Jozef Komoň: Prečo je GMO nebezpečné?
Tajomstvo GMO nespočíva v ničom inom ako v tom, že do genetickej štruktúry týchto rastlín sú vkladané toxické látky proti škodcom všemožného druhu, ktoré sa potom samé množia v prírode v podobe toxickej živej hmoty. Sú dokonca odolné ešte aj proti suchu. Obrovské peniaze idú do boja v pretláčaní tejto strašnej technológie, takže budeme narážať na množstvo zavádzajúcich, falošných a nepravdivých argumentov o tom ako sú geneticky modifikované rastliny zdravé, bezpečné a nevyhnutné z humánnych dôvodov pre deti v Afrike a podobne. Ak ale príde na lámanie chleba, treba sa držať nevyvrátiteľných faktov minulosti a prítomnosti a tiež aj toho, že rastliny, ktoré už hmyz, huby, plesne a baktérie nedokážu stráviť, budeme jesť my ľudia.
Semená GMO produktov sa prevážajú stovky kilometrov, preto množenie prostredníctvom rozsýpania semien popri cestách je zaručené a môže byť dokonca nebezpečnejšie ako množenie peľom. [3]
Rastliny obsahujúce gén odolný voči antibiotikám boli pestované spoločne s hubou Aspergillus niger (bežne sa vyskytujúca huba v pôde), alebo boli do pôdy pridané listy z týchto rastlín a zistilo sa, že tieto rastliny odovzdávajú upravený gén hubám. To znamená, že modifikovaný gén prešiel z jedného organizmu do iného, geneticky nepríbuzného organizmu. [4]
Mnoho bežných neškodných druhov baktérie Klebsiella planticola, ktoré žijú v pôde bolo geneticky upravených tak, aby rozkladali biologické zvyšky rastlín na etanol ako palivo. Modifikovaná baktéria nielenže prežila a úspešne konkurovala svojim pôvodným bunkám, ale navyše brzdila rast alebo zabíjala trávu v rôznych druhoch pôdy, v ktorých bola testovaná. V piesočnatej pôde väčšina trávnej vegetácie vyhynula v dôsledku otravy na alkohol. Vo všetkých druhoch pôdy bolo zistené, že populácia húb prospešných pre vegetáciu sa znížila. Tieto huby sú nevyhnutné pre zdravie a rast vegetácie. Vďaka nim rastliny vyťažia potrebné živiny a sú odolné voči bežným chorobám. V ílovitej pôde sa neúmerne množili červíky požierajúce korene rastlín, čo následne viedlo k ničeniu vegetácie. [5]
Baktéria Pseudomonas putida bola modifikovaná tak, aby v pôde rozkladala herbicídy (prípravky proti burinám) 2, 4 D. Baktéria síce rozložila herbicídy, ale substancia, ktorá bola konečným produktom rozkladania bola vysoko toxická pre huby, ktoré boli jedným zo základov pre úrodnosť pôdy a ochranu vegetácie pred chorobami. [6]
Baktéria Bacillus thurigiensis (Bt) obsahuje gén produkujúci toxín, ktorý je škodlivý pre hmyz (insekticídy). Táto upravená baktéria sa bežne používa v geneticky modifikovaných plodinách ako zabudovaný prostriedok proti škodcom. Odborníci pracujúci pre veľký priemysel predpokladali, že uvoľnenie tejto baktérie do prírody je bezpečné, pretože pesticídy prirodzene sa vyskytujúce v rastlinách sa rozložia v pôde veľmi rýchlo. Holandskí výskumníci neskôr dokázali, že populárny biologický pesticíd Bacillus thuringiensis (Bt) neodumiera v pôde behom pár dní, ale dokáže v pôde prežívať viac ako rok. Viaže sa na čiastočky pôdy a pretrváva vo svojej toxickej aktivite. Jeho následky z dlhodobého hľadiska nie sú známe. Zistilo sa, že Bt spóry, bunky schopné rozmnožovania, prekvitali v odumretom aj žijúcom hmyze. Doteraz neboli pozorované prípady množenia takýchto buniek v žijúcom organizme. Holandskí vedci žasli. [7] [8]
Bt toxíny – gény odolné voči antibiotikám - okrem toho že vznikajú neakceptovateľným spôsobom, majú nesmierny vplyv na funkciu sliznicového a imunitného systému. Bolo tiež dokázané, že Bt toxíny sa viažu na tenké črevo u cicavcov a výrazne ovplyvňujú jeho správnu funkciu.
