Recyklačný fond : Zelená BAT technológiám

Poukázal na to, že smernica rady 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (IPPC) je jedným z dôležitých nástrojov na ochranu životného prostredia. Pre technológie splňujúce najlepšie dostupné techniky na ochranu životného prostredia sa používa označenie BAT. Medzi najdôležitejšie hľadiská pre určovanie najlepších dostupných techník–BAT patria nízkoodpadové technológie, požívanie menej nebezpečných látok, ich zhodnocovanie a recyklácia, prevencia a zníženie celkových účinkov emisií na životné prostredie na minimum a prevencia havárií a minimalizácia ich následkov na životné prostredie.

,,Recyklačný fond od začiatku svojej činnosti až doteraz posúdil približne 160 žiadostí na spracovanie a zhodnotenie odpadu. Žiadatelia požadovali spolu sumu takmer 4,3 miliardy Sk. Správna rada Recyklačného fondu za viac ako päť rokov vyhovela celkove 65 žiadostiam a schválila pre ne sumu 732 miliónov Sk. Tieto čísla sa však týkali iba spracovania a zhodnotenia odpadu, čo je už konečnou fázou nakladania s odpadmi. Predchádza im však zber, separovanie a doprava odpadov, ale s odpadmi súvisí aj propagácia zhodnocovania druhotných surovín a vyplácanie príspevkov za vytriedený odpad pre mestá a obce. Na všetky činnosti spolu doteraz Recyklačný fond schválil projekty za viac než 2, 36 miliardy Sk, keď vyhovel takmer 5300 žiadostiam podnikateľov a obcí o finančné prostriedky. Prijímatelia prostriedkov do konca roku 2006 vyzbierali 380-tis. ton a materiálovo zhodnotili cca 390-tis. ton odpadov. Vďaka realizácii dotovaných projektov vytvorili podnikatelia 782 pracovných miest“, konštatoval J. Dlhopolček.

Upozornil pritom, že na poskytnutie prostriedkov z RF v zásade nie je právny nárok. O poskytnutí prostriedkov rozhoduje SR RF na základe predloženého projektu. Výška dotácie môže dosiahnuť maximálne 30% z celkovej hodnoty investície, zvyšok musí prefinancovať podnikateľský subjekt z iných zdrojov. Recyklačný fond používa pri schvaľovaní náročné kritéria. Patria medzi ne: environmentálny prínos projektu, technologická realizovateľnosť, efektivita umiestnenia prostriedkov a pod. Všetko teda závisí od kvality predkladaného projektu a preukázanej schopnosti žiadateľa projekt, ktorý má byť podporený, skutočne aj realizovať. Recyklačný fond zvyčajne nevyhovie žiadostiam o poskytnutie finančných prostriedkov vtedy, ak by bolo poskytnutie prostriedkov z fondu rizikové, ak by nebol zaručený predpokladaný environmentálny prínos, alebo by bol neprimeraný vynaloženým nákladom. Ďalej vtedy, ak sú už vybudované dostatočné kapacity a podpora ďalších nie je účelná a efektívna a ak nie je v súlade s Komoditným programom sektora na roky 2006 – 2010, či ak sú nejednotne a zmätočne formulované ciele projektu, alebo ak sú napriek výzve na doplnenie žiadateľom poskytnuté údaje nedostatočné, nekompletné podklady na komplexné posúdenie technickej, ekonomickej a environmentálnej stránky projektu.

,,Kým v začiatkoch činnosti Recyklačného fondu bolo pri podpore zberu, separovania a zhodnocovania odpadov najdôležitejšie rozbehnúť na Slovensku celý proces, v súčasnosti dostávajú prednosť inovatívne riešenia. Nemusí ísť o unikátne technológie alebo technológie, ktoré by boli supernovinkou vo svete. Pri väčšine projektov je podpora smerovaná na zaobstaranie vysokovýkonných a moderných technologických zariadení, z ktorých viaceré boli v SR použité prvýkrát, ale niektoré z podporených technologických zariadení patria k špičkovým aj zo širšieho pohľadu, lebo nie sú bežným štandardom ani v zahraničí“, uzavrel J. Dlhopolček

