Greenpeace zbierajú vzorky prachu v ôsmich slovenských mestách
Ako pre agentúru SITA uviedol koordinátor toxickej kampane Greenpeace Martin Hojsík počas dnešného zberu prachových nečistôt v centre Drobček v Podunajských Biskupiciach, koberce čistia vysávačom požičaným z Dánska. "Ten totiž neobsahuje látky, ktoré budeme hľadať a nemôže prísť ku kontaminácii vzorky," vysvetlil. Nazbierané nečistoty bude analyzovať renomovaný vedecký ústav v Anglicku a výsledky by mali byť známe o tri mesiace. Na ich základe vznikne odborná štúdia mapujúca chemické zloženie prachových nečistôt z rôznych európskych krajín.
"Naším cieľom je upozorniť na to, že systém regulácie nebezpečných látok dostávajúcich sa na trh je nedostatočný," skonštatoval Hojsík. Ako dodal, Greenpeace momentálne intenzívne rokuje s európskymi inštitúciami, aby využili práve prebiehajúcu revíziu chemickej politiky Európskej únie (EÚ) na prijatie novej legislatívy, ktorá by lepšie chránila zdravie a životné prostredie občanov únie.
Greenpeace upozorňuje, že prach obsahuje nebezpečné množstvá toxických chemikálií, pričom niektoré látky majú karcinogénne účinky. Doterajšie analýzy v nezávislých laboratóriách zistili v domácom prachu významné množstvo ftalátov používaných na zmäkčovanie PVC, brómových chemikálií používaných ako spomaľovače horenia, organických zlúčenín cínu, chlórových parafínov používaných vo farbách a umelých hmotách a alkyfenolov používaných v kozmetike a produktoch osobnej hygieny.
Ftaláty sa nachádzajú napríklad v hračkách, interiéroch áut, v kábloch či farbách a poškodzujú reprodukčný systém, organické zlúčeniny cínu sú nebezpečné pre imunitný systém, brómové chemikálie narúšajú hormonálny systém, chlórové parafíny môžu spôsobovať rakovinu a alkyfenoly narušujú funkciu hormónov. Nebezpečné chemikálie sa uvoľňujú do životného prostredia domácností a pre ľudské zdravie sú rizikové. Okrem toho, že ich ľudia vdychujú, môžu ich prijať v jedle a niektoré absorbuje organizmus priamo cez pokožku.
reklama