Jozef Komoň: Informácie, ktoré nesmieme vedieť!
Geneticky modifikované plodiny (GMO) nepredstavujú žiaden pokrok, ale presný opak. Je to len ďalšia fáza seba-záhuby novo nasadenými umelými prostriedkami. Politické sily a poľnohospodárske sektory v Amerike agresívne bojujú proti testovaniu bezpečnosti a nezávadnosti týchto produktov. V rámci globalizácie a obchodu s GMO ide o miliardy až trilióny (tisíce miliárd) dolárov! V skutočnosti sa deje to isté čo v stredoveku, keď bola pri moci katolícka inkvizícia v Španielsku. Odborníci a kvalifikovaní vedci sú aj dnes ubíjaní a umlčiavaní politickou mocou. Proti GMO bojujú v prvom rade nezávislí odborníci, ktorí nepracujú pre vládu. Už teraz je dokázané, že geneticky modifikované plodiny predstavujú vážnu hrozbu, ale pre bežných ľudí je všetko len v rovine teórií. V správach už odznelo, že Slovensko vlani pestovalo 30 hektárov GMO kukurice a dnes je to už 900 hektárov a idú sa pestovať aj GMO zemiaky. Bolo povedané, že ekológovia sú proti tomu, ale o skutočných rizikách nepadlo ani slovo. Tento prístup televízie považujeme za neprofesionálny, alebo zmanipulovaný.
V sedemdesiatych rokoch gigantická firma Monsanto v Amerike pustila do jedla umelé sladidlo, ktoré bolo nervovým jedom, vyvinutým pre bojové účely ako chemická zbraň. Bolo to sladké, tak to pustili do jedla (pripravujem materiál aj o tomto zločine). Keď prišla zelená revolúcia (umelé hnojivá a pesticídy), ktorá mala pomôcť rozvojovým krajinám s úrodou, nič to nevyriešilo, pretože úroda bola tak lacná, že devastovala ekonomiku. V skutočnosti šlo a ide v prvom rade o nespravodlivé rozdeľovanie úrody a nie o nedostatok jedla. Jednotlivci z chudobných štátov predávajú úrodu, ktorá patrí ich vlastnej krajine do zahraničia za viac peňazí kvôli osobnému zisku a ich vlastné štáty preto trpia hladomorom (mimochodom svet produkuje nadbytok jedla pre každého). Zo zelenej revolúcie profitoval niekto iný a rozvojové krajiny sa miestami dostali do ešte horšej situácie ako predtým. Monsanto sa postaralo o vyvinutie DDT, jedného z najzákernejších prostriedkov, insekticídu proti hmyzu. Vtedy nové, umelé prostriedky neboli otestované a ešte dnes sa nevieme zbaviť následkov, ktoré spôsobili a zostali v potravinovom reťazci. Dnes sa Monsanto stalo hlavným monopolom a vývojárom GMO, ktoré zaplavuje svet. 90% GMO produktov, ktoré nám Amerika predáva sú z Monsanta. Už aj dnes sú krajiny a oblasti, kde sa oslabuje ekonomika v dôsledku pestovania GMO plodín. V Rumunsku sa po mnohých rokoch vydal zákaz na pestovanie GMO, čo znamená že zmena je reálna, ale osobné politicko-obchodné záujmy sú silné a príroda sa z týchto genetických zásahov tak skoro nespamätá. Preto je nutné o tom čo najviac rozprávať a presadzovať ekologické poľnohospodárstvo. Farmári s ekologickými poľami majú vo svete už problémy, pretože ich vzácna úroda sa rýchle ničí kontamináciou GMO peľu, čo znamená, že ju už musia označiť ako GMO. Na Slovensku je GMO povolené ako krmivo pre zvieratá, avšak živočíšne produkty z týchto zvierat označené značkou GMO už nebudú. Navyše ministerstvo pôdohospodárstva SR porušuje slovenské aj európske zákony tým, že tají pred verejnosťou kde sa pestuje GMO kukurica. Tvrdí, že je to obchodné tajomstvo, tým pádom nikto nevie kto je ohrozený zdravotne aj finančne. My sa nepotrebujeme stať pokusnými králikmi nejakej americkej firmy, keď máme aj tak prebytok svojej vlastnej geneticky zdravej a chutnejšej úrody v SR. V Amerike je už 65% poľnohospodárstva geneticky narušeného a ročné výdavky na zdravie u Američanov exponenciálne stúpajú.
