Recyklačný fond SR: Recyklačný fond čakajú ešte náročné úlohy. Klamstvá a útoky na Recyklačný fond sú účelové.

Recyklačný fond doteraz za viac ako 6 rokov činnosti schválil projekty za takmer 3,3 miliardy Sk, keď vyhovel viac ako 6 700 žiadostiam podnikateľov a obcí o finančné prostriedky. Celková suma prostriedkov poskytnutá na základe žiadostí obcí a miest za odpad, ktorý tieto vytriedili a odovzdali na spracovanie od začiatku pôsobenia Recyklačného fondu už presiahla 170 miliónov korún. V tomto roku už fond schválil dotácie zatiaľ pre celkovo 47 projektov v súhrnnej výške takmer 450 miliónov Sk. S prispením fondu sa vytvorilo doteraz 930 nových pracovných miest. Len vlani sa s podporou Recyklačného fondu na Slovensku vyzbieralo 212 000 ton a zhodnotilo 134 000 ton odpadov. Informoval o tom predseda Správnej rady Ing. Juraj Dlhopolček.

Poukázal na to, že v poslednom čase sa množia útoky na Recyklačný fond a nespokojnosť s pripravovanými novelami zákonov o obaloch a odpadoch, zo strany zástupcov takzvaných kolektívnych systémov. Podľa názoru Recyklačného fondu sú tieto snahy plne účelové. Nová legislatíva totiž zachováva súčasný stav a tým aj existenciu Recyklačného fondu, ktorý všetky vybrané prostriedky používa na účely súvisiace s recykláciou. Kým Recyklačný fond musí všetkých 100% prijatých príspevkov použiť len na zákonom stanovené účely, obdobná povinnosť neplatí pre kolektívne systémy v sektore elektro a oprávnené organizácie v obalových sektoroch. Tým štát ukladá povinnosť postarať sa po skončení životnosti elektrozariadení a obalov iba o tú časť odpadov, ktorej objem určujú záväzné limity zhodnocovania a tie spravidla nepresahujú ani 20%. Chápeme, že ide o privátne spoločnosti, ale ich podnikateľské zameranie je orientované na riešenie celospoločenského problému.  Preto je nutné a slušné transparentne informovať o nakladaní s financiami, ktoré získali od občanov tak ako to zákon ukladá Recyklačnému fondu. Na otázku, ako sa hospodári so stovkami miliónov Sk, nechce nik odpovedať. Občan zaplatí recyklačný poplatok v cene tovaru, ale jeho väčšia časť ,,zmizne“ v systéme. Recyklačný fond predložil na MŽP SR návrhy na zmenu tohto stavu, aby aj kolektívne systémy a oprávnené organizácie využívali recyklačné poplatky len na aktivity zabezpečujúce a podporujúce zber, triedenie a recykláciu odpadu a tiež aby spomenuté subjekty nemohli využívať tzv. virtuálne potvrdenky. A preto je Recyklačný fond terčom útokov.
,,Recyklačný fond nepovažuje za relevantné argumenty kolektívnych systémov. Zavádzajúce a nepravdivé sú predovšetkým výmysly o tom, že hrozí duplicitné zaťaženie platbami do Recyklačného fondu. Nič také však nehrozí, pre občana sa poplatky nezmenia. Výška poplatkov na Slovensku je porovnateľná s inými krajinami a ich pokles je žiadúci a možný. Práve presun poplatkov na kolektívne systémy sa premieta do neustáleho poklesu výberu poplatkov Recyklačným fondom a to znemožňuje pokles sadzieb. Keby sa všetky
od občanov vybrané poplatky použili len na recykláciu, môže ich výška okamžite poklesnúť a tým môže dôjsť k zníženiu cien výrobkov“, konštatoval J. Dlhopolček.
Poukázal na to, že Recyklačný fond musí mať určitú sumu na účtoch na úhradu dotácií a príspevkov, ktoré uvoľňuje tak, ako subjekty plnia podmienky na ich čerpanie. Fond nemôže hospodáriť so stratou, ani počítať s tým, že financie ,,natečú“ priebežne, pretože suma vybraných poplatkov sa neustále znižuje, aj vďaka obchádzaniu odvádzania poplatkov ich presmerovaním na kolektívne systémy.

