MŽP SR: 5. červen - Světový den životního prostředí

Každoročne si 5.júna pripomíname Svetový deň životného prostredia. Tento deň je spomienkou na prvú konferenciu OSN o životnom prostredí, ktorá sa konala v dňoch 5.až 16.júna 1972 v Stockholme pod heslom „Je len jedna Zem“. Zúčastnili sa na nej zástupcovia 112 štátov. Na konferencii prerokovali prvú súhrnnú správu o stave životného prostredia a schválili Deklaráciu o životnom prostredí človeka, ktorá uviedla 25 zásad na zachovanie a zlepšenie životného prostredia na Zemi. Účastníci konferencie po prvýkrát deklarovali právo človeka na priaznivé životné prostredie a zároveň navrhli globálny systém pozorovania Zeme.

V nadväznosti na odporúčania konferencie schválilo 27.valné zhromaždenie OSN 15.decembra 1972 Environmentálny program OSN /UNEP/ a vyhlásilo 5.jún za Svetový deň životného prostredia.

Stockholmská konferencia upriamila pozornosť svetovej verejnosti na potrebu riešiť v záujme zachovania existencie ľudstva na planéte Zem problémy životného prostredia, ktoré presahujú hranice štátov a kontinentov, a preto aj ich riešenie si vyžaduje spoluprácu na medzinárodnej úrovni. Ochrana ozónovej vrstvy Zeme, eliminovanie znečistenia vôd a ovzdušia, podmieňujúceho skleníkový efekt a kyslé dažde, jadrová bezpečnosť, zneškodňovanie odpadov a otázky biodiverzity sa postupne stávali predmetom viacerých medzinárodných dohovorov i poslaním celosvetových i regionálnych integračných zoskupení. Slovenská republika je signatárom väčšiny z týchto dohovorov a účastníkom environmentálnych aktivít medzinárodného charakteru. Nové prístupy k životnému prostrediu uplatňuje vo svojej politike i právnom systéme.

Stockholmská konferencia sa sústredila len na otázky starostlivosti o životné prostredie. Snahy svetového spoločenstva o zaistenie globálnej environmentálnej bezpečnosti sa však následne vyvíjali už z hľadiska širšieho prístupu, a to najskôr formuláciou a následne aj uplatňovaním princípu trvalej udržateľnosti. Táto nová ideológia sa premietla do politických agend jednotlivých vlád.

Prelomovým bodom, prinášajúcim zásadnú zmenu orientácie v prospech trvalo udržateľného rozvoja sa stala “historická” Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji (UNCED), ktorá sa konala v roku 1992 v Rio de Janeiro. Široké zastúpenie účastníkov tejto konferencie bolo dôkazom uvedomenia si potreby integrácie sociálnych, ekonomických a environmentálnych aspektov formou nastúpenia cesty trvalo udržateľného rozvoja. Samotná konferencia a tiež dokumenty s globálnym významom a prierezovým charakterom prijaté na nej, výrazne ovplyvnili činnosť mnohých organizácií ekonomického, sociálneho a environmentálneho zamerania vo svete i v jednotlivých štátoch. Rozhodne za najväčší úspech konferencie možno považovať prijatie Agendy 21 - komplexného východiskového dokumentu predstavujúceho reálny návod na zlepšenie kvality života vo vyváženom životnom prostredí so sociálnou a ekonomickou dimenziou. Agenda 21 sa realizuje tak na globálnej ako aj na národnej a lokálnej úrovni organizáciami systému OSN, vládami i mimovládnymi organizáciami.

Desať rokov po konferencii v Riu sa predstavitelia 190 krajín zišli znovu v juhoafrickom Johannesburgu na najväčšom podujatí v histórii OSN – Summite o trvalo