Ladislav Hegyi: Víťazstvo miestnych občanov a Priateľov Zeme - zastavili zámer výstavby
Zachránilo sa 10 hektárov krajiny, na mieste, kde by bola skládka nebezpečná a predimenzovaná (potenciálne potláčajúca snahy o redukciu a recykláciu odpadov). Naopak, po tomto víťaztve začal starosta jednej z miestnych obcí postupne zavádzať triedený zber odpadov pre recykláciu.
Okrem zámeru výstavby skládky pri obci Vyšný Čaj sa zároveň posudzoval aj variat pri obci Košické Olšany a nulový variant (ak sa skládka na danom mieste nepostaví). V stanovisku odporučilo MŽP SR nulový variant - v danom prípade to znamená hľadať na umiestnenie skládky nové, podstatne menej nebezpečné územie. Naopak variant výstavby skládky pri obci Vyšný Čaj neodporúča pre viaceré dôvody environmentálnej rizikovosti.
Okrem rizík a škodlivých aspektov, ktoré obsahujú skládky (aj riadené) ako také, sa projekt skládky pri Vyšnom Čaji vyznačoval viacerými vážnymi rizikami (nebezpečnosť lokality pre skládku odpadov) a škodlivými prvkami.
Údaje o výške podzemných vôd naviac dokumentovali, že lokalita je nevhodná pre výstavbu skládky aj podľa STN predpisov. Napriek tomu investor, starosta Vyšného Čaju a niektorí úradníci z Okresného Úradu vehementne presadzovali výstavbu skládky práve vo forme variantu Vyšný Čaj. Bez dôsledného posúdenia rizík projektu ešte v apríli minulého roku verejne vyhlasovali, že protesty miestnych občanov sú zbytočné a výstavba skládky při Vyšnom Čaji je "hotová vec" s ktorou sa treba ponáhľať. Našťastie sa zámer podrobne a objektívne posúdil v rámci procesu zákona 127 / 94 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (tzv. EIA), odhalil jeho vážne nebezpečenstvá a viedol k zamietavému stanovisku.
Záverečné stanovisko plne potvrdilo pripomienky, fakty a odborné argumenty, ktorými občianske združenie "Za zdravú Olšavskú dolinu", Spoločnosť priateľov Zeme a viacerí odborníci poukazovali na nebezpečnosť a nevhodnosť lokality Vyšný Čaj pre skládku odpadov. Zamýšľaná lokalita bola miestom potenciálnych zosuvov pôdy a má vysokú úroveň hladiny podzemných vôd. Nedalo sa tak napríklad vylúčiť riziko havárie a následnej kontaminácie zdrojov vody okolitých obyvateľov. V prípade odvodnenia (veľmi nákladného) zas hrozila strata vody v studniach miestnych obyvateľov i riziko zanesenia drenáže, čo by spôsobilo vzdutie hladiny podz. vôd, najhorší problém z hľadiska stability územia (evokovali by zosuvy). Stanovisko MŽP tiež potvrdilo kritické hodnotenie predimenzovanosti skládky, ktorá spolu so zámermi skládkovať aj dobre recyklovateľné odpady vytvárala potenciál eliminovať snahy pre znižovanie vzniku, recykláciu a kompostovanie odpadov.
Spoločnosť priateľov Zeme veľmi oceňuje objektívne posudzovanie zámeru, ktoré evidentne nepodľahlo lobbystickým tlakom žiadnej záujmovej skupiny a v stanovisku sa vecne zameralo na fakty a odborné argumenty. Stanovisko neskresľuje skutočnosti, zohľadňuje komplexne všetky hľadiská, riziká. Takéto nezaujaté posudzovanie vplyvov na životné prostredie zamerané na fakty, odborné argumenty dáva veľkú nádej do budúcnosti, pretože pre kvalitu života ľudí a prírody je potrebný práve takýto spravodlivý prístup. Prístup, ktorý nepodlieha tlakom záujmových skupín, "nutnosti" výstavby zamýšľaného zariadenia za každú cenu, ale vecne zohľadňuje všetky fakty, odborné argumenty, uprednostňuje prevenciu a environmentálne orientované riešenia.
Prístup Odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie MŽP SR v tomto prípade dokazuje, že v SR nepanuje nad rozhodnutiami len korupcia, manipulácia, ale aj objektívne posudzovanie a stanoviská v prospech občanov a životného prostredia.
Okrem nevhodnosti lokality a formy projektu samé skládky odpadov sú vo svete predmetom stále prísnejších legislatívnych obmedzení. Obavy panujú hlavne s dlhodobej nevypočítateľnosti tzv. "reaktívnych skládok" - kde sú miešané biologicky rozložiteľné odpady s množstvom rôznych škodlivých chemikálií. V krajinách západnej Európy už "reaktívne" skládky niektoré krajiny zakázali - napr. Švajčiarsko od tohto roku, Holandsko, Nemecko od r. cca 2005. Ustanovili zákaz ukladať na skládky odpad obsahujúci viac ako 5 % organického uhlíku. Za účelom dosiahnutia tohto cieľa prijímajú ekonomické nástroje pre rozvoj znižovania vzniku a zhodnocovania odpadov. Dánsko ukladá povinnosť recyklovať všetky odpady u ktorých to je možné, u ktorých to nie je možné a sú spáliteľné tak ich energeticky využiť a len nevyhnutný zbytok uložiť na skládku. Zároveň "uvalili" viaceré krajiny na skládky ekodane, ktoré ich robia drahšími oproti redukcii a recyklácii.
EÚ má v smernici o skládkovaní stanovený povinný cieľ, ktorý preberá aj nový návrh zákona o odpadoch, znížiť množstvo biologicky rozložiteľného odpadu ukladaného na skládky z celkového množstva komunálneho odpadu - na 75 % do 5- tich rokov - na 50 % do 8- mich rokov - na 35 % do 15- tich rokov od nadobudnutia účinnosti zákona.
V SR sa zatiaľ drvivá väčšina komunálnych odpadov skládkuje, pre absenciu opatrení na minimalizáciu vzniku a zhodnocovanie odpadov práve vo forme tzv. reaktívnych skládok. Spoločnosť priateľov Zeme už 2 roky navrhuje a presadzuje prijatie skládkovacej dane. O to nepochopiteľnejšie vyznieva oslobodenie od dane z príjmu pre skládky nebezpečných odpadov, ktoré pred niekoľkými dňami prijala vláda SR.
Uvedený úspech je ďalším potvrdením pre občanov, že sa oplatí byť aktívny. Pre orgány štátnej správy je výsledok potvrdením, že aktívny občan nie je "nepriateľ", ale naopak môže prispieť dôležitými informáciami, zisteniami kvalitnými alternatívnymi návrhmi, v odhalení závažných nedostatkov, negatív a reálne pomôcť k lepším riešeniam. Uvážme len dôsledky, ak by sa skládka bez dôkladného posúdenia realizovala a o niekoľko rokov by nastala havária. Ekologické, zdravotné a ekonomické škody by mohli byť obrovské.
reklama
