Michal Kravčík: Je už naozaj načase reagovať
TREND: Nedávne povodne, ale aj summit OSN v Johannesburgu pripomenuli problémy s vodou. Sú naozaj také vážne?
Roky tvrdím, že je to najväčší problém a bude sa prehlbovať. Nedostatok vody ohrozuje zdravie ľudí, vyvoláva vojnové konflikty, spôsobuje hlad, biedu a rozvracia socioekonomické prostredie. Na druhej strane voda pri extrémnych prívalových dažďoch ohrozuje ľudí, ktorí sa rozhodli žiť v údolných nivách.
TREND: Chaos v počasí spôsobujú klimatické zmeny, ale vy nesúhlasíte, že ich príčinou sú len skleníkové plyny...
Podľa mňa sa v teórii globálneho otepľovania spravila chyba. Panicky sme sa sústredili na skleníkový efekt. Paralelne pritom prebieha proces, ktorý je oveľa nebezpečnejší. A tým je vysušovanie krajiny a atmosféry.
Zoberme do úvahy malý hydrologický cyklus – ak vysušujeme krajinu, menej vody sa dostáva do atmosféry. Tento ochranný obal sa stenčuje a prehrieva sa zemský povrch. To spôsobuje náhle vpády letných frontálnych systémov na kontinenty s extrémne prívalovými dažďami. Ich výsledkom sú záplavové vlny v nížinách.
TREND: Hydrometeorológovia však tvrdia, že vlhkosť vzduchu, ktorá sa podieľa na zrážkach, rastie...
Je to hlboké nedorozumenie. V skutočnosti dochádza k dlhodobému poklesu ročných zrážkových úhrnov. Ibaže v letnom období prší viac a mimo leta menej ako v minulosti. A svoje urobí aj zábudlivosť ľudí v čase povodní. Veľmi rýchlo zabudneme, že dovtedy sme prosili nebesá, aby zapršalo. Táto realita nedáva vedcom spávať. Pokúšajú sa simulovať, ako vplýva zmena kvality zemského povrchu napríklad na búrkovú činnosť. Myslím, že v tom má súčasná civilizácia veľké medzery. Možno aj vďaka tomu, že sme príliš sústredení na skleníkový efekt.
TREND: Chcete povedať, že stúpate na päty uznávaným meteorológom na Slovensku?
Zmena kvality zemského povrchu vyvoláva drastické zmeny v cirkulačných prúdoch v atmosfére. To spôsobuje napríklad extrémnu prívalovú búrku. Tvrdia to aj experti na klimatické zmeny. My hovoríme, že zmena kvality zemského povrchu je odlesňovanie, odvodňovanie, intenzívne poľnohospodárstvo či urbanizovanie. S tým slovenskí experti na klimatické zmeny zasa nesúhlasia.
TREND: Hovorievate, že voda v krajine je ako krv v cievnom systéme, ale krv sa obnovuje...
Ak vypustíme krv, živý organizmus zomiera. Predtým sa ešte zmieta v kŕčoch. Ak pripustíme, že vysušovanie krajiny je púšťanie žilou, možno povedať, že kým skolabuje celý ekosystém, nastávajú živelné pohromy. A to mi osobne pripomína kŕčovité správanie sa prírody pred kolapsom. Ak chceme zachrániť organizmus, vrátime mu krv. Ak chceme prinavrátiť prírode vitalitu a zbaviť ju pohrôm, potrebujeme zastaviť vysušovanie povodí. Pri liečbe organizmu bajpasy používame dočasne, kým sa organizmus nepozviecha. Smutné je, že chceme, aby bajpasy v prírode boli považované za systémové riešenia.
TREND: Vám sa nepáči vládou schválený program protipovodňovej ochrany?
Nie, to sú investície do spomínaných bajpasov. Sú to provizórne a zbytočne nákladné technické riešenia. Túto víziu vodohospodári vnucujú aj starostom.
