Tiskové zprávy
CEPTA - Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy: 50% jahôd na Slovensku obsahovalo rezíduá pesticídov nad povolené limity
20. července 2009 | CEPTA - Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy
Podľa poslednej dostupnej štatistiky EÚ o monitorovaní rezíduí pesticídov v potravinách: „Ročná správa o rezíduách pesticídov - 2007“ zverejnenej tlačovou správou EFSA (Európsky úrad pre potravinovú bezpečnosť) dňa 9. júla 20091, bolo v EÚ celkovo 45% potravín s obsahom rezíduí pesticídov, 25,9% zeleniny, ovocia a obilnín obsahovalo dva a viac druhov rezíduí pesticídov, pri 3,99% vzoriek bol limit MRL prekročený. Na Slovensku boli výsledky monitoringu rezíduí pesticídov v potravinách v niektorých prípadoch podstatne horšie ako priemery EÚ.
Európsky „rekord“ a možno sme dosiahli pri jahodách, kde 50% analyzovaných vzoriek obsahovalo rezíduá pesticídov nad povolené limity (EÚ priemer 2,9%)! Ďalej to bol šalát s 30,77% vzoriek s prekročeným limitom MRL (EÚ priemer 2,9%), čierne prvenstvo sme dosiahli i pri spracovaných potravinách s 7,69% nad povolené limity (EÚ priemer 1,6 %). „Tieto čísla sú
podľa nás alarmujúce, nie len pre to že sú najvyššie v EÚ ale predovšetkým tu ide o ohrozenie zdravia obyvateľov, predovšetkým citlivých skupín akými sú deti, tehotné matky, chorí ľudia
s oslabeným imunitným systémom, vegetariáni a všetci tí, ktorí ovocie a zeleninu jedia vo väčších množstvách. Preto požadujeme od kompetentných orgánov o bezodkladné zavedenie systémových opatrení pre znižovanie a elimináciu rezíduí pesticídov v potravinách, tu ponúkame i svoju pomoc“ hovorí Daniel Lešinský, predseda občianskeho združenia CEPTA a dodáva: „Ovocie a zelenina sú nenahraditeľnými prvkami zdravej výživy, preto cesta nevedie znižovaním ich spotreby – naopak, pre zdravie potrebujeme aspoň 0,5 kg zdravej zeleniny a ovocia denne“.
Za výsledky v monitoringu nemožno haniť kontrolné úrady, tie naopak napriek nedostatku financií odviedli svoju prácu dobre. Zodpovednosť za tento stav nesú samotní producenti a predajcovia, ktorí nie sú dostatočne motivovaní a vedení k tomu, aby ich produkty neobsahovali rezíduá pesticídov v potravinách. Čiastočným riešením je uprednostniť produkty ekologického poľnohospodárstva, kde je úroveň rezíduí pesticídov podstatne nižšia, pestovať a konzumovať vlastné ovocie a zeleninu, či žiadať od obchodných reťazcov ich vlastné monitoringy a zavedenie prísnych limitov, ktoré budú zohľadňovať zdravotné dopady aj na citlivé skupiny, tak ako je to vo viacerých členských štátov na západ od nás.
Oficiálne limity MRL, podľa ktorých sa posudzujú potraviny v EÚ nechránia naše zdravie, sú to limity odvodené od správnej poľnohospodárskej praxe pri používaní pesticídov. Zdravotné limity, ktoré sa dnes nezohľadňujú sú napr. ADI = akceptovateľná denná dávka alebo ARfD = akútna referenčná dávka, sú predovšetkým u detí prekračované niekoľkonásobne a to aj pri dodržaní limitov MRL. Naviac, žiadne z týchto limitov nezohľadňuje tzv. kumulatívny, či synergický efekt v prípade že potravina obsahuje viacero druhov rezíduí2.
Preto kompetentným orgánom navrhujeme:
- vytvoriť „stránku vinníkov“ (z anglického „name and shame“ – pomenuj a zahanbi), kde sa budú zverejňovať aktuálne výsledky všetkých analýz na rezíduá pesticídov v potravinách predávaných na slovenskom trhu či už budú pôvodu domáceho alebo dovezené zo zahraničia konkrétne – s údajmi: v akej potravine, v ktorej predajni a kedy a to ešte v čase predaja danej potraviny. Takáto prax je známa vo viacerých krajinách EÚ a požaduje minimálne dodatočné financie,
- definovať národné limity rezíduí pesticídov odvodených od zdravotných limitov ADI, resp. ARfD s ohľadom na citlivé skupiny a posudzovať potraviny aj voči týmto limitom. Ich prekročenie
nebude mať v prípade dodržania limitu MRL právny dosah na producenta / predajcu, ale pri zverejnení bude dôležitou informáciou pre spotrebiteľov,
- zvýšiť prostriedky na monitoring rezíduí pesticídov, nie zo štátneho rozpočtu, ale zavedením dane, resp. poplatku na pesticídy tak ako je to napr. v Dánsku. Z týchto prostriedkov zabezpečiť i podporu a rozširovanie bezchemické resp. nízkochemické spôsoby hospodárenia (napr. ekologické poľnohospodárstvo) ako i kvalifikovaného poradenstva zameraného na tieto spôsoby hospodárenia, OZ CEPTA sa zároveň pýta Ministerstva pôdohospodárstva či a ako plánuje ochrániť naše deti, ktoré majú od septembra 2009 v školách dostávať ovocie a zeleninu podporenú dotáciami EÚ a SR, pred rezíduami pesticídov? (program „Ovocie do škôl“)
Zdroje:
1. Ročná správa o rezíduách pesticídov v EÚ – 2007, En (EFSA, 2009):
http://www.efsa.europa.eu/EFSA/efsa_locale-1178620753812_1211902665715.htm
2. Publikácia (CEPTA/PAN-Europe/HEAL, 2008): „Zdravší život bez pesticídov“:
http://www.cepta.sk/documents/Pesticidy/1.%20Zdravsi%20zivot%20bez%20pesticidov_2008%20FI
NAL.pdf
Európsky „rekord“ a možno sme dosiahli pri jahodách, kde 50% analyzovaných vzoriek obsahovalo rezíduá pesticídov nad povolené limity (EÚ priemer 2,9%)! Ďalej to bol šalát s 30,77% vzoriek s prekročeným limitom MRL (EÚ priemer 2,9%), čierne prvenstvo sme dosiahli i pri spracovaných potravinách s 7,69% nad povolené limity (EÚ priemer 1,6 %). „Tieto čísla sú
podľa nás alarmujúce, nie len pre to že sú najvyššie v EÚ ale predovšetkým tu ide o ohrozenie zdravia obyvateľov, predovšetkým citlivých skupín akými sú deti, tehotné matky, chorí ľudia
s oslabeným imunitným systémom, vegetariáni a všetci tí, ktorí ovocie a zeleninu jedia vo väčších množstvách. Preto požadujeme od kompetentných orgánov o bezodkladné zavedenie systémových opatrení pre znižovanie a elimináciu rezíduí pesticídov v potravinách, tu ponúkame i svoju pomoc“ hovorí Daniel Lešinský, predseda občianskeho združenia CEPTA a dodáva: „Ovocie a zelenina sú nenahraditeľnými prvkami zdravej výživy, preto cesta nevedie znižovaním ich spotreby – naopak, pre zdravie potrebujeme aspoň 0,5 kg zdravej zeleniny a ovocia denne“.
