František Cudziš: Rámcová správa o pacyklovom stroji
Prínos pacyklového stroja pre riešenie energetickej krízy spočíva v tom, že pacyklový stroj je - z princípu – chladiaci stroj (jeho funkčným princípom však nie je obrátený Carnotov cyklus), ktorý okrem tejto funkcie možno využívať aj ako obnoviteľný zdroj energie a beztlakový skvapalňovač vzduchu (to si nevedia predstaviť ani príslušní odborníci).
Pacyklový stroj získava energiu, obsiahnutú vo vzduchu. Vo forme tlakovej energie (pri normálnom atmosferickom tlaku) a tepla (pri teplote rádove 300 stupňov Kelvina (= 27 stupňov Celzia) sa v jednom kubickom metri vzduchu nachádza asi 350 000 J (joulov) energie. Teda skvapalnením cca jedenásť kubických metrov vzduchu možno získať 1 kWh energie (resp. 0,8 kWh elektrickej energie pri 80 %-tnej účinnosti premeny kinetickej energie na elektrickú). Kvapalný vzduch predstavuje odpad pacyklového procesu podobne ako popol predstavuje odpad pri horení uhlia, ale tento technicky bezpečný a ekologicky neškodný „odpad“ môže mať mnohostranné využitie. – V energetike ho možno využiť opätovným splynovaním (napr. v čase energetickej špičky) pomocou pôsobenia dodatočného množstva okolitého tepla, keď sa jeho obnovená tlaková energia využije na pohon osobitných generátorov elektrickej energie. Veľmi výhodné by bolo situovať takéto splynovače kvapalného vzduchu k výtokom z vodných elektrární, kde by sa uplatnilo teplo tečúcej vody.Pacyklový stroj teda môže byť, na rozdiel od iných alternatívnych zdrojov energie, zdrojom energie s rovnomerným výkonom, naviac vytvárajúcim predpoklady aj na pokrytie spotreby v období energetickej špičky. Z ekonomického i ekologického hľadiska sa jedná o bezkonkurečne výhodný zdroj energie.
Veľkosť výkonu pacyklového stroja je principiálne obmedzená hodnotou rádove 1 MW. Tento (hádam jediný) nedostatok možno kompenzovať zoskupovaním strojov s takýmto výkonom do skupín po desať alebo dvadsať – to v prípade energetických centrál jednotlivých priemyselných podnikov alebo miestnych mestských elektrární. V prípade využívania pacyklového stroja ako zdroja elektrickej energie pre rodinný dom celkom postačuje výkon 20 kW.
Masívne využívanie pacyklových strojov so spomenutými výkonmi by vytvorilo výkonovo stabilný energetický systém s diverzifikovanými zdrojmi a s menšími nárokmi na prenosové sústavy. Ako taký by bol tento systém výhodnejší a bezpečnejší z hľadiska výpadku niektorého zdroja, z hľadiska možnosti skolabovania niektorej časti prenosovej sústavy (tzv. block-autu) i z hľadiska bezpečnosti systému voči teroristickým útokom.Prínos pacyklového stroja pre riešenie problému globálneho oteplovania spočíva vo vytvorení principiálnych možností zamedzenia znečisťovania atmosféry tzv. skleníkovými plynmi, predovšetkým oxidom uhličitým. Najväčšími producentmi oxidu uhličitého je energetika, priemysel a doprava. Konštatoval som, že pacyklový stroj predstavuje zdroj energie, neprodukujúci ani skleníkové plyny ani iné exhaláty, škodlivé pre životné prostredie.
V priemyselných prevádzkach, ktoré produkujú emisie s výraznou koncentráciou oxidu uhličitého (napr. kúreniská tepelných elektrární, elektrolyzéry pri výrobe hliníka a pod.), by bolo možné oxid uhličitý z emisií efektívne eliminovať pomocou už zmieneného kvapalného vzduchu. Napríklad namiesto rozptyľovania spalín z kúreniska elektrárenského kotla pomocou výškového komína, tak ako sa to deje dnes, by sa zaviedla nútená ventilácia spalín ochladzovaných kvapalným vzduchom na teplotu, pri ktorej by oxid uhličitý (a ostatné ľahko skvapalniteľné zložky) skvapalnel alebo dokonca vymrzol, takže by neunikal do atmosféry.
