PAPER LIFE: Žilinský kraj dostal z Recyklačného fondu doteraz vyše 17 mil. EUR

V Žilinskom kraji doteraz za viac ako 9 rokov činnosti, vyhovel Recyklačný fond spolu 1 447 žiadostiam o poskytnutie dotácií a príspevkov, keď poskytol žiadateľom 17,2 mil. EUR. Z toho dostali za vyseparovaný komunálny odpad mestá a obce príspevky vo výške 2,07 mil. EUR, na základe 1 101 žiadostí od 184 obcí. Recyklačný fond vyhovel aj žiadostiam o podporu projektov zberu a recyklácie odpadov, z nich bolo 43 žiadostí od 22 firiem o dotácie vo výške 10,86 mil. EUR a 29 žiadostí od 22 obcí o dotácie vo výške 2,5 mil. EUR. Tiež poskytol piatim spracovateľom vozidiel, na základe ich 272 žiadostí, vyše 1,74 mil. EUR. Informoval o tom predseda Správnej rady Recyklačného fondu Juraj Dlhopolček.

,,Recyklačný fond doteraz schválil v rámci Slovenska 13 252 žiadostí podnikateľov a obcí za vyše 149 mil. EUR. Z toho viac než 16,12 mil. EUR poskytol fond mestám a obciam vo forme obligatórnych príspevkov za vyseparovaný odpad, na základe viac než 10 700 vyhovených žiadostí. Spracovateľom starých vozidiel, na základe ich 1 923 žiadostí o úhradu prevádzkových nákladov, fond vyplatil 12,66 mil. EUR finančných príspevkov“, povedal J. Dlhopolček.

Najväčšiu podporu v Žilinskom kraji, vo výške spomínaných 16,12 mil. EUR, dostali podnikateľské projekty, ktoré sa zaoberajú komplexným spracovaním a zhodnocovaním starých vozidiel, elektroodpadu, starých olejov, opotrebovaných pneumatík a zberového papiera. Medzi najvýznamnejšie podporené podnikateľské zámery patrí zariadenie na spracovanie starých vozidiel a kovového odpadu vo firme ŽP EKO QELET, a. s., Martin, ktorému Recyklačný fond poskytol prostriedky vo výške 3,24 mil. EUR a projekt ŽOS – EKO, s. r. o., Vrútky na doplnenie technológie na recykláciu odpadov zo starých vozidiel, s dotáciou 1,57 mil. EUR. K ďalším významným podporeným subjektom patrili ISO & spol. s r. o., Liptovský Mikuláš s dotáciou vo výške 869 tis. EUR, ZBERNÉ SUROVINY ŽILINA, a. s. dostali 979,66 tis. EUR. Päticu najvýznamnejšie podporených projektov uzatvára TENTO, a. s., Žilina s dotáciou 590,05 tis. EUR.

J. Dlhopolček ďalej poukázal na vysoký záujem miest a obcí o separovaný zber, ktorý sa prejavil vysokým počtom žiadostí, predovšetkým vo forme príspevkov za vytriedený odpad. ,,Na základe žiadostí od 184 miest, obcí a združení sme spolu vyplatili vyše 2,07 mil. EUR. Príspevky dostávajú z fondu automaticky, ak preukážu, že odpad odovzdali spracovateľom, ale musia ich opäť použiť vo svojom odpadovom hospodárstve“, konštatoval.

Mestá, obce a ich združenia využívajú dotácie najčastejšie na nákup zberových vozidiel, kontajnerov a zriadenie zberných dvorov. V Žilinskom kraji Recyklačný fond spolu vyhovel 1 130 žiadostiam miest a obcí o príspevky a dotácie na projekty. Z toho 22 obciam, mestám a ich združeniam podporil projekty, predovšetkým na separovaný zber a úpravu tuhého komunálneho odpadu, jeho rozšírenie a zefektívnenie (mestá: Čadca, Kysucké Nové Mesto, Námestovo, Ružomberok, Trstená, Žilina, obce: Divinka, Horný Hričov, Košťany nad Turcom, Liptovský Peter, Štiavnik, spoločnostiam: Technické služby mesta Liptovský Hrádok, Technické služby Turčianske Teplice, Technické služby Dolný Kubín, Verejnoprospešné služby Liptovský Mikuláš a združenia: Združenie Biela Orava z Brezy, Združenie obcí Čistý Liptov, Združenie obcí separovaného zberu Liptovské Sliače, Združenie obcí stredného Liptova – Ekológ, Združenie Rajecká dolina, Združenie TKO Semeteš z Turzovky a Združenie miest a obcí Horná Orava).



Súčasná situácia v separovanom zbere

,,Napriek historicky najvyšším odbytovým cenám druhotných surovín v niektorých prípadoch až 10-násobne vyšším ako počas krízy, ekonomika separovaného zberu pre mestá a obce je naďalej stratová, pretože ich náklady sú podstatne vyššie. Zdraželi takmer všetky druhy energií a dotačné zdroje sú naopak čoraz nižšie. Príjmy Recyklačného fondu neustále každý rok klesajú, a tým klesá aj jeho možnosť pomáhať zabezpečovať potrebnú úroveň podpory separovaného zberu a zhodnocovania odpadov. Preto je potrebná zmena legislatívy a poriadok je potrebné urobiť aj vo vystavovaní potvrdení o zhodnotení odpadov nekrytých skutočným zhodnotením. Program odpadového hospodárstva sa musí rozpracovať až na úroveň miest a obcí a je potrebné zvýšiť zdroje pre separovaný zber aj s prispením legislatívy“, upozornil J. Dlhopolček.

Dodal, že od januára 2011 správna rada dočasne pozastavila schvaľovanie dotácií pre projekty zhodnocovania odpadov, pretože takéto rozhodovanie by v čase neexistencie nezodpovedalo požiadavkám zákona o odpadoch. Podľa zákona musí byť podkladom každého rozhodnutia o poskytnutí prostriedkov z Recyklačného fondu komoditný program dotknutého sektora (sektorov) Recyklačného fondu, resp. program činnosti všeobecného sektora, ktoré musia byť v súlade s aktuálnym Programom odpadového hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „POH SR“). Podľa informácií z Ministerstva životného prostredia SR by mal byť POH SR na ďalšie obdobie schválený až v novembri 2011 a až potom bude možné vypracovať nové programy sektorov Recyklačného fondu. Ich obsah totiž musí zodpovedať obsahu schváleného POH SR.

Správna rada Recyklačného fondu na svojom marcovom zasadnutí rozhodla, že do schválenia POH SR na roky 2011 až 2015 bude rozhodovať len o žiadostiach o poskytnutie prostriedkov z Recyklačného fondu zameraných na oblasti:
propagácia zberu a zhodnocovania odpadov,
separovaný zber komunálneho odpadu,
informačné systémy v oblasti zberu a zhodnocovania odpadov,
výskum a vývoj nových technológií zhodnocovania odpadov.
Žiadosti o poskytovaní prostriedkov Recyklačný fond prijíma naďalej. Rovnako tak poskytuje nárokovateľné príspevky obciam podľa § 64 ods. 1 zák. č. 223/2001 Z. z. a paušálne príspevky na čiastočné pokrytie nákladov spracovania starých vozidiel, prevádzkovania určených parkovísk a na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s dopravou niektorých starých vozidiel na určené parkovisko.