Jozef Komoň: Reálne riešenie. Mýtus o globálnom nedostatku potravín
Väčšina z hlavných priemyselných krajín poskytuje príspevky svojím farmárom, aby neskrachoval poľnohospodársky sektor. India a Čína, krajiny, ktoré sú vzhľadom na svoju kapacitu považované za preľudnené, patria medzi najväčších vývozcov potravín. Realita je taká, že svet produkuje viac ako dostatok jedla na každého obyvateľa planéty a má viac ako dostatok vhodnej pôdy pre pestovanie potravy. Bohužiaľ, kvôli neefektívnemu a nespravodlivému systému rozdeľovania a dodávania potravín, ako i farmárskym metódam na nízkej úrovni, milióny ľudí nedostanú potrebné množstvo a kvalitu stravy pre život.
V roku 2001 redakčný článok z „The New Scientist“ zdôraznil, že v ekologickom poľnohospodárstve stúpa úroda o 70% a viac práve v chudobných farmách na celom svete. Bol to výsledok nahradenia chemických prostriedkov prírodnými pesticídmi a prírodným hnojivom. Podľa Julesa Pretty, riaditeľa Strediska pre životné prostredie a spoločnosť z britskej univerzity Britain's University of Essex, súčasné dôkazy z 20 krajín nasvedčujú, že viac ako 2 milióny rodín obrába farmy ekologickým spôsobom na vyše 4 až 5 miliónoch hektárov. Takéto veľké plochy sa už nedajú viac považovať za okrajové hodnoty a nemožno ich ignorovať. Pozoruhodné nie sú ani tak tieto čísla, ako to, že väčšina z toho bola vybudovaná za posledných 5 až 10 rokov. Okrem iného, väčšina tohto progresu nastala v odľahlých oblastiach, chudobných na prírodné zdroje, ktoré boli považované za neschopné produkovať nadbytok potravín.
Toto je preklad časti článku od Andre Leu, predsedu Organic Federation v Austrálii. A. Leu vlastní certifikované ekologické farmy v Daintree River Valey v Severnom Queenslande, kde pestuje ekologické tropické ovocie a udržuje ho v takej klíme, ako v dažďovom pralese.
Zo stránky http://newint.org/columns/essays/2004/06/01/future-organic/
Podľa všeobecného názoru na ekologické poľnohospodárstvo tento spôsob by prehĺbil hlad na svete. Ekologické hospodárstvo je do kvantity o niečo slabšie, ale bolo by vrcholne chybné toto stanovisko globalizovať. V rozvojových krajinách, menovite v tých najchudobnejších, farmári dopestujú toho veľmi málo. Malí farmári nemajú dostatok peňazí, aby si kúpili umelé hnojivá a pesticídy, alebo iné chemikálie používané v bežnom poľnohospodárstve (spoločnosť je naučená žiť chorým spôsobom v mnohých ohľadoch a chýba jej mnoho základných životne dôležitých informácií). V tomto prípade stačí malá osveta pre týchto poľnohospodárov, ako možno zvýšiť úrodu – výroba kompostu, prírodného hnojiva z odpadu z domácnosti a iné malé triky organického ekologického hospodárenia, ktoré môžu významne ovplyvniť kvantitu aj kvalitu úrody. V experimentálnych projektoch bolo zaznamenané dvoj- troj- a viacnásobne väčšie množstvo domácej úrody, vypestované organickým ekologickým spôsobom než predtým, keď sa s pôdou nijako nenarábalo. Nie je vôbec potrebné používať chemikálie, alebo nadmerne zavlažovať a plytvať vodou.
Organické poľnohospodárstvo je pre prírodu prijateľné. Používanie pesticídov je vážny problém vo všetkých častiach sveta. Pesticídy priamo ohrozujú biologickú rozmanitosť otravou hmyzu, vtákov a iných organizmov a nepriamo obmedzovaním množstva druhov potravy mnohých živočíchov. Používanie pesticídov je priamo zodpovedné za choroby a smrť v rozvojových krajinách. Zvyšky pesticídov spôsobujú v širokom okolí následky na ľudskom zdraví a na reprodukčnej funkcii. Nebezpečenstvo najhorších katastrof, plynúce z produkcie pesticídov je stále prítomné, podobne ako katastrofa v indickom Bhopale, čo bol najevidentnejší príklad.
Žiaden z týchto problémov neexistuje v organickom poľnohospodárstve. Jedinými pesticídami, ktoré sa používajú v ekologických záhradách a poliach, sú prírodné produkty, ako napríklad extrakt z nímového stromu.
Erózia pôdy je ďalším vážnym problémom, na ktorý organické spôsoby hospodárenia majú zaručenú odpoveď. Tam, kde nerastú stromy, nie sú ani korene, ktoré by držali a udržiavali úrodnú pôdu. Tam sa pôda veľmi rýchlo stráca, odplavuje v spodných vodách a tým zároveň znečisťuje pitnú vodu (nehovoriac o tom, že sa do nej pridajú ešte aj chemikálie). Pôda sa tvorí stáročia a stráca sa neúmerne rýchlo tam, kde už stromy chýbajú. Toto sa deje na každom „normálnom“ poli. Hlavnou príčinou erózie je však nedostatok humusu a vrchnej pôdy. Hnojivo z kompostu, alebo hnoja je dôležitý aspekt organického poľnohospodárstva. Humus a hnoj v pôde je vynikajúcim a zdravým ekologickým hnojivom, ktoré dodáva pôde a rastlinám potrebné živiny a zároveň vytvára ochrannú vrstvu, ktorá chráni pôdu pred eróziou. Tým sa chráni pred chemikáliami samotná vrstva pôdy, rastliny a živočíchy, pitná voda, človek, chuť a nutričné hodnoty plodín a je to stabilný a udržateľný systém, patentovaný prírodou.
Skôr či neskôr problémy životného prostredia, spôsobené v priemyselných krajinách donútia poľnohospodárstvo vrátiť sa k udržateľnému systému hospodárenia. Súčasný systém je z dlhodobého hľadiska neakceptovateľný. Iba samotný proces čistenia pitnej vody si vyžaduje viac finančných prostriedkov, ako súčasné poľnohospodárstvo prináša. Je však ťažko povedať, aké extrémy musíme ešte prežiť, kým sa spamätá dostatok ľudí.
Zo stránky http://www.rain.org/~sals/press7.html
reklama