Aj kvapalný oxid uhličitý má rozmanité technické využitie (náplň do hasiacich prístrojov, sýtenie nápojov, ochranná atmosféra pri zváraní, surovina pre niektoré reakcie veľkotonážnej chémie), takže vynaložené náklady na zmenu technológie rozptyľovania priemyselných exhalátov by mali čiastočnú návratnosť z ekonomického hľadiska (majme na zreteli, že pacyklový stroj produkuje lacnú elektrickú energiu, spotrebovanú na nútenú ventiláciu), kým z ekologického hľadiska by sa jednalo o ideálny postup. Neupotrebiteľný oxid uhličitý by sa mohol ukladať do vhodných podzemných priestorov, napr. do vyťažených baní.
V doprave je situácia s eliminovaním oxidu uhličitého z produkovaných emisií technicky najkomplikovanejšia, pretože producentom emisií sú stotisíce a milióny agregátov jednotlivých dopravných prostriedkov. Najoptimálnejšie riešenie by teda zrejme predstavoval prechod od používania pohonných hmôt na báze uhľovodíkov k využívaniu vodíka, získavaného elektrolýzou vody, kde by opäť podstatnú úlohu zohrávala nízka cena elektrickej energie. Do produkcie vodíka z elektrolýzy vody, priebežne skvapalňovaného opäť s využitím tiež lacného kvapalného vzduchu, by sa mohli vhodne zapojiť aj už existujúce veterné elektrárne. Ich nerovnomerná produkcia elektrickej energie by sa takto akumulovala do vodíka, čo by odstránilo doterajšie problémy s preťažovaním prenosových sústav.Skutočnosť alebo fantázia?
Som si vedomý toho, ako veľmi fantasticky uvedené myšlienky na prvý pohľad vyzerajú, čo vedie aj u (opatrných) laikov k vážnym pochybnostiam. U odborníkov na ktorúkoľvek spomenutú problematiku túto prvotnú, intuitívnu nedôveru k novým myšlienkam umocňujú ešte ďaleko viac výhrady odborného charakteru. Pacyklový stroj je svojou podstatou tepelný motor a ako taký by mal nevyhnutne spĺňať fundamentálne zákonitosti termodynamiky, čo sa napohľad javí ako nereálne, najmä ak tvrdím, že pôsobenie II. vety termodynamickej nie je pre pacyklový motor obmedzujúce.
Odbornosť ľudí, ktorá im je za zvyčajných okolností na úžitok, sa v takomto výnimočnom prípade prejavuje skôr ako profesionálna deformácia, vedúca k zákonitým predsudkom. Ale pozrime sa, ako táto situácia vznikla. – Historický vývoj prírodných vied viedol od empirickej skúsenosti, od poznatkov získaných výkonom remesiel a neskôr v počiatkoch techniky, k všeobecnejším poznatkom, ktoré sa postupne stali súčasťou ucelenej teórie – neraz mylnej. Takto teória poväčšine vždy len doháňala náskok skúsenosti, a čo nebolo známe z praxe, neskúmalo sa ani teoreticky, lebo nebol dôvod.Historický vývoj tepelných motorov išiel svojimi cestami. Keď sa Sadi Carnot podujal na teoretické preskúmanie procesu premeny tepla na mechanickú formu energie, jeho práca zostala nepochopená a na dlhú dobu zabudnutá. Technický pokrok v oblasti tepelných motorov mal svoju logiku, takže keď doba konečne dozrela aj pre pochopenie a ocenenie Carnotovej práce, teoretici sa zamerali predovšetkým len na zdôvodnenie faktov, známych z inžinierskej praxe, ale neurobili dôslednú analýzu principiálnych technických možností, ktoré z klasickej termodynamiky vyplývali, resp. jej neprotirečia.