Príklady podporených technológií z jednotlivých sektorov Recyklačného fondu

Riaditeľ Recyklačného fondu Ing. Ján Líška uviedol príklady podporených moderných technológií: ,,K technológiám spĺňajúcim všetky znaky BAT pre spracovanie kovových obalov patrí Recyklačným fondom podporený projekt spracovania a recyklácie tenkostenných obalov z kovových obalov firmy Taval, s. r. o., Ľubotice. Projekt podporený sumou 7,5 milióna korún rieši spracovanie tenkostenných obalových materiálov. Recyklácia kovových obalov s obsahom hliníka je v projekte riešená v rámci realizácie výstavby novej pece na tavenie hliníka z druhotných surovín, pridaním technologického zariadenia EMIX, ktoré postupne zapracováva tenkostenný hliník do tavenej hmoty. Zvolený technologický postup umožňuje spracovanie všetkých vyseparovaných odpadov z kovových obalov s obsahom hliníka a jeho zliatin. Firma Taval, s. r. o., Ľubotice, ďalej pracuje na vylepšení technologického postupu hlavne v úprave suroviny pred vlastným tavením“, uviedol J. Líška.

Ďalej upozornil na to, že z pohľadu Slovenska a aj okolitých štátov Európskej únie ide o nové progresívne technológie materiálového spracovania aj pri komplexnom (t.j. zber, spracovanie a využitie druhotných surovín) spracovaní opotrebovaných pneumatík. U všetkých troch najvýznamnejších podporených projektov ide o technológie, ktoré sa na Slovensku doteraz nepoužívali. Patria k nim : Mobilná linka na spracovanie opotrebovaných pneumatík s kapacitou cca 5 000 t ročne firmy ISO a spol., s. r. o., Liptovský Mikuláš, zber a spracovanie opotrebovaných pneumatík špeciálne z osobných automobilov a využitie drviny jej zapracovaním do nových výrobkov (cca 1 500 t ročne) z firmy ETOP Trading, a. s., Púchov. Poslednou je komplexný systém nakladania s opotrebovanými pneumatikami V.O.D.S., a. s., Košice - linka na spracovanie opotrebovaných pneumatík a linky na výrobu výrobkov z drviny - cca 15 000 t ročne (pri trojzmennej prevádzke linka dokáže spracovať cca 39 000 t opotrebovaných pneumatík ročne, čo úplne kryje potreby materiálového zhodnocovania pneumatík na Slovensku).

