Fiala v Bruselu: EU by neměla stanovovat nové klimatické cíle do roku 2040

Snad by se měla důsledně uplatňovat odluka církve od státu a příznivci klimatického náboženství by svou vírou neměli zasahovat do chodu státu. Samozřejmě v soukromí a klimatických svatostáncích mají právo provádět své rituály a třeba i žít v souladu se svou vírou.

A co je podle vás předmětem té víry. Podle definice by víra neměla mít vědecký základ. Myslím, že to takto odstřelit nelze, o to je ten současný stav složitější a smutnější.

Bez víry člověk existovat nemůže, bez ní v životě neudělá vůbec nic. Pokud nebudete věřit ani sám sobě, budete celý život je hadrem bez vlastní vůle.
"Ztracená víra hrozny z vinic neposbírá".

Klimatická víra má několik dogmat nad kterými se samozřejmě nepochybuje.
1. vyšší koncentrace CO2 v ovzduší je škodlivá
2. člověk je schopen změnit klima
Pokud by kterékoliv z nich neplatilo, stává se boj s CO2 nesmyslem. Proto se o nich nesmí pochybovat.

ad 1). Je zcela nezpochybnitelně dokázáno tisíci důkazů, že růst koncentrace CO2 způsobuje globální oteplování.
ad 2) Je jasně dokázáno, že 60 mld. tun CO2 ROČNĚ emitovaných do atmosféry to klima výrazně mění.

Je to prostě dokázáno stejně, jako nezpochybnitelný fakt, že Země je kulatá a obíhá kolem Slunce.
Já vím, máme celou armádu plochozemců, ovšem s nimi se bavit skutečně nemá cenu. čus.

Klimatické hnutie, napriek svojmu sekulárnemu základu, zdieľa prekvapivé množstvo spoločných rysov s náboženstvom, najmä pokiaľ ide o psychologické a sociálne aspekty. Tu sú niektoré z nich:
1. Naratív o vine a vykúpení (spáse)
* Náboženstvo: Mnohé náboženstvá pracujú s konceptom dedičného hriechu alebo previnenia, z ktorého sa človek musí vykúpiť, aby dosiahol spásu (napríklad posmrtný život, nirvána).
* Klimatické hnutie: Podobne, klimatické hnutie často prezentuje ľudstvo ako vinné za deštrukciu planéty prostredníctvom znečisťovania, drancovania zdrojov a vypúšťania emisií. Pocit viny za "previnčenie sa voči prírode" je silný. Vykúpenie sa potom nachádza v "zelenom" spôsobe života, znižovaní uhlíkovej stopy a angažovaní sa v ekologických aktivitách.
2. Apokalyptické vízie a vízie konca sveta
* Náboženstvo: V histórii náboženstiev sú časté predpovede konca sveta, posledného súdu alebo príchodu novej éry (chiliasmus). Tieto vízie často slúžia ako motivácia pre zmenu správania a prípravu na budúcnosť.
* Klimatické hnutie: Klimatický alarmizmus tiež využíva silné naratívy o hroziacej katastrofe – klimatickom pekle, nevratných zmenách a zániku života na Zemi, ak sa nebudeme konať. Tieto predpovede majú za cieľ mobilizovať ľudí k okamžitým a radikálnym krokom.
3. Hľadanie zmyslu a jednoty
* Náboženstvo: Náboženstvo často poskytuje ľuďom zmysel života, morálny kompas a pocit spolupatričnosti v rámci komunity veriacich.
* Klimatické hnutie: Pre mnohých ľudí, najmä mladšiu generáciu, sa klimatické hnutie stalo zdrojom zmyslu a identity. Ponúka kolektívny cieľ (záchranu planéty) a umožňuje jednotlivcom cítiť sa súčasťou väčšieho celku, ktorý bojuje za spravodlivú vec. To môže priniesť pocit jednoty a spolupatričnosti v inak rozdelenom svete.
4. Morálne imperatívy a pravidlá správania
* Náboženstvo: Náboženstvá majú súbory morálnych zásad a pravidiel (prikázaní), ktoré určujú, čo je správne a nesprávne, a ako by sa veriaci mali správať.
* Klimatické hnutie: Klimatické hnutie tiež prináša svoje vlastné morálne imperatívy a "prikázania" týkajúce sa spotreby, dopravy, stravovania a životného štýlu. Tieto pravidlá často súvisia s osobnou zodpovednosťou za environmentálny dopad a s pocitom, že "dobrý" človek sa správa ekologicky.
5. Charizmatickí lídri a nasledovníci
* Náboženstvo: Náboženské hnutia sú často formované a vedené charizmatickými osobnosťami, ktoré inšpirujú a mobilizujú veľké množstvo nasledovníkov.
* Klimatické hnutie: Aj v klimatickom hnutí vidíme vznik charizmatických lídrov, ktorí dokážu osloviť masy a vyvolať silné emócie (napr. Greta Thunberg). Okolo týchto lídrov sa formujú skupiny oddaných nasledovníkov.
6. Dogmatizmus a odmietanie inakosti
* Náboženstvo: V niektorých prípadoch môže náboženstvo viesť k dogmatizmu, fanatizmu a neznášanlivosti voči odlišným názorom alebo skupinám, ktoré sú považované za "heretické".
* Klimatické hnutie: Podobne, v niektorých extrémnych formách klimatického aktivizmu sa môže objaviť netolerancia voči "klimatickým popieračom" alebo tým, ktorí nesúhlasia s radikálnymi opatreniami. Môže dôjsť k zjednodušenému, dualistickému mysleniu ("buď si s nami, alebo si proti nám"), a k tlaku na dodržiavanie "správnych" ekologických názorov a správania.
7. Rituály a symboly
* Náboženstvo: Náboženstvá majú svoje rituály (modlitby, obrady, púte) a symboly, ktoré upevňujú vieru a spájajú komunitu.
* Klimatické hnutie: Klimatické hnutie tiež vyvíja svoje vlastné "rituály" (napr. protesty, štrajky za klímu, vegánstvo, minimalizmus) a symboly (napr. Zem, recyklačné znaky), ktoré posilňujú identitu a súdržnosť skupiny.
Tieto analógie neznamenajú, že klimatické hnutie je doslova náboženstvom, ale poukazujú na to, že zdieľa mnohé psychologické, sociálne a štrukturálne prvky, ktoré sú tradične spájané s náboženskými fenoménmi. Je to fascinujúce prepojenie medzi sekulárnym cieľom a hlboko zakorenenými ľudskými potrebami zmyslu, komunity a morálneho vedenia.

