Tiskové zprávy
PAPER LIFE: Separovaný zber je pre mestá a obce finančne náročný a chýbajú naň zdroje
9. května 2011 | PAPER LIFE
Recyklačný fond doteraz podporil recykláciu sumou 153 mil. EUR.
Recyklačný fond doteraz za 9 rokov činnosti schválil v rámci Slovenska 11 783 žiadostí podnikateľov a obcí za takmer 153 mil. EUR. Aj pri nedostatku finančných prostriedkov v roku 2010 Správna rada Recyklačného fondu schválila poskytnutie prostriedkov pre 43 projektov v súhrnnej výške takmer 8,454 mil. EUR, z toho 14 projektov za 1,737 mil. EUR bolo na podporu separovaného zberu. Pokračovalo aj vyplácanie obligatórnych príspevkov na podporu miest a obcí, na základe 1 486 žiadostí Recyklačný fond vyplatil takmer 2,518 mil. EUR. Recyklačný fond v roku 2010 vyhovel 1 862 žiadostiam obcí a podnikateľských subjektov o poskytnutie finančných prostriedkov. Výška schválených prostriedkov pre žiadateľov predstavovala takmer 12,88 mil. EUR. Informoval o tom predseda Správnej rady Recyklačného fondu Juraj Dlhopolček.
,,Aj vďaka finančnej pomoci fondu sa v roku 2010 podarilo v SR podnikateľskými subjektmi plniacimi záväzky zo zmlúv o poskytnutí finančných prostriedkov z Recyklačného fondu a obcami vyzbierať a vytriediť cca 181 000 ton odpadov a materiálovo zhodnotiť bezmála 264 000 ton odpadov. Subjekty podporené Recyklačným fondom v roku 2010 zozbierali a spracovali 37 889 kusov starých vozidiel. V súvislosti s realizáciou projektov podporených fondom v roku 2010 dosiahol prírastok vytvorených pracovných miest, zahŕňajúci stále miesta, brigádnické miesta a chránené dielne, počet 134. Od roku 2002 tak vzniklo celkovo 1 196 nových pracovných miest“, konštatoval J.Dlhopolček.
Poukázal však aj nato, že príjmy fondu neustále každý rok klesajú a tým klesá aj jeho možnosť pomáhať zabezpečovať potrebnú úroveň podpory separovaného zberu a zhodnocovania odpadov. ,,Pomohla by zmena legislatívy, aby zdroje fondu a jeho možnosti boli väčšie. Poriadok je potrebné urobiť aj vystavovaní potvrdení o zhodnotení odpadov nekrytých skutočným zhodnotením - takzvané virtuálne potvrdenky“, uzavrel J.Dlhopolček.
Podpredsedníčka ZMOS a starostka obce Brusno Viera Krakovská upozornila nato, že separovaný zber je pre obce a mestá stále ekonomicky nevýhodný, pretože náklady sú podstatne vyššie ako príjmy z neho. ,,Podľa prepočtov ZMOS je separovaný zber až 4,5-krát drahší ako netriedený zber. Východiskom z tejto situácie je zvýšenie zdrojov a zavedenie nárokovateľného príspevku pre mestá od oprávnených organizácií, ktoré v obciach podporujú zber iba obmedzene. Súčasne by sa mala zaviesť autorizácia oprávnených organizácií, ktorá by pritom mala definovať jasné kritériá pre oprávnené organizácie, ktoré plnia povinnosti povinných osôb“, povedala V. Krakovská.
Uviedla, že ročne na zber komunálneho odpadu, ale aj na separovaný zber iba v Brusne doplácajú sumou pol milióna Sk. ,,Pritom vieme, že 12 eurový poplatok na osobu ročne náklady nepokryje, ale zvýšiť ho nemôžeme, pretože by to spôsobilo nárast počtu nelegálnych skládok, ktoré už aj teraz strašia slovenské povodia. Financovanie z Recyklačného fondu je tiež nedostatočné, pretože je v ňom nedostatok financií, v dôsledku obchádzania platieb do fondu zo strany podnikateľských subjektov“, povedala V. Krakovská.