Tento odstavec je zo zdroja: http://www.lifestylemanagement.com/jap/student_articles_genmodfoods.htm#_edn12
Pravdepodobne najväčšou hrozbou geneticky upravených plodín je vkladanie modifikovaného vírusu do nich. Laboratóriá ukázali, že mutovanie vírusov vytvára prudko nákazlivé nové vírusy. S určitosťou sa dá povedať, že široko používaný vírus CaMV je potenciálne nebezpečný gén. Okrem hepatitídy typu B je tiež príbuzný aj známemu HIV. CaMV môže zmutovať s oboma existujúcimi vírusmi a vytvoriť najzákernejšie choroby. Súčasné tendencie vedú k tomu, že GMO plodiny prevážia zdravé pôvodné rastliny a stanú sa hlavným zdrojom potravín pre zvieratá aj ľudí. Takto modifikovaný vírus môže zničiť celé úrody a spôsobiť hladomor a choroby v obrovskom merítku.
Tento odstavec je zo zdroja: http://www.lifestylemanagement.com/jap/student_articles_genmodfoods.htm#_edn12
Referencie:
1. Skogsmyr I (1994) Gene dispersal from transgenic potatoes to conspecifics: A field trial. Theor. Appl. Genet 88: 770-774
3. Crawley M (1996) 'The day of the triffids'. New Scientist 6 July pp 40-41 -this was further referenced.
4. Hoffmann T, Golz C & Schieder O (1994) Foreign DNA sequences are received by a wild-type strain of Aspergillus niger after co-culture with transgenic higher plants. Curr. Genet. 27: 70-76.
5. Holmes T M & Ingham E R (1995) The effects of genetically engineered microorganisms on soil foodwebs. in "Supplement to Bulletin of Ecological Society of America 75/2
6. Doyle JD, Stotzky G, McClung G & Hendricks C W (1995) Effects of Genetically Engineered Microorganisms on Microbial Populations and Processes in Natural Habitats, Advances in Applied Microbiology, Vol. 40 (Academic Press).
7. Summarised in Doyle et al., 1995.
8. Earth Island Journal, Dec 1996.
9. Personal communication. Professor Joe Cummins, Emeritus Professor of Genetics, 738 Wilkins Street, London, Ontario, Canada N6C4Z. - for a more thorough document he wrote on this subject, send SAE to "CaMV" at Do or Die.
Zo stránky http://www.eco-action.org/dod/no6/gm_labelling.htm
Geneticky upravené droždie pre zvýšenie tvorby alkoholu produkovalo pri kvasení tridsaťkrát viac metylglyoxalu, vysoko toxickej látky, ako v bežných kvasniciach.
Výskumníci chceli zvýšiť množstvo karotenoidu (predchodca vitamínu A) v repke olejnej, podarilo sa im však výrazne znížiť obsah vitamínu E a chlorofylu.
Geneticky modifikované rajčiny „Flavour Savour Tomato“ spôsobovali u potkanov – gastritídu – žalúdočný katar v pomere 2 – 3 zo štyroch potkanov, čo vývojárska spoločnosť pre GMO označila za mierny stupeň.
Dr. Arpad Pusztai na inštitúte Rowett robil pokusy na potkanoch s geneticky modifikovanými zemiakmi. Tie taktiež spôsobovali zranenia vnútorných orgánov. Zemiaky obsahovali gén pre tvorbu lecitínu. Potkany neboli nijak poškodené konzumáciou tradičných zemiakov, alebo lecitínu samotného.
GM kukuričné krmivo Chardon LL bolo povolené americkou vládou pre komerčné účely napriek riziku pre ľudské zdravie. Pre túto kukuricu sa používa glufosinát ako herbicíd. Je to zároveň neurotoxín a teratogén (gén poškodzujúci embryo). Rastlina tento herbicíd rozloží, v čreve sa však tento toxín vráti do svojej pôvodnej formy až do 10% z pôvodného množstva. Keď sa robili pokusy so sliepkami, hynulo dvakrát toľko sliepok, ako keď boli kŕmené bežnou stravou.
Jeden z druhov motýľov (v angličtine ho nájdete pod „Monarch butterfly“) začal hynúť po opelení v poli.
V dôsledku devastácie biologickej rozmanitosti môže dôjsť k hladomoru, ako to bolo v Írsku, keď vírus napadol zemiaky a nebol dostatok inej odrody, takže choroba zmietla celú úrodu (v Amerike je už 65% poľnohospodárstva geneticky modifikovaného).
Niektoré chromozómy semien sú vložené do genetickej informácie spolu s génmi, ktoré sa postarajú o to, aby sa plodina viac nereprodukovala. To donúti farmárov kupovať každý rok nové semená, alebo si zakúpiť reaktivačné chemikálie, ktorými prebudia semeno k rastu. Farmári sa takto stanú závislí od dodávateľov.
Odborníci priznali, že technológia na vývoj GMO produktov je ešte príliš primitívna a nepresná. Robí sa to rôznym hrubým mechanickým spôsobom, alebo zavedením baktérie ako dopravného prostriedku pre roznášanie cudzieho DNA. Nemajú žiadnu kontrolu nad tým, koľko cudzích génov sa zaradí do zdravej štruktúry a kde a aké nové gény sa vytvoria.
Toto je časť existujúcich poznatkov, ktoré už boli potvrdené.