Pacyklový stroj predstavuje takýto prípad. Teplo si berie z okolia, a nepotrebuje chladič, ktorý by do okolia rozptyľoval jeho zbytok nepremenený na mechanickú energiu. II. veta termodynamická má na jeho prevádzku asi taký dosah ako na prevádzku vodnej turbíny, ktorá vonkoncom nepatrí medzi tepelné motory. Že to nie je možné? Je to možné! Ale vyzerá to ako nemožné, preto tá nedôvera a predsudky. Napr. na webovej stránke http://proatom.luksoft.cz uverejnili môj článok „Pacyklový stroj môže zachrániť civilizáciu pre naše deti“ s takýmto úvodným komentárom:„Tento článek v žádném případě nevyjadřuje můj názor, ani dalších spolupracovníků Pro Atom webu. O principu a funkčnosti tohoto stroje se dá s úspěchem polemizovat, což je též smyslem tohoto článku - vyvolat diskuzi na téma (pro studijní účely), které se v různých modifikacích objevuje celkem často. (lr)“
Vďaka však aj za to; to je ten lepší prípad narábania s informáciami kontroverznej povahy, resp. s informáciami s neúplnou vypovedacou hodnotou. Vzhľadom na ich mimoriadnu závažnosť pre prípad, že by sa napokon ukázali ako pravdivé, neexistuje dostatočne závažný logický dôvod na ich zamlčiavanie, a to zo strany ľudí povolaných predovšetkým šíriť informácie v niektorom mediálnom priestore, v tomto prípade na internete. Ale napr. šéfredaktor Britských listov nemá podobnú „veľkorysosť“ ako ľudia od Proatomwebu. Hoci Britské listy uverejnili nespočet článkov na tému „ropa“ alebo „globálne oteplovanie“, rámcové informácie o pacyklovom stroji šéfredaktor „nemal odvahu“ uverejniť, hoci kdejakého balastu sa tam pravidelne uverejňuje viac než dosť.Niečo podobné sa mi nestalo prvý raz. S určitým nadnesením môžem povedať, že v rámci „únikového hobby“ som začal „študovať“ konkrétne prejavy jednotlivcov, ktorých som si dovolil osloviť v danej veci, podľa ich reakcií. Zovšeobecňujúce závery tohto „štúdia“ ma vedú k značnému skepticizmu. Vzdelanie a odbornosť systematicky akosi nekorešponduje s múdrosťou ani s prirodzenou inteligenciou. Keby sa do problému vložil starozákonný boh Jahve, skôr by zoslal na ľudí - za to čo robia, ako sa navzájom správajú k sebe i k svojmu životnému prostrediu – ďalšiu celosvetovú potopu ako nejakého naivku s jeho pacyklovým strojom!
Ja osobne som nadobudol podozrenie, že prvoplánovým zámerom prevažnej časti odborníkov, upozorňujúcich na vážne nebezpečenstvá plynúce z bezohľadného drancovania prírodných zdrojov alebo znehodnocovania životného prostredia – alebo, naopak, odborníkov problémy bagatelizujúcich – je vypočítavo prezentovať samých seba, svoje tituly a svoje vzdelanie, ktoré však neponúka žiadne principiálne riešenia. Tí úprimnejší, azda „postihnutí“ altruizmom, ťahajú v tejto novodobej, ľahkovážnej a cynickej hre na celocivilizačný Titanic, rozhodne za kratší povraz. Či už jedni alebo druhí, dosiaľ nikto neprejavil dostatočný záujem o pacyklový stroj. Dúfam, že napokon, možno až keď sa už vyčerpajú všetky ostatné možnosti, sa poniektorí začnú správať aj rozumne a nepohrdnú žiadnou možnosťou zachrániť čo sa dá. To mi pripomína iný biblický príbeh, príbeh o premúdrelom Šalamúnovi, ktorý zaplatil Sibyle za posledné tri knihy jej proroctiev sumu pôvodne požadovanú za všetkých dvanásť kníh. Rozhodol sa tak až potom, čo Sibyla deväť kníh spálila. Podobne aj dnešní šalamúni uvažujú, koľko percent HDP budú predstavovať každoročne náklady na elimináciu negatívnych dôsledkov globálnych prírodnych zmien. Ale nikoho zatiaľ nenapadlo, aby sa pokúsil tie horibilné sumy ušetriť investíciou nepatrného zlomku napr. do projektu pacyklového stroja, aj keby to malo byť motivované postojom typu „čo keď motyka predsa len vystrelí?“.
Verifikácia reálnosti pacyklového stroja
Verifikovať reálnosť pacyklového stroja možno veľmi jednoducho – zverejnením jeho funkčného princípu – lebo v tej chvíli spadnú odborníkom klapky z očí. Som ochotný to urobiť, ale nie tak, že ho „vystavím“ do internetového priestoru pred anonymný dav všelijakých mudrlantov. Ak sa nájde subjekt, ktorý by zorganizoval za týmto účelom verejnú prednášku s účasťou fyzikov, energetikov a ekológov, rád sa nechám pozvať a dostojím danému slovu. To by mi zakladalo právo prednosti pri patentovom konaní. Oveľa dôležitejšie však je, že by sa takto celkom určite našiel partner s potrebnými možnosťami pre konštrukčný vývoj funkčného modelu pacyklového stroja v profesionálnych podmienkach. Výsledky by rozptýlili všetky pochybnosti o unikátnych možnostiach pacyklového stroja v celej škále jeho modifikácií pre rôzne použitie.
reklama