Dodala, že ešte stále sa nájdu na Slovensku obce, ktoré neseparujú vôbec. Väčšinou sú to malé obce, ktoré majú existenčné problémy a nemajú napriek podpore z environmentálneho fondu a zo štrukturálnych fondov prostriedky na spolufinancovanie zavedenia separácie.
,,Mestá a obce nie sú spokojné so súčasnou legislatívou. Je potrebné program odpadového hospodárstva rozpracovať až na úroveň miest a obcí a zvýšiť zdroje pre separovaný zber aj s prispením legislatívy. Pre riešenie súčasnej situácie je predovšetkým potrebné zvýšenie dotácií pre komunálnu sféru na vykrytie prevádzkových nákladov separovaného zberu z niekdajších 60 EUR za tonu vyseparovaného odpadu na cca 120 EUR za tonu vyseparovaného odpadu. Dotácie pre mestá a obce je potrebné zabezpečiť tak, aby občan neplatil za triedený zber odpadu, ale len za netriedený zber komunálneho odpadu. Investície sa musia nasmerovať do projektov zabezpečujúcich finalizáciu polotovarov vznikajúcich materiálovým zhodnocovaním odpadu. V SR je potrebné dobudovať ešte cca 100 zberných dvorov. Pôsobnosť Recyklačného fondu treba rozšíriť aj na ďalšie komodity - minimálne textil a stavebné odpady, výrazne zaťažujúce komunálnu sféru“, konštatovala V. Krakovská.
Poukázala na to, že Banskobystrický kraj patrí k priemerne aktívnym v čerpaní prostriedkov z Recyklačného fondu. Fond tu do konca 1. štvrťroka 2011 vyhovel spolu
1 710 žiadostiam podnikateľov a obcí o finančné prostriedky, v celkovej sume 31,651 mil. EUR. Z toho vyplatil na základe 1 519 žiadostí obcí príspevky vo výške 1,357 mil. EUR pre 305 miest a obcí, za vyseparovaný komunálny odpad. Fond vyhovel aj žiadostiam o podporu projektov na zber a recykláciu odpadov. Na základe 63 žiadostí od 22 firiem schválil dotácie vo výške 28,083 mil. EUR. Ďalších spolu 28 projektov od 16 obcí a združení získalo podporu 1,593 mil. EUR. Zvyšné dotácie smerovali firmám, ktoré sa zaoberajú komplexným spracovaním a zhodnocovaním starých vozidiel.
Medzi najvýznamnejšie fondom podporené projekty patrilo 6 projektov spoločnosti ELEKTRO RECYCLING, s.r.o., Banská Bystrica, zameraných na komplexný systém recyklácie elektronického odpadu a zhodnocovania nebezpečných odpadov, s celkovou sumou 6,158 mil. EUR. Spoločnosť DETOX, s.r.o., Banská Bystrica získala takmer 2,329 mil. EUR na recyklačnú linku na olejové filtre a zber a spracovanie nebezpečných odpadov a trojicu najvýznamnejších podporených projektov uzatvára SHP Harmanec, a. s., Harmanec, ktorú fond dotoval výškou 1,901 mil. EUR. Uvedené prostriedky použila firma na zvýšenie spotreby zberového papiera a rekonštrukciu papierenského stroja v Harmanci.
Na základe 28 žiadostí o dotácie dostalo spolu 16 miest, obcí a združení banskobystrického kraja na projekty sumu 1,593 mil. EUR. Boli medzi nimi mestá: Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Fiľakovo, Kremnica, Revúca, Sliač, Žarnovica, Žiar nad Hronom, obce: Podbrezová a Pliešovce a združenia: HONT, s.r.o., Dudince, Združenie obcí SEZA Sliač, MEPOS, s.r.o. Lučenec , Technické služby Banská Štiavnica a Združenie obcí pre likvidáciu odpadu Poltár.
