % hmotnosti (pri stavebnom a demolačnom odpade by mal dosiahnuť tento podiel 70 %). Cieľ pre priemyselný odpad a odpad vznikajúci pri výrobe, ktorého zavedenie tiež požadoval parlament, napokon nebol do kompromisného textu začlenený.

,,Nová smernica ukladá členským štátom povinnosť vytvoriť do piatich rokov od jej vstupu do platnosti programy odpadového hospodárstva, kde sa zanalyzuje súčasný stav odpadového hospodárstva a uvedú sa opatrenia, ktoré sa majú prijať na zlepšenie environmentálne vhodnej prípravy na opätovné použitie, recykláciu, zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu. Zároveň ukladá členským štátom povinnosť vypracovať do 12. decembra 2013 programy predchádzania vzniku odpadu, vrátane stanovenia cieľov. Európsky parlament sa zasadil na vytvorenie záväznej päťstupňovej hierarchie nakladania s odpadmi (predchádzanie, opätovné použitie, recyklácia, ďalšie využitie a napokon šetrné odstránenie z hľadiska životného prostredia), ktorá má umožniť efektívne predchádzanie a zníženie objemu produkcie odpadu. Podpora uplatňovania hierarchie odpadového hospodárstva sa má realizovať v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“, čo je požiadavka, podľa ktorej musí náklady na zneškodnenie odpadu znášať jeho držiteľ, predchádzajúci držitelia alebo výrobcovia výrobku, z ktorého odpad vznikol“, konštatovala I. Belohorská.

Poukázala na to, že najväčšia diskusia v rozprave sa viedla o tom, či by malo byť spaľovanie považované za „odstránenie“ alebo „využitie“ odpadov. Napokon bolo podporené spoločné stanovisko, podľa ktorého by sa malo spaľovanie považovať za „využitie“ odpadov, pretože spĺňa určité štandardy, pokiaľ ide o energetickú účinnosť, ale iba energeticky najúčinnejšie spaľovne mali byť označené za „zariadenia na využívanie odpadov“. Európsky parlament však presadil ustanovenie, na základe ktorého bude zmienka o energetickej účinnosti šesť rokov od vstupu smernice do platnosti opätovne revidovaná. Rozhodujúcou fázou celého úsilia o minimalizáciu negatívnych účinkov tvorby a nakladania s odpadmi na zdravie ľudí a životné prostredie bude reálna implementácia legislatívy v každodennej praxi. V politike odpadového hospodárstva bude potrebné reagovať aj na dnešnú finančno-hospodársku krízu, ktorá spôsobuje okrem iných problémov aj stav, keď spracovatelia odpadov nemajú záujem o vyseparovaný odpad a ten sa paradoxne hromadí na skládkach, uzavrela I. Belohorská.