,,Výhrady voči čerpaniu položiek na mzdy, prevádzku a odmeny považuje fond
za účelové. Odmeňovanie je v súlade so všeobecnými právnymi predpismi i konkrétnymi právnymi normami týkajúcimi sa Recyklačného fondu. Počet zamestnancov je dokonca dlhodobo o niečo nižší ako pôvodne plánovaný a vzhľadom na rozsah činnosti je nižší ako u takzvaných kolektívnych systémov. Forma odmeňovania členov dozornej a správnej rady Recyklačného fondu je v kompetencii Recyklačného fondu a jeho interných predpisov. Tieto dokumenty sú plne v súlade so zákonom“, uzavrel J. Dlhopolček.
Riaditeľ Recyklačného fondu Ing. Ján Líška k tomu povedal: ,,Takmer všetky recyklačné kapacity v SR boli vybudované s využitím finančnej podpory Recyklačného fondu. Sú to konkrétne stroje a zariadenia pre jednotlivé komodity a nové zberné miesta s priamou podporou pre mestá a obce. Namieste je otázka, koľko korún poskytli na podporu recyklačného priemyslu kolektívne systémy? Až na pár výnimiek nemajú ani vlastný zberný systém, vrátane jeho vybavenia. Napriek neustálej a účelovej kritike Recyklačného fondu, kolektívne systémy využívajú tie zhodnocovacie kapacity, ktoré boli vybudované s podporou fondu. A ešte útočia na fond, že ho treba zrušiť, lebo recyklačné kapacity už pomohol vybudovať“.
Dodal, že hlavná opodstatnenosť existencie fondu je v tom, že úroveň recyklácie
na Slovensku je nedostatočná. Vlani sa vyseparovalo 212 000 ton odpadov a spracovalo 134 000 ton z nich. Lenže skutočná potreba separovania presahuje milión ton ročne. V súčasnosti sa ešte neseparuje v takmer 600 mestách a obciach vôbec - tým treba pomôcť zaviesť separovaný zber. Ale ani tam, kde sa separuje, nedosahuje úroveň separácie dostatočnú úroveň. Separujú sa len niektoré komodity. Je však potrebné aj za pomoci zmeny legislatívy napríklad rozbehnúť separovanie stavebných odpadov, textilu, hydraulických kvapalín, rozpúšťadiel, farieb a lakov a iných komodít, ktoré tvoria značné objemy v komunálnom odpade. Recyklačnému fondu sa už podarilo alokovaním svojich prostriedkov naštartovať zhodnocovanie odpadov vo všetkých jeho fázach, počínajúc separovaným zberom odpadov v mnohých komoditách. Dôvodnosť podpory vytvárania ďalších kapacít a najmä dôvodnosť podpory separovaného zberu, najmä komunálneho odpadu, však určite aj naďalej pretrváva a ani systém nakladania s odpadmi nie je ešte ekonomicky sebestačný.
,,Trvalou úlohou Recyklačného fondu  pre najbližšie obdobie zostáva podpora triedeného zberu komunálneho odpadu v obciach a mestách tak, aby do roku 2010 separovalo všetkých 2 924 miest a obcí (dnes 2 350), všetky predpísané druhy odpadu - papier, plasty, sklo a kovové obaly. Súčasných 1 300 až 1 800 Sk príspevku za tonu vyseparovaného odpadu nestačí. Objem vyseparovaných odpadov chceme zvýšiť z 212 000 ton v roku 2007 na 1 mil. ton v roku 2015. Aj preto je existencia Recyklačného fondu opodstatnená. Pre obce a mestá môžeme podľa súčasnej legislatívy vyplatiť ročne príspevky maximálne do výšky 9 %
z celkových vyzbieraných prostriedkov. Skutočná potreba a nami navrhované zvýšenie príspevkov by malo dosiahnuť  až  20 % prostriedkov fondu.“, povedal J. Líška.
Poukázal na to, že Slovensko má nedostatok surovinových zdrojov a tie by mohlo získať zvýšením podielu separácie odpadov. A to z vlaňajších 134 000 ton ročne na 1 mil. ton vytriedeného a recyklovaného odpadu ročne v roku 2015 a 1,5 mil. ton v roku 2020. Prinieslo by to vytvorenie dlhodobo udržateľných pracovných miest - cca 7 000 do roku 2015 a cca
10 000  do roku 2020. Slovensko by tak dosiahlo 80 až 95 %-né zhodnotenie odpadov podľa jednotlivých komodít v roku 2015 a tým trvalé plnenie limitov stanovených EÚ a vládou SR.