Recyklačný fond doteraz za 9 rokov činnosti schválil v rámci Slovenska 11 783 žiadostí podnikateľov a obcí za takmer 153 mil. EUR. Aj pri nedostatku finančných prostriedkov v roku 2010 Správna rada Recyklačného fondu schválila poskytnutie prostriedkov pre 43 projektov v súhrnnej výške takmer 8,454 mil. EUR, z toho 14 projektov za 1,737 mil. EUR bolo na podporu separovaného zberu. Pokračovalo aj vyplácanie obligatórnych príspevkov na podporu miest a obcí, na základe 1 486 žiadostí Recyklačný fond vyplatil takmer 2,518 mil. EUR. Recyklačný fond v roku 2010 vyhovel 1 862 žiadostiam obcí a podnikateľských subjektov o poskytnutie finančných prostriedkov. Výška schválených prostriedkov pre žiadateľov predstavovala takmer 12,88 mil. EUR. Informoval o tom predseda Správnej rady Recyklačného fondu Juraj Dlhopolček.
,,Aj vďaka finančnej pomoci fondu sa v roku 2010 podarilo v SR podnikateľskými subjektmi plniacimi záväzky zo zmlúv o poskytnutí finančných prostriedkov z Recyklačného fondu a obcami vyzbierať a vytriediť cca 181 000 ton odpadov a materiálovo zhodnotiť bezmála 264 000 ton odpadov. Subjekty podporené Recyklačným fondom v roku 2010 zozbierali a spracovali 37 889 kusov starých vozidiel. V súvislosti s realizáciou projektov podporených fondom v roku 2010 dosiahol prírastok vytvorených pracovných miest, zahŕňajúci stále miesta, brigádnické miesta a chránené dielne, počet 134. Od roku 2002 tak vzniklo celkovo 1 196 nových pracovných miest“, konštatoval J.Dlhopolček.
Poukázal však aj nato, že príjmy fondu neustále každý rok klesajú a tým klesá aj jeho možnosť pomáhať zabezpečovať potrebnú úroveň podpory separovaného zberu a zhodnocovania odpadov. ,,Pomohla by zmena legislatívy, aby zdroje fondu a jeho možnosti boli väčšie. Poriadok je potrebné urobiť aj vystavovaní potvrdení o zhodnotení odpadov nekrytých skutočným zhodnotením - takzvané virtuálne potvrdenky“, uzavrel J.Dlhopolček.
Podpredsedníčka ZMOS a starostka obce Brusno Viera Krakovská upozornila nato, že separovaný zber je pre obce a mestá stále ekonomicky nevýhodný, pretože náklady sú podstatne vyššie ako príjmy z neho. ,,Podľa prepočtov ZMOS je separovaný zber až 4,5-krát drahší ako netriedený zber. Východiskom z tejto situácie je zvýšenie zdrojov a zavedenie nárokovateľného príspevku pre mestá od oprávnených organizácií, ktoré v obciach podporujú zber iba obmedzene. Súčasne by sa mala zaviesť autorizácia oprávnených organizácií, ktorá by pritom mala definovať jasné kritériá pre oprávnené organizácie, ktoré plnia povinnosti povinných osôb“, povedala V. Krakovská.
Uviedla, že ročne na zber komunálneho odpadu, ale aj na separovaný zber iba v Brusne doplácajú sumou pol milióna Sk. ,,Pritom vieme, že 12 eurový poplatok na osobu ročne náklady nepokryje, ale zvýšiť ho nemôžeme, pretože by to spôsobilo nárast počtu nelegálnych skládok, ktoré už aj teraz strašia slovenské povodia. Financovanie z Recyklačného fondu je tiež nedostatočné, pretože je v ňom nedostatok financií, v dôsledku obchádzania platieb do fondu zo strany podnikateľských subjektov“, povedala V. Krakovská.
Dodala, že ešte stále sa nájdu na Slovensku obce, ktoré neseparujú vôbec. Väčšinou sú to malé obce, ktoré majú existenčné problémy a nemajú napriek podpore z environmentálneho fondu a zo štrukturálnych fondov prostriedky na spolufinancovanie zavedenia separácie.