Za výsledky v monitoringu nemožno haniť kontrolné úrady, tie naopak napriek nedostatku financií odviedli svoju prácu dobre. Zodpovednosť za tento stav nesú samotní producenti a predajcovia, ktorí nie sú dostatočne motivovaní a vedení k tomu, aby ich produkty neobsahovali rezíduá pesticídov v potravinách. Čiastočným riešením je uprednostniť produkty ekologického poľnohospodárstva, kde je úroveň rezíduí pesticídov podstatne nižšia, pestovať a konzumovať vlastné ovocie a zeleninu, či žiadať od obchodných reťazcov ich vlastné monitoringy a zavedenie prísnych limitov, ktoré budú zohľadňovať zdravotné dopady aj na citlivé skupiny, tak ako je to vo viacerých členských štátov na západ od nás.
Oficiálne limity MRL, podľa ktorých sa posudzujú potraviny v EÚ nechránia naše zdravie, sú to limity odvodené od správnej poľnohospodárskej praxe pri používaní pesticídov. Zdravotné limity, ktoré sa dnes nezohľadňujú sú napr. ADI = akceptovateľná denná dávka alebo ARfD = akútna referenčná dávka, sú predovšetkým u detí prekračované niekoľkonásobne a to aj pri dodržaní limitov MRL. Naviac, žiadne z týchto limitov nezohľadňuje tzv. kumulatívny, či synergický efekt v prípade že potravina obsahuje viacero druhov rezíduí2.
Preto kompetentným orgánom navrhujeme:
- vytvoriť „stránku vinníkov“ (z anglického „name and shame“ – pomenuj a zahanbi), kde sa budú zverejňovať aktuálne výsledky všetkých analýz na rezíduá pesticídov v potravinách predávaných na slovenskom trhu či už budú pôvodu domáceho alebo dovezené zo zahraničia konkrétne – s údajmi: v akej potravine, v ktorej predajni a kedy a to ešte v čase predaja danej potraviny. Takáto prax je známa vo viacerých krajinách EÚ a požaduje minimálne dodatočné financie,
- definovať národné limity rezíduí pesticídov odvodených od zdravotných limitov ADI, resp. ARfD s ohľadom na citlivé skupiny a posudzovať potraviny aj voči týmto limitom. Ich prekročenie
nebude mať v prípade dodržania limitu MRL právny dosah na producenta / predajcu, ale pri zverejnení bude dôležitou informáciou pre spotrebiteľov,
- zvýšiť prostriedky na monitoring rezíduí pesticídov, nie zo štátneho rozpočtu, ale zavedením dane, resp. poplatku na pesticídy tak ako je to napr. v Dánsku. Z týchto prostriedkov zabezpečiť i podporu a rozširovanie bezchemické resp. nízkochemické spôsoby hospodárenia (napr. ekologické poľnohospodárstvo) ako i kvalifikovaného poradenstva zameraného na tieto spôsoby hospodárenia, OZ CEPTA sa zároveň pýta Ministerstva pôdohospodárstva či a ako plánuje ochrániť naše deti, ktoré majú od septembra 2009 v školách dostávať ovocie a zeleninu podporenú dotáciami EÚ a SR, pred rezíduami pesticídov? (program „Ovocie do škôl“)
Zdroje:
1. Ročná správa o rezíduách pesticídov v EÚ – 2007, En (EFSA, 2009):
http://www.efsa.europa.eu/EFSA/efsa_locale-1178620753812_1211902665715.htm
2. Publikácia (CEPTA/PAN-Europe/HEAL, 2008): „Zdravší život bez pesticídov“:
http://www.cepta.sk/documents/Pesticidy/1.%20Zdravsi%20zivot%20bez%20pesticidov_2008%20FI
NAL.pdf
Online diskuse
Redakce Ekolistu vítá čtenářské názory, komentáře a postřehy. Tím, že zde publikujete svůj příspěvek, se ale zároveň zavazujete dodržovat pravidla diskuse. V případě porušení si redakce vyhrazuje právo smazat diskusní příspěvěk