TREND: Niekto však za protipovodňovú ochranu musí zodpovedať?
Zodpovední by mali byť tí, ktorí žijú v povodiach. Mali by vytvárať samosprávy povodí, ktoré by prevzali bremeno za ochranu, využívanie i tvorbu vodných zdrojov. Ak by bola takáto kompetencia v rámci reformy verejnej správy delegovaná na samosprávy, zvýšila by sa efektívnosť nielen v nakladaní s vodnými zdrojmi, ale aj s finančnými prostriedkami. Súčasný stav vyhovuje tým, ktorí sa priživujú na štátnom rozpočte. Je mi ľúto, že sú to práve vodohospodári, ktorí brzdia reformu vodohospodárskych inštitúcií.
TREND: Myslíte si, že si neuvedomujú svoju zodpovednosť pri povodniach, ak realizujú úpravy tokov v obciach, kde boli povodne?
Ale ako? V Uzovských Pekľanoch napríklad zregulovali potok za 70 miliónov korún. Ale iba v hraniciach obce. Prípadná povodňová vlna sa tak len posúva nižšie a ešte sa aj zrýchľuje. A tak sa znovu nájde dôvod na ďalšie úpravy za desiatky či stovky miliónov korún. Na takejto „ochrane“ je postavený celý program stratégie vodného hospodárstva.
TREND: Dobre. Stavby a technické riešenia nestačia. Je niečo lepšie?
Plošná ochrana vôd v povodí. Chýba integrovaný manažment povodia. V roku 1993 sme navrhli alternatívnu vodohospodársku koncepciu. Teraz sa ukazuje, že táto reforma by veľmi pomohla. Navrhovali sme napríklad, aby za vodné hospodárstvo boli zodpovední tí, ktorí v povodí žijú a využívajú vodu. Napríklad by sa vytvorilo Povodie Svinky, ktoré má 34 obcí. Tie by si vytvorili svoje vlastné orgány, aby sa starali a chránili vodné zdroje. Museli by zachovať biodiverzitu v krajine ako predpoklad kvality vôd, ale aj potravín, ktoré poľnohospodári produkujú.
TREND: Podniky povodí tvrdia, že sa starajú o ochranu vôd...
Súčasný centralizovaný inštitucionálny model ochrany vôd je nekoncepčný a je postavený na „bajpasových“ modeloch.
TREND: Pomôže v tomto prípade dlho odkladaná transformácia vodární a kanalizácií...
Vodárenské spoločnosti sa premaľujú a vstúpi zahraničný kapitál. Za bránami už čakajú investori, pretože voda v budúcnosti bude modré zlato, ktorého je na Slovensku zatiaľ dostatok. To láka obchodníkov s vodou. Chýba tu integrovaný prvok. Štát bude akože chrániť vodné zdroje a iný partner ich bude využívať. Je to priestor na neskonalú korupciu.
TREND: Dá sa tomu zabrániť?
Zabrániť sa tomu dá vytvorením spomínanej samosprávy povodí. Akákoľvek snaha o brzdenie reformy riadenia vodného hospodárstva zo strany súčasných vodohospodárskych inštitúcií je brzdou riešenia nakopených problémov.
TREND: O vodohospodárskom manažmente Európa diskutuje. Zdá sa, že nemá celkom jasno...
Nemá. Mali by sa však skončiť inžinierske prístupy, zodpovednosť za vodu by mali prevziať komunity.
TREND: Prečo sme o tých návrhoch nepočuli skôr?
Veď to tvrdíme od roku 1993. Mne je občas trápne donekonečna opakovať tie isté návrhy. V roku 1994 bola vláda povinná zapracovať našu alternatívnu koncepciu do vodohospodárskej politiky. To sa nestalo. Neskôr radšej podporila Vodohospodársku výstavbu štátnymi zárukami za úvery a zasa sa sústredila len na veľké stavby. Dnes daňoví poplatníci platia za tieto úvery a vodárne a kanalizácie zvyšujú cenu vody. Ministerstvo pôdohospodárstva by sa malo zásadne zmeniť. Úradníkov by mohol prebudiť rastúci počet povodní. No ja sa obávam, že bude neskoro. Existuje totiž hranica. Ak sa prekročí, niet cesty.
TREND: Vy by ste starostom dali väčšie kompetencie, nenakladáte im však na plecia priveľkú zodpovednosť? Nemôžu predsa zvrátiť globálne klimatické zmeny...
Môžu sa na tom podieľať. Uvediem príklad. V povodí Svinky sa spojili starostovia z 23 obcí, vytvorili združenie Ekosvinka a navrhli akčný plán - integrovaný manažment povodia. Zaujímavé je, že starostovia si určili úplne iné priority ako vodohospodári, ktorých koordinoval Slovenský vodohospodársky podnik. Starostovia priorizujú plošnú ochranu a zvyšovanie schopnosti povodia udržať vodu. Vodohospodári uprednostňujú výstavbu kanalizácií, čistiarní odpadových vôd, kanalizovanie potokov a výstavbu nádrží na zachytávanie vody. To, čo ľudia z povodí považujú za prioritu, je pre vodohospodárov okrajová záležitosť. V povodí Svinky si starostovia idú vytvárať verejnoprospešný podnik a nebudú čakať na to, kým sa tí hore rozhýbu. Zdá sa, že starostovia viac chápu, čo je integrovaný manažment povodí, ako tí, ktorí majú prijímať koncepcie a robiť reformy.
TREND: Vy ste starostom výdatne pomáhali, či nie?
My sme len pomohli naštartovať tento proces. Po dvoch rokoch si starostovia vypracovali stratégiu. Ich cieľom je dostatok vody pre zásobovanie obyvateľstva, čisté rieky v povodiach, zvýšenie biodiverzity, zníženie erózie i protipovodňová ochrana. Toto je iniciatíva, ktorá by mohla byť modelom pre iné povodia. Samospráva povodí je o tom, aby komunity vodné zdroje nielen využívali a spravovali čističku odpadových vôd, ale aby prevzali aj zodpovednosť za riadenie vôd.
TREND: Mohla by takýto model akceptovať aj EÚ?
Diskutovali sme o tom aj v Johannesburgu. Myslím si, že Slovensko by mohlo týmto modelom vstúpiť do dejín. Zatiaľ je v pozícii krajiny, ktorá len natŕča dlaň. Prečo by sme však nemohli prísť sami s iniciatívou? Základným európskym modelom je občianska participácia. To znamená, že je nevyhnutná účasť verejnosti aj na ochrane, tvorbe i efektívnom využívaní vodných zdrojov. Každý sa dá vtiahnuť do tohto procesu. Vlastník pôdy by mal byť zo zákona motivovaný, aby ju využíval spôsobom, ktorým zároveň chráni vodné zdroje. Naša legislatíva zatiaľ len prikazuje, zakazuje...
TREND: ... ale nemotivuje?
Nie. Pritom sa také normy dajú pripraviť. Miestne zastupiteľstvo košického sídliska KVP, kde som bol poslancom, prijalo všeobecné záväzné nariadenie. Každý, kto zastrešuje zemský povrch, je povinný nechať vodu na svojom pozemku. Napríklad ak idete stavať tenisový kurt, musíte postupovať tak, aby voda ostala v priestore. Alebo v náhradných, napríklad mokradných ekosystémoch. Parkoviská sa nezastavujú, neasfaltujú, ale robia sa z materiálov, ktoré umožňujú vode vsakovať sa do pôdy. Toto nielen udržiava vodu v území, ale šetrí firmám aj finančné zdroje. To sú jednoduché príklady, ktoré si nenárokujú veľké investície.
TREND: Vodohospodári sú však zvyknutí na veľké investície. A zrejme vyhovujú aj mnohým starostom...