,,Mestá a obce nie sú spokojné so súčasnou legislatívou. Je potrebné program odpadového hospodárstva rozpracovať až na úroveň miest a obcí a zvýšiť zdroje pre separovaný zber aj s prispením legislatívy. Pre riešenie súčasnej situácie je predovšetkým potrebné zvýšenie dotácií pre komunálnu sféru na vykrytie prevádzkových nákladov separovaného zberu z niekdajších 60 EUR za tonu vyseparovaného odpadu na cca 120 EUR za tonu vyseparovaného odpadu. Dotácie pre mestá a obce je potrebné zabezpečiť tak, aby občan neplatil za triedený zber odpadu, ale len za netriedený zber komunálneho odpadu. Investície sa musia nasmerovať do projektov zabezpečujúcich finalizáciu polotovarov vznikajúcich materiálovým zhodnocovaním odpadu. V SR je potrebné dobudovať ešte cca 100 zberných dvorov. Pôsobnosť Recyklačného fondu treba rozšíriť aj na ďalšie komodity - minimálne textil a stavebné odpady, výrazne zaťažujúce komunálnu sféru“, konštatovala V. Krakovská.
Poukázala na to, že Banskobystrický kraj patrí k priemerne aktívnym v čerpaní prostriedkov z Recyklačného fondu. Fond tu do konca 1. štvrťroka 2011 vyhovel spolu
1 710 žiadostiam podnikateľov a obcí o finančné prostriedky, v celkovej sume 31,651 mil. EUR. Z toho vyplatil na základe 1 519 žiadostí obcí príspevky vo výške 1,357 mil. EUR pre 305 miest a obcí, za vyseparovaný komunálny odpad. Fond vyhovel aj žiadostiam o podporu projektov na zber a recykláciu odpadov. Na základe 63 žiadostí od 22 firiem schválil dotácie vo výške 28,083 mil. EUR. Ďalších spolu 28 projektov od 16 obcí a združení získalo podporu 1,593 mil. EUR. Zvyšné dotácie smerovali firmám, ktoré sa zaoberajú komplexným spracovaním a zhodnocovaním starých vozidiel.
Medzi najvýznamnejšie fondom podporené projekty patrilo 6 projektov spoločnosti ELEKTRO RECYCLING, s.r.o., Banská Bystrica, zameraných na komplexný systém recyklácie elektronického odpadu a zhodnocovania nebezpečných odpadov, s celkovou sumou 6,158 mil. EUR. Spoločnosť DETOX, s.r.o., Banská Bystrica získala takmer 2,329 mil. EUR na recyklačnú linku na olejové filtre a zber a spracovanie nebezpečných odpadov a trojicu najvýznamnejších podporených projektov uzatvára SHP Harmanec, a. s., Harmanec, ktorú fond dotoval výškou 1,901 mil. EUR. Uvedené prostriedky použila firma na zvýšenie spotreby zberového papiera a rekonštrukciu papierenského stroja v Harmanci.
Na základe 28 žiadostí o dotácie dostalo spolu 16 miest, obcí a združení banskobystrického kraja na projekty sumu 1,593 mil. EUR. Boli medzi nimi mestá: Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Fiľakovo, Kremnica, Revúca, Sliač, Žarnovica, Žiar nad Hronom, obce: Podbrezová a Pliešovce a združenia: HONT, s.r.o., Dudince, Združenie obcí SEZA Sliač, MEPOS, s.r.o. Lučenec , Technické služby Banská Štiavnica a Združenie obcí pre likvidáciu odpadu Poltár.
Online diskuse
Redakce Ekolistu vítá čtenářské názory, komentáře a postřehy. Tím, že zde publikujete svůj příspěvek, se ale zároveň zavazujete dodržovat pravidla diskuse. V případě porušení si redakce vyhrazuje právo smazat diskusní příspěvěk
