PRAVDA: Vláda likviduje sociálny štát, charakteristický pre krajiny EÚ
Súčasťou politiky vládnej koalície je aj tzv. rovná daň a spoplatnenie vysokoškolského štúdia. Kroky, ktoré zdanlivo nesúvisia, smerujú k likvidácii modelu sociálneho štátu, charakteristického pre väčšinu krajín Európskej únie. Rovná daň prinesie rast daňového zaťaženia ľudí s najnižšími príjmami. Výrazne vzrastú tým, čo stoja na opačnom konci majetkovej pyramídy. Jej zavedenie bude i pre strednú vrstvu znamenať zvýšenie nákladov na nákup základných životných potrieb aj na existujúce verejné služby. Taký drastický pokles daní sa totiž nevyhnutne premietne do znižovania verejných výdavkov na školstvo, kultúru, zdravotníctvo, sociálnu sféru, ale aj verejné investície, pokračuje denník.
Opatrenia, ktoré vláda presadzuje, odďaľujú perspektívu Slovenska vyrovnať sa vyspelým štátom EÚ. Ako ukazujú skúsenosti visegrádskej štvorky, v očiach zahraničných investorov nehrá rozhodujúcu úlohu nízka cena pracovnej sily, ale jej vzdelanosť, zdravotný stav a mobilita. Dôležitým faktorom vytvárajúcim priaznivé podnikateľské prostredie je aj fungujúci verejný sektor, ktorý nemôže existovať bez kvalifikovaných a dobre platených zamestnancov. Reštriktívne opatrenia vo verejných financiách sa tak v konečnom dôsledku obrátia proti samotným podnikateľom. Tak ako sa nijaký štát k prosperite nedopracoval rezignovaním na rozvoj verejných služieb, ani Slovensko sa do klubu bohatých nedostane na rebriniakoch.
Priaznivé podnikateľské prostredie spoluvytvára aj dôvera medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Extrémna liberalizácia pracovného zákonodarstva vedie k bezduchému drilu, podobnému tomu v juhovýchodnej Ázii. Tá však leží od vysnívanej Európy opačným smerom. Predstavy o existencii univerzálneho riešenia všetkých problémov napr. prostredníctvom "neviditeľnej ruky trhu" a zariekanie sa, že tento všeliek nemá alternatívu, patria do arzenálu utopických teórií. Tentoraz však máme do činenia s neoliberálnou utópiou, ktorá neberie do úvahy faktory, ako je sociálna štruktúra či potenciálna nespokojnosť občanov, prejavujúca sa štrajkami alebo podporou populistických síl, uzatvára Pravda.
reklama
