MŽP SR: Vodní dílo Gabčíkovo

1. Rokovania SR a MR o SVD Gabčíkovo - Nagymaros

Rozhodujúcim medzníkom od kedy sa datujú rokovania strán o problematike SVD Gabčíkovo - Nagymaros je vynesenie Rozsudku MSD v Haagu vo veci SVD Gabčíkovo -Nagymaros 25. septembra 1997. Časové obdobie od tohto termínu po dnešok môžeme rozdeliť na tri časové úseky resp. etapy.

1. etapa – od októbra 1997 do marca 1998 - etapa intenzívnych rokovaní vyúsťujúcich do návrhu Rámcovej dohody medzi vládou SR a vládou MR o zásadách realizácie rozsudku
2. etapa od marca 1998 do decembra 2000 – etapa odmietnutia výsledkov 1. etapy a vypracovanie tisíc stranových podkladových elaborátov obidvomi stranami
3. etapa od apríla 2001 do dnešného dňa - etapa intenzívnych rokovaní odborných pracovných skupín, predkladania návrhov dohôd o spôsobe naplnenia Rozsudku a malý pokrok prinášajúcich rokovaní vládnych delegácií.

Ostatné rokovanie vládnych delegácií sa uskutočnilo 6. novembra 2007 v Bratislave v hoteli Bôrik. Na rokovaní, ktoré trvalo do neskorých večerných hodín sa dosiahol len malý pokrok. Vládne delegácie sa dohodli na rozšírení monitorovania prírodného prostredia aj v úseku Sap - Budapešť. Obe strany sa vzájomne informovali, že začali s prípravou podkladov pre strategické environmentálne posudzovanie (SEA). Prípravu podkladov vykoná každá strana osobitne, pričom navrhne aj varianty technického riešenia, ktoré budú predmetom posudzovania SEA.

Pre zásadné rozpory v chápaní a výklade ustanovení rozsudku Medzinárodného súdneho dvora delegácie nepokročili v prerokovaní návrhu dohody o dočasnom usporiadaní vzťahov medzi SR a MR o prevádzkovaní existujúcich objektov Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, ktorý predložila slovenská strana. K tejto téme sa vrátia na ďalšom rokovaní.

2. Rozpory medzi stranami

Hlavný rozpor medzi stranami je v tom, že maďarská strana chápe rozsudok tak, že zmluva síce platí, ale že Súd resp. rozsudok ju zbavil povinnosti dostavať Sústavu vodných diel podľa pôvodného projektu, teda, že Maďarsko nemá povinnosť vybudovať vodné dielo Nagymaros a ani žiadny iný dolný stupeň. Maďarsko tiež zastáva názor, že tým, že Rozsudok odsúdil Slovensko za neoprávnené jednostranné prevádzkovanie variantu C potvrdil právo Maďarska podieľať sa na úžitkoch z Dunaja v rámci takého rozumného kompromisu, ktorý vyhovie požiadavkám európskeho práva na ochranu životného prostredia. Takáto interpretácia Rozsudku vedie maďarskú stranu k záveru, že na rokovaniach o naplnení Rozsudku je Maďarsko v priaznivej pozícii, lebo Súd jednoznačne vyriekol, že čas prekonal Zmluvu z roku 1977, jej zmysel nie je potrebné realizovať, pretože by sa to priečilo spravodlivosti.

Pre takéto stanovisko maďarská delegácia využíva niektoré ustanovenia vysvetľujúcej resp. úvahovej časti Rozsudku MSD účelovo vytrhnuté z celkového kontextu a nimi obhajuje svoj postoj pri rokovaniach o Dohode o realizácii resp. naplnení Rozsudku.

Slovenská strana takýto prístup zásadne odmieta. Podľa jej právneho stanoviska Zmluva je stále platná a platné sú aj záväzky strán z nej vyplývajúce. Rozsudok nemohol zmeniť jednotlivé ustanovenia resp. obsah Zmluvy 77. K zmene zmluvných záväzkov môže podľa stanoviska SR dôjsť iba na základe spoločne prejavenej vôle, na základe spoločnej dohody a na základe stanoveného právneho mechanizmu.

Slovenská strana sa domnieva, že maďarskou stranou navrhnuté vyjasňovanie ustanovení rozsudku môže byť účelné pre vytvorenie základu na dohodu. Z toho dôvodu slovenská strana predložila maďarskej strane návrh na uskutočnenie odborného právneho výkladu ustanovení Rozsudku. Maďarské stanovisko k tomuto návrhu ešte nie je známe.

3. Škody, ktoré vznikli Slovensku prerušením výstavby Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros Maďarskom.

Podľa spoločného harmonogramu výstavby Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros (SVD) uvedenie Vodnej elektrárne Gabčíkovo malo byť v roku 1992 a Vodnej elektrárne Nagymaros v roku 1993. Vodnú elektráreň Gabčíkovo uviedlo Slovensko do prevádzky v roku 1992. Maďarsko stále odmieta vykonať výstavbu Vodného diela Nagymaros.

V Zmluve medzi ČSSR a MĽR o výstavbe a prevádzke SVD ( Zmluva z roku 1977) hneď v prvom článku sa konštatuje, že vodné diela tvoria jednotnú, neoddeliteľnú prevádzkovú sústavu objektov. To znamená, že jedno vodné dielo bez druhého nemôže podať plnohodnotný výkon. Tým že Maďarsko v roku 1989 odstúpilo od výstavby svojho podielu prác spôsobuje Slovensku škody.