Tak hovorí umelá inteligencia.

A prečo sem tie táranie dávátě?

Milý Pavle, od teba som na Ekoliste nečítal jediný normálny príspevok, všetko je to len taký šum, balast bez informácie, proste ako píšeš táranie. Občas pochybujem či si vôbec reálny človek. Podľa všetkého si reálny, ale aj tak je to dosť zvláštne.

Poud považujete klimatologii, která je založena na matematice, fyzice, chemii, geologii, meteorologii atd. a dá se srovnat třeba s astronomií, tak to chápu, že to máte v životě těžký.
Vaše víra v dezoláty nic dobrého asi nepřináší, že?

Pokud považujete klimatologii za víru, sorry jako.

1* !

Oceňuji vacku, že schvaluješ církevní restituce.

Současná EU, by neměla už nic určovat -
jediná výjimka, zrušení sama sebe !

A prečo? A co místo ní? Tady se podívejte, jak si EU stojí ve světovém srovnání:
https://medium.seznam.cz/clanek/richard-pokorny-zapad-se-rozpada-jen-zbozne-prani-proruskych-sil-161489?utm_campaign=&utm_medium=z-boxiku&utm_source=www.seznam.cz#dop_ab_variant=0&dop_source_zone_name=blogy.sznhp.box&dop_vert_ab=&dop_vert_id=&source=hp&seq_no=1

Významný rozdíl mezi ekonomickou výkonností zemí s podobnými startovními podmínkami, které se vydaly západoevropskou cestou a které nikoliv, potvrzuje i kontrast mezi zeměmi bývalé Jugoslávie. Kupř. Slovinsko má v současnosti HDP 35,33 a Chorvatsko 25,67, zatímco např. Srbsko 14,17 či Bosna a Hercegovina 8.36.

"ČR měla v roce přistoupení k Unii (2004) HDP 11,78, zatímco v současnosti máme 33,04, což je růst 2,8×."
Fakt je ta EU taková brzda pro náš rozlet pod křídly Babiše a Okamůry?

Víte co je v současnosti našim největším tahounem HDP? No
přece spotřeba a ta stoupá, když je vyjádřena cenově a ne
množstevně. Stačí konzumovat totéž, ale dráž a HDP roste.
Takže není důvod se chválit růstem HDP, když je dílem cen
a inflace při které se hodnota úspor propadla od revoluce
desetkrát. Dům za milion stojí deset a z úspor na stáří je
valorizace ceny pohřbu. On i ten pohřeb stojí 10x tolik
a proto lidi pohřbívají jako kdysi psy bez obřadu, hudby
a bez rozloučení na karu v hospodě. Takový růst HDP je jen
číslo, ale nikoliv hmatatelný růst, který by šel vidět na
prvý pohled a nikoliv vyjádřený pouze ve stále rostoucích
cenách.

HDP je počítán v dolarech a ne kačkách, sorry jako.

Samozřejmě je HDP postavené na konzumu, na čem jiném?