Pri zbere a spracovaní starých vozidel Recyklačný fond podporuje osvedčené technológie používané pri selektívnej demontáži, ako napr. hydraulické nožnice NORDSTAHL, odsávacie zariadenie prevádzkových kvapalín typu SEDA, ručné, zdvíhacie a manipulačné zariadenia renomovaných výrobcov dodávaných spoločnosťou HOMOLA,
paketovacie lisy a nožnice vyrábané francúzskou spoločnosťou AKROS, šrédrovacia technika Lindeman, odťahové vozidlá značek MAN, IVECO a MERCEDES.
Za päťročnú existenciu podporil RF spolu 16 projektov recyklácie plastov čiastkou 167,7 milióna korún. Podpora bola smerovaná ako na výstavbu celých nových recyklačných zariadení, tak aj na modernizačné akcie a zvyšovanie technickej úrovne existujúcich zariadení, ale tiež na podporu vyššej finalizácie recyklovaných plastových polotovarov na zaujímavé a trhovo akceptovateľné výrobky.
Za najvýznamnejšie možno považovať vybudovanie recyklačných zariadení na spracovanie odpadov z PET nápojových fliaš, každé s projektovanou kapacitou cca 7 000 t odpadov ročne, spoločnosťami Sledge Slovakia s. r. o. v Kolárove a Slovenský hodváb, a. s. v Senici. Technológie v oboch zariadeniach sú použité v SR prvýkrát, pretože až do vybudovania týchto závodov Slovensko nemalo žiadne zariadenie na recykláciu PET. Oba závody zatiaľ uskutočňujú recykláciu do štádia poloproduktu - praných vločiek, resp. regranulátu, v budúcnosti plánujú časť materiálov spracovať až na finálne produkty. U prvého subjektu je použité regranulačné zariadenie vysokej technickej úrovne, druhý zo subjektov má špičkové technologické vybavenie v pracom stupni, akých nie je veľa ani v Európe, a produkuje superčisté vločky kvalitatívne vyhovujúce aj pre potravinárske aplikácie na výrobu nových fliaš.
Ďalším významným podporeným projektom je vybudovanie kapacitne najväčšieho recyklačného závodu na odpady z plastových fólií v SR v r. 2003 s kapacitou cca 5 000 t ročne spoločnosťou Ospra - Invest s. r. o. v Bratislave. Závod produkuje regranulát, ktorý sa následne v inej prevádzke spracováva na - fólie a vrecia. Použitá technológia je síce štandardná, technologicky zaujímavo dvojstupňovým praním je však riešený čistiaci uzol. Špičkové technologické zariadenie s netradičným riešením vytláčania taveniny plastu dvomi oproti sebe inštalovanými extrúdermi do spoločnej vytláčacej hlavy bolo realizované v rámci projektu recyklácie zmesových plastov v spoločnosti TOPlast, a. s. v Košiciach - Bernátovciach.
Dalšie moderné zariadenie na výrobu kašírovaného antikorózneho baliaceho materiálu bolo s dotáciou fondu realizované v rámci projektu rozšírenia recyklácie PE fóliových odpadov až do štádia sofistikovaných finálnych výrobkov v spoločnosti Plastt, s. r. o. v Ličartovciach. Fond podporil aj projekt rozšírenia recyklácie plastových odpadov v spoločnosti Krasplast, s. r. o. vo Vyšných Kamencoch neďaleko Terchovej, kde si vlastnými konštrukčnými riešeniami upravili bežné plastikárske stroje na originálne technologické zariadenia a na nich vyrábajú z odpadových plastov netradičné a zaujímavé výrobky, napr. dlažby, strešnú krytinu.

Aplikácia nových technológií zhodnotenia odpadového skla (patentov) na výrobu tepelno-izolačného granulátu pre stavebné účely spoločnosti Karpaty Trade, s. r. o. patrí medzi najzaujímavejšie podporené projekty zo sektoru skla Recyklačného fondu. Cieľom predloženého projektu je vybudovanie recyklačnej linky na zhodnocovanie odpadového skla formou materiálového zhodnotenia a podpora intenzifikácie separovaného zberu odpadového skla na území SR realizáciou výroby penoskla (granulexu) z odpadového skla, doteraz tradičnou technológiou materiálovo nezhodnocovaného (vrátane autoskiel a elektroskiel). Ide o jedinečný projekt, v rámci ktorého budú aplikované nové technológie a nové postupy spracovávania všetkého odpadového skla, ďalej ide o moderný výrobný program, spoločensky zaujímavý, pretože z odpadu zhotovuje výrobky, ktoré vracia do spotrebnej sféry a ktoré majú novú úžitkovú hodnotu. Použitie penoskla sa predpokladá v stavebníctve na suché zásypy v sypkom stave, výrobu blokov a tvaroviek. Takto získané výrobky majú zaujímavé tepelnoizolačné vlastnosti.