Zo stránky http://www.lifestylemanagement.com/jap/student_articles_genmodfoods.htm#_edn12
V podstate sa všetky tieto informácie, vrátane CaMV, dajú nájsť na internete, ale v slovenskom jazyku je toho príliš málo. Treba si dať pozor – už aj u nás existuje pobočka americkej spoločnosti Monsanto, alebo loby firmy Monsanto Slovakia s. r. o.!
reklama
Online diskuse
tak uz teho nechme - 15. 11. 2007 - tmoravecMily JozefeJak uz jsem zminoval v komentari na Tvem blogu, je mi sympaticky Tvuj mladistvy zapal s jakym se o danou problematiku zajimas. Proto bych byl nerad, abys se nechal odradit mymi a dalsimi mozna "castecne negativnimi" komentari. Ono napsat nejaky clanek neni zas tak snadne, jak se muze nekomu na prvni pohled zdat. Zvlaste pokud jde o odbornou problematiku. Proto bych uvital, aby diskuse pod clankem byla chapana jako dobre minena rada pro budoucnost a nikoliv jako prilezitost zajimavym a ctivym zpusobem zretezit vtipne urazky na adresu oponenta. Myslim, ze jakemukoliv clanku prospeje, zameri-li se autor na jedno konkretni tema, ktere si dukladne prostuduje a vyvaruje se tak faktickych chyb. Pokud totiz uvedes v clanku padesat ruznych udaju, ale pet z nich je spatne, (dokonce staci i jeden), hodnota clanku je tim zasadne podrazena. Jeste bych jen ve strucnosti reagoval na tvoji reakci na moji reakci na tvoji... Ty Puzstaiovy brambory nebyly urceny pro konzumaci, ale jen jako experimentalni odruda. Experiment, ktery nevysel. Jestli budou toxicke nebo nebudou se nevedelo, ale jiste podezreni bylo. On ten lektin ze snezenky, co do nich byl vpraven je ze skupiny proteinu z nichz mnohe jsou za syrova toxicke ve vetsich davkach i pro cloveka. Takove pokusy se proste delaji. A asi Ti nemusim rikat, ze syrove brambory, stejne jako mnoho jinych potravin prirozene obsahuji spoustu prirodnich toxinu, casto se jim take rika antinutrienty, aby se jich lide nebali. K aspartamu se vyjadrovat nebudu, je to jine tema, nicmene mohl bych na nem demonstrovat jednu vec. Aspartam je umele sladidlo, jiste by te nenapadlo kvuli podezreni z toho, ze je aspartam toxicky zakazovat vsechna umela sladidla nebo dokonce vsechna potravinova aditiva - tj. barviva, tuzidla, antioxidanty, vitaminy atd. No a pritom a prave o toto se snazis u GMO. Realny svet neni jednoduchy a neda se vetsinou uhledne rozdelit do skatulek. Kazda transgenni plodina je preci jina, ma jina rizika a jine vyhody, ktere se museji porovnavat s realnymi alternativami, ktere rovnez nejsou bez rizik. Nema smysl je vsechny hazet do jednoho pytle. S tim 90 % podilem Monsanta bych si dovolil skoro nesouhlasit, stejne tak jako s tezi, ze to co se dela pro komercni zisk je nutne nebezpecne. Jeste nez skoncim, zkus si udelat nasledujici myslenkovy experiment - dejme tomu, ze prijmeme jako fakt, ze zatim veskera dostupna vedecka literatura o bezpecnosti transgenni kukurice nebo soji byla publikovana bud v laboratorich monsanta nebo s nim nejak spriznenych a je to jedno jeden velky podvod. Ze nejaka z jejich plodin skutecne vyvolava nejake meritelne nezadouci reakce, ktere se snazi monsanto vtipne ututlat. Pro vetsinu akademickych vedcu by pak bylo skutecne relativne obtizne takovou vec prokazat, protoze na opravu/prezkoumani necich vysledku grant nedostanete a financovat takovou studii z jineho grantu je defraudace verejnych prostredku. Nicmene napriklad v evrope existuji velmi silne financni zajmy americke odrudy nepustit na trh. Pak jsou tu zajmy svazu organickych zemedelcu, mocnych maloobchodnich retezcu (mnohem mocnejsich nez je nejake monsanto), zajmovych organizaci jako jsou greenpeace (rocni rozpocet zhruba v radu rozpoctu cele nasi Akademie ved) a dokonce cele vlady, ktere se zoufale snazi najit legalni duvod, proc pestovani GMO odrud na svem uzemi nepovolit jiz temer deset let (rakousko, recko, madarsko, polsko atd.). Pro tyto mocne a bohate hrace by nemel byt problem udelat si nejakou vlastni studii a odhalit pravdu. Kdyby to ovsem slo. Z toho, ze to nejde, neco vyplyva. Nebo se pletu? Jinymi slovy, monsanto je mozna vlivne v americe, ale v evrope je to legracni trpaslik. Hezky den |