Ak chceme zmeniť sami seba, najprv si musíme plne uvedomiť vlastné nedostatky. Ak chceme zmeniť to čo sa deje mimo nás, najprv musíme vedieť čo sa vlastne okolo nás deje. Ak si však budeme stále myslieť, že my s tým nič nemôžeme spraviť a že aj naša nepatrná pomoc je tak malá ako sme malí my sami, tak si stále neuvedomujeme vlastné nedostatky. Mahátma Gándhi povedal „be the change you want to see“ – „buď zmenou, ktorú chceš vidieť“. On si nemyslel že je malý, bojoval za mier a aj priniesol tomuto svetu kúsok mieru a posolstva.
Preto by sme mali aspoň hovoriť o spomenutom probléme čo najviac. Sami vieme, že o našich najvážnejších problémoch sa nám rozpráva najťažšie a nikto v okolí ani netuší, že by sme mohli mať aj nejaký problém. Mám pocit, že podobne je to aj s našou najdrahšou matkou živiteľkou, ktorú voláme Zem.
reklama
Online diskuse
O cislech a lidech - 14. 11. 2007 - tmoravecMily ReneVelkou nevyhodou cisel je, ze jsou prilis jednoznacna. Proto je lepsi konkretni cisla radeji neuvadet, pouzivat vyrazy jako "hodne" nebo "malo", nebo lepe "neuveritelne mnoho", "zanetbatelne" atd. A kdyz uz uvadet cisla, je treba si je po zdroji prekontrolovat. Tech Tvych 92 milionu pozemstanu na jeden airbus se mi nezdalo, tak jsem to zkusil prepocitat. Netrvalo to dele nez sepsani tohoto prispevku. Rozepisuju to podrobneji, muzes to po mne prekontrolovat, v prispevku sice cisla trochu zaokrouhluji, ale slo mi spise o rad. Nevim kolik toho spotrebuje airbus, tak sem zacal u lidi a googlu. Lidsky dech obsahuje asi 4 az 5 % CO2, sedici dospely muz prodycha 9-10 litru vzduchu za minutu. To znamena priblizne 0.4 litru CO2. V chemickych tabulkach jsem zjistil ze plynny co2 ma pri normalnim tlaku hustotu 1.98 g na 1 litr, tj 0.4 litru odpovida asi 0.8 g. To by byl jeden pozemstan. 92 milionu pozemstanu tak vyprodukuje cca 73 tun co2 za minutu. Vyzbrojen stredoskolskymi zaklady chemie vim, ze uhlovodikove palivo ma obecny vzorec priblizne (CH2)n tudiz zhruba 14 g paliva odpovida 44 g CO2 (12+2x1=14, 12+2x16=44). tj 73 tun co2 odpovida asi 23 tunam paliva. stale jeste za jednu jedinou minutu. za jednu hodinu to odpovida 1394 tunam paliva. Vzhledem k tomu, ze vzletova hmotnost airbusu ma byt podle google 421 tun a v letadle jsou krome paliva jeste motory, kridla, stevardky, obedy, sluchatka pro sledovani filmu, cestujici, jejich batoziny a jiste sam doplnis i par dalsich veci nezbytne nutnych k letu, prijde mi nepravdepodobne, ze by se tam vtestnalo dost paliva na aspon jednu hodinu letu. toz tolik k nevyhodam argumentovat cisly, ktere jsem nekde zaslechl. Hezky den. |