Nový prístup k odpadom v sektore olejov spočíva v predchádzaní vzniku odpadov, oddelenom zbere odpadových olejov a v zhodnocovaní odpadových olejov. Recyklačný fond podporuje tieto procesy prostredníctvom podpory uplatňovania zodpovedajúcich technických postupov. Sektor odpadových olejov Recyklačného fondu však, v záujme postupného zavádzania oddeleného zberu odpadových olejov, podporuje stále širšie použitie zodpovedajúcich (ekonomicky akceptovateľných) laboratórnych analytických zariadení, ktoré definujú „kvalitu“ odpadových olejov a predurčujú spôsob ďalšieho nakladania s nimi (materiálové, energetické zhodnotenie). Podpora Recyklačného fondu sa opätovne neviaže primárne na „inováciu“, ale na rozšírenie používania už existujúcich postupov, napríklad vo firmách DETOX, s. r. o., Banská Bystrica, ECOFIL, spol. s r. o., Michalovce. Pokiaľ ide priamo o oddelený zber odpadových olejov, fond podporuje zavádzanie technických prostriedkov (zberné nádrže, kontajnery, barely, ekosklady, viackomorové cisterny a pod.), ktoré tento zber umožňujú. Zhodnocovanie odpadových olejov je oblasť, v ktorej je veľa možností pre implementáciu inovačných opatrení. Recyklačný fond tento priestor využíva pri aplikácii technológií umožňujúcich najmä materiálové zhodnocovanie odpadových olejov. Najvýznamnejšie príspevky boli poskytnuté firmám ako DETOX, s. r. o., Banská Bystrica a KONZEKO, spol. s r. o., Markušovce.

Odpady z viacvrstvových kombinovaných materiálov (VKM) na báze lepenky sa do roku 2001 prakticky nezbierali a teda ani nezhodnocovali. Aj vďaka podpore z Recyklačného fondu na vybudovanie spracovateľskej kapacity a na propagáciu separovaného zberu najmä na školách, sa VKM dostali do povedomia obyvateľstva, a to hlavne školskej mládeže, čo prinieslo i záujem o jej zber a separáciu. Recyklačný fond podporil projekt firmy KURUC – COMPANY, s. r.o., na vybudovanie kapacity na zhodnocovanie odpadov z VKM. Táto firma je v súčasnosti jediný fungujúci zhodnocovateľ tejto komodity na Slovensku. Uvedená firma vyrába z odpadov z VKM kompozitné dosky, ktoré našli uplatnenie najmä v stavebníctve.

Od roku 2003 začal fond s podporou rozvoja spracovateľských technológií elektroodpadu na Slovensku. Dovtedy existovalo len ručné rozoberanie elektrozariadení. Jednotlivými dotáciami prispel Recyklačný fond na zariadenie na zhodnocovanie TV obrazoviek a monitorov, ďalej na aplikáciu nových technológií a zhodnotenie odpadov zo skla, vrátane skiel, ako jedného z odpadov zo spracovania starých automobilov a sklenných odpadov z elektrozariadení - TV prijímačov, monitorov a skla zo žiariviek, ale aj na komplexný systém na recykláciu elektronického odpadu - všetky kategórie elektrických a elektronických zariadení, či technológiu zhodnocovania nebezpečných odpadov s obsahom ortuti – svetelné zdroje, batérie a akumulátory a elektroodpad s obsahom ortuti.

Zberový papier je jednou z najvýznamnejších druhotných surovín na Slovensku. Disponibilné zdroje sú dané úrovňou spotreby papiera a lepenky a dosahovanou návratnosťou. Pri úplnom využití spracovateľských kapacít je možné ročne materiálovo zhodnotiť vyše 280-tis. ton zberového papiera. Sektor papiera má za cieľ v roku 2010 dosiahnuť mieru návratnosti papiera, čo je podiel vyzbieraného zberového papiera k spotrebe papiera a lepenky, najmenej 58 %. To umožní len zavedenie celoplošného separovaného zberu papiera a jeho využitie na materiálové zhodnotenie. Recyklačný fond podporil projekty na podporu materiálového zhodnotenia, resp. recyklácie zberového papiera, v spoločnostiach TENTO, a. s., Žilina, SHP Harmanec, a. s., SHP Slavošovce, a. s., ktoré patria medzi najväčších spracovateľov zberového papiera na hygienické papierové výrobky a Ludoprint, a. s., Bobot. Realizáciou projektov sa dosiahne zvýšenie materiálového zhodnotenia zberového papiera a zvýšenie využitia recyklácie zberového papiera a zabezpečenie možnosti spracovania zberových papierov nižších kvalitatívnych tried.