Zo SVD je v prevádzke len Vodné dielo Gabčíkovo (VDG) ktorého elektráreň však môže pracovať iba priebežným a namiesto špičkovým spôsobom a v dôsledku zmenšeného spádu vyrába menšie množstvo a hodnotovo nižšiu energiu, tým vzniká Slovenku rozhodujúca položka škôd.

V roku 1995 slovenská strana pristúpila na žiadosť maďarskej strany (do doby podpísania medzivládnej Dohody o implementácii rozsudku Medzinárodného súdneho dvora vo veci SVD Gabčíkovo-Nagymaros) na zvýšenie prietokov do Starého koryta Dunaja z 250 m3/s na 400 m3/s priemerne ročne. Aj tým sa znížila výroba vo VE Gabčíkovo napr. o vážsku elektráreň.

Pre informáciu citujeme z Rozsudku Medzinárodného súdneho dvora (MSD), ktorý k otázke škôd strán v bode 152 uvádza: Podľa pevne zaužívaného pravidla medzinárodného práva je poškodený oprávnený, aby obdržal odškodnenie od štátu, ktorý sa dopustil medzinárodne protiprávneho správania. Slovensko je tak oprávnené na náhradu za škody, ktoré utrpelo v dôsledku rozhodnutia Maďarska pozastaviť a následne zanechať práce v Nagymarosi a Dunakiliti, pretože toto konanie zapríčinilo odloženie uvedenia gabčíkovskej elektrárne do prevádzky a po jej uvedení do prevádzky zmenu v spôsobe jej prevádzky. Maďarsko je oprávnené na náhradu za škody, ktoré utrpelo v dôsledku odklonenia Dunaja, pretože Slovensko uvedením Variantu C do prevádzky a pokračovaním v jeho prevádzke zbavili Maďarsko jeho oprávneného podielu na spoločných vodných zdrojoch a využívali tieto zdroje predovšetkým pre ich vlastný úžitok. V bode 154. sa uvádza: Súčasne Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že účtovné vysporiadanie výstavby objektov je otázkou odlišnou od otázky odškodnenia a musí byť riešené v súlade so Zmluvou z roku 1977 a s ňou súvisiacimi dokumentmi. Ak sa má Maďarsko podieľať na prevádzke a úžitkoch čunovského komplexu, musí zaplatiť zodpovedajúci podiel stavebných a prevádzkových nákladov.

Na podklade toho súd v článku 155 – 2/D rozhodol: ....že pokiaľ sa strany nedohodnú inak, Maďarsko je povinné nahradiť Slovensku škody, ktoré utrpelo Československo a Slovensko pozastavením a zanechaním prác Maďarskom za ktoré zodpovedala a Slovensko je povinné nahradiť Maďarsku náhradu škody ktorú utrpelo v dôsledku uvedenia „dočasného riešenia“ do prevádzky Československom a jeho pokračujúcej prevádzky Slovenskom.

1. Škody na výrobe elektrickej energie sú najzávažnejšou zložkou škôd spôsobených neplnením Zmluvy z roku 1977 zo strany Maďarska.. Škody na hodnote vyrobenej energie rátame v každom roku ako rozdiel medzi hodnotou polovice energie, ktorú by vyrábala (za daných prietokových podmienok) sústava Vodná elektráreň Gabčíkovo + Vodná elektráreň Nagymaros, zmenšenou o hodnotu energie, ktorú v skutočnosti vyrobila samostatne pracujúca Vodná elektráreň Gabčíkovo, pri súčasných podmienkach zmenšeného spádu a znížených prietokoch.

2. Prevádzkové náklady na udržiavanie koryta a plavebnej cesty Dunaja pod Sapom. Ide o náklady na údržbu koryta Dunaja a plavebnej cesty v spoločnom úseku toku medzi Sapom a štátnou hranicou. (Výška škôd sa t.č. vyčísľuje, bude známa koncom týždňa).

3. Škoda z predĺženého neproduktívneho viazania vynaložených prostriedkov. Náklady SR vynaložené do konca roku 1989 ( 18,4 mld Sk ) mali už od roku 1990 prinášať plánované prínosy. Predĺženie neproduktívneho viazania týchto prostriedkov o 3 roky reprezentuje škodu 3,864 mld Sk . Spolu s ďalšími nákladmi vynaloženými do doby uvedenia Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky 4,144 mld Sk. V oblasti Vodného diela Nagymaros je škoda z toho titulu 0,035 mld Sk. Táto škoda je od roku 1992, kedy malo byť Vodné dielo Nagymaros uvedené do prevádzky.

4. Investičné náklady na objekty ktoré boli vyvolané nevybudovaním Vodného diela Nagymaros. Pretože maďarská strana nezrealizovala prehĺbenie koryta Dunaja pod Sapom slovenská strana bola nútená spevniť hrádzu Dunaja v úseku Sap – Čičov (1,14 mld. Sk), ako aj zvýšenie a spevnenie ľavostrannej hrádze Odpadového kanála Stupňa Gabčíkovo (cca 80 mil. Sk).

5. Škody z neexistencie výhod vytvorených vplyvom vzdutia zdrže Nagymaros na prítokoch Dunaja (Váh a Ipeľ). Predpokladalo sa, že vzdutá hladina Vodného diela Nagymaros zavzduje asi 40 km výustnej trate Váhu a tým umožní celoročnú plavbu po Váhu až po stupeň Selice. Na Ipli sa rátalo s použitím vzdutej dunajskej vody na závlahy.

6. Súčasťou účtovného vysporiadania nákladov na výstavbu VD Gabčíkovo budú aj investičné náklady na výstavbu objektov Variantu „C“ (8,5 mld. Sk – bez objektov Divokej vody).