Slovenská klimatická koalícia: COP15 v Kodani zamrzol pod snehovou prikrývkou - Je otázka či počas budúceho roka aspoň trochu odmrzne

O.z. ZA MATKU ZEM a Slovenská klimatická koalícia je viac ako sklamaná zlyhaním lídrov sveta, ktorého sme boli svedkom v Kodani. COP15 v Dánsku nielenže nesplnil očakávania väčšiny obyvateľov planéty ale hodil klíma rokovania pred Kjótsku dohodu.

„Lídri sveta mali možnosť ukázať nielen svojim voličom, ale predovšetkým obyvateľom tohto sveta, že to s ochranou pred zmenou klímy, ktorú spôsobuje človek, myslia vážne. Namiesto toho vyložili na stôl jasný dôkaz aký veľký je rozdiel medzi východom a západom, medzi rozvojovými a rozvinutými krajinami,“, uviedol Mgr. Pavol Široký, koordinátor Slovenskej klimatickej koalície (o.z. ZA MATKU ZEM), „Hádky o historickej zodpovednosti za emisie, výške potrebnej sumy, kto bude koľko platiť, menej znižovať emisie a kto sa vôbec nebude k ničomu zaväzovať prevážili nad snahou riešiť vážne celosvetové problémy prebiehajúcej klimatickej zmeny.“, dodal Pavol Široký.

Pozícia Slovenska nijako významne nevybočila z prijatých dohôd Európskej únie a aktivita slovenskej delegácie v Kodani sa dá skôr prirovnať k mŕtvemu chrobáku. „Naša delegácia asi uznala, že je lepšie byť ticho, nič tým nepokazíme a nestrápnime sa“, uviedol Pavol Široký, „Slovensko mohlo ukázať svetu, že má seriózny záujem na ochrane klímy a pomôcť tak od začiatku upadajúcej dohode. Nič také sa však nestalo a človek mal pocit, že tu naša krajina ani nie je zastúpená.“, dodal Pavol Široký.

Čo bolo dohodnuté v Kodani a čo zostalo nevyriešené?

Teplota
"Zvýšenie globálnej teploty by malo byť nižšie ako dva stupne."
Toto ustanovenie určite sklame 100 národov, ktoré požadovali maximálne +1,5°C, vrátane, mnohých malých ostrovných štátov, ktoré sa obávajú, že aj táto úroveň bude znamenať zatopenie ich domovov.

Rok pre „emisný vrchol“
"Mali by sme kooperovať na dosiahnutí globálneho a národných emisných vrcholov v čo najskoršej dobre, s prihliadnutí na neskorší termín vrcholu v rozvojových krajinách..."
Táto vágna fráza je sklamaním pre tých, ktorí požadovali od národov stanovenie jasného termínu, kedy už nebudú emisie stúpať. Bod zvýhodňuje rozvojové krajiny, ktoré chcú v prvom rade rozvíjať svoju ekonomiku uhlíkovou cestou.

Znižovanie emisií
"Strany sa uzniesli na individuálnom alebo spoločnom implementovaní kvantifikovaných emisných cieľov pre rok 2020 ako je uvedené v prílohe 1 a to ešte pred februárom 2010."
Táto fráza potvrdzuje, že rozvinuté krajiny musia na dosiahnutí strednodobých cieľov začať pracovať okamžite.
Pre USA sa jedná o slabý cieľ 14-17% redukcií z úrovne roku 2005 (3-4% oproti roku 1990); EÚ musí ešte stále rozhodnúť či bude cieľ 20 alebo 30% redukcií oproti emisiám z roku 1990; Japonsko má cieľ 25% a Rusko 15-25%, takisto k úrovniam emisií z roku 1990.
Bod nehovorí nič o cieľoch pre rok 2050, čo znamená, že tieto ciele vypadli z návrhu v priebehu jedného dňa.

Lesy
"Podstatné sú financie na prevenciu odlesňovania, adaptácie, technologického rozvoja, transferu a kapacít."
Toto je dôležitý bod, pretože viac ako 15% emisií sa priraďuje rúbaniu lesov. Ochranárske organizácie sa obávajú, že táto veta nedáva žiadne záruky na ochranu lesov.

Peniaze
"Kolektívny záväzok rozvinutých krajín je poskytovať nové a dodatočné zdroje vo výške $30 miliárd pre roky 2010-12 ... Vyspelé krajiny si stanovili cieľ mobilizovať spolu $100 miliárd do roku 2020 pre riešenie potrieb rozvojových krajín."
Toto sú peniaze, ktoré boli olejom motora dohody v Kodani. Prvá časť hovorí o rýchlej finančnej injekcii od bohatých krajín pre podporu úsilia v rozvojových krajinách. V dlhšom časovom horizonte bude poskytnutá oveľa vyššia suma do Kodanského zeleného fondu. Jedná sa však stále o nízku sumu. Potrebných bolo $195 miliárd. "Dohoda" ponecháva otvorenú otázku, odkiaľ budú peniaze pochádzať a ako sa budú používať.
- - -
Kľúčové prvky predchádzajúcich návrhov, ktoré sa počas včerajška z dohody vytratili:

Pokus nahradiť Kjóto
"Opätovne potvrdzujúc naše pevné odhodlanie prijať jedno alebo viacero právnych nástrojov ..."
Toto ustanovenie bolo najväčšou prekážkou pre vyjednávanie. Jeho odstránenie necháva otvorenú otázku, či bude pokračovať dvojkoľajový proces, ktorý hovorí aj o pokračovaní Kjóta, alebo či bude prijatá len jedna dohoda. Európa, Japonsko, Austrália a Kanada sa zúfalo snažia prejsť na jednu spoločnú novú dohodu, ale rozvojové štáty odmietli odrovnať Kjótsky protokol.

Lehota pre zmluvu
"... Čo najskôr, najneskôr však do COP16 ..."
Zdá sa, že z návrhu tento bod zmizol počas dňa a stanovoval december 2010 ako dátum pre podpísanie právne záväznej zmluvy. Finálny text vyhodil toto ustanovenie, ale malá poznámka v dokumente stále naznačuje, že to bude budúci rok.

Viac informácií: Mgr. Pavol Široký, koordinátor Slovenskej klimatickej koalície (o.z. ZA MATKU ZEM), 0903-791060, siroky@zmz.sk

Informácie Slovenskej klimatickej koalície ku COP15 v Kodani:
http://www.zmz.sk/index.cfm?Module=Static&page=w&s=cop15
___________________________________________________________________________________________________
* Slovenská klimatická koalícia je sieť environmentálnych mimovládnych organizácií, ktoré sa aktívne snažia znižovať emisie skleníkových plynov ako na úrovni zmeny legislatívy, tak na úrovniach zvyšovania verejnej vzdelanosti, spolupráce s firmami a finančnej podpore programov rozvoja obnoviteľných zdrojov a programov úspor energií.
Koordinátorom siete je ZA MATKU ZEM a členmi koalície sú Greenpeace Slovensko, Priatelia Zeme – CEPA, CEEV Živica, o.z. TATRY, Mladí zelení a Centrum energetických alternatív.
Slovenská klimatická koalícia je financovaná z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho spoločenstva, Nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a kofinancovaná Heinrich Boll Stiftung Praha.