Najväčší frajer je ten starosta, ktorý dostane najväčší balík peňazí. Obvykle na kanalizáciu alebo čističku odpadových vôd. A tak obec, ktorá má tristo-štyristo obyvateľov, stavia čističku za dvadsať miliónov korún. To je tragické. A keď sa starostu spýtate, koľko by to stálo, keby to bolo z obecných peňazí, tak povie, že by sa to dalo aj za päť miliónov korún.
TREND: Lenže čistenie vôd je veľký problém. Investície do roku 2030 sa odhadujú na 130 miliárd korún. Slovensko muselo v tejto oblasti vyjednať s EÚ prechodné obdobia...
Áno, takmer na dvadsať rokov. Ale to je zbytočne veľa. Dalo by sa to skôr, ale museli by sa spraviť inštitucionálne zmeny, aby obec mohla vstupovať do vodohospodárskej politiky. My sme napríklad v Repášoch navrhovali čistenie vôd o dve tretiny lacnejšie, ale do konkurzu sa nemohli prijať alternatívne návrhy. Hoci práve navrhovanie alternatív je jeden z najefektívnejších spôsobov minimalizácie rizík. Súčasné riadenie štátu a inštitucionálne systémy fungujú ako za komunizmu. Preto sú regióny chudobné a musia chodiť do Bratislavy s nastrčenou dlaňou prosíkať tých, ktorí sedia na balíkoch. Ale nerozhodujú o zdrojoch podľa reálnych priorít.
TREND: Podľa čoho teda?
Ministerstvo pôdohospodárstva pochopilo, že z EÚ nepríde ani koruna, ak neprebehne reforma vodárenských spoločností. Preto naoko pripravilo reformu. Ale tak, aby rozhodovanie o vodárenskej politike zostalo na ministerstve. Obce na to škaredo doplatia, kým sa spamätajú a pochopia, že sú vlastne mimo hry. Stanú sa závislými od ďalších hráčov, ktorí na ich majetku budú hospodáriť.
TREND: Možno je šanca trochu „vychovať” starostov, ale myslíte si, že vodohospodári v štátnych podnikoch a úradoch dokážu zmeniť postoje?
Obávam sa, že nie. Ale hrozia živelné pohromy a zbytočne sa kumulujú škody. Po druhej svetovej vojne sa povodia začali vysušovať. Ďalších päťdesiat rokov a dôjde ku kolapsom. Posledné povodne považujem za zdvihnutý prst, na ktorý by bolo načase reagovať.
TREND: Je reálne, aby povodia spravoval aj niekto iný ako Slovenský vodohospodársky podnik?
Je, ale tejto firme veľmi záleží na tom, aby povodia spravovala sama. Tí, ktorí sedia na závode, sú mnohí zároveň živnostníci. A sú motivovaní pracovať na veľkých projektoch. Je chybou štátu, ak nerobí také opatrenia, ktoré preventívne vylučujú možnosť korumpovania štátnych zamestnancov a tunelovania verejných zdrojov.
Michal Kravčík (46) - Absolvoval stavebnú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej (dnes STU) v Bratislave. V roku 1992 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu v Ústave hydrológie Slovenskej akadémie vied. Od roku 1992 pôsobí v treťom sektore. V súčasnosti je predsedom občianskeho združenia Ľudia a voda. V roku 1995 získal trojročné štipendium medzinárodnej organizácie Ashoka, ktoré podporuje novátorov pre verejné blaho po celom svete. Za svoje návrhy bol spolu s kolegami ocenený viacerými cenami. Je nositeľom Goldmanovej environmentálnej ceny, ktorú mu ako jedinému Európanovi v roku 1999 udelil Goldmanov environmentálny fond v USA. Známy sa stal alternatívnou vodohospodárskou koncepciou Voda pre tretie tisícročie. Inicioval vypracovanie integrovaného manažmentu povodia Svinky na východnom Slovensku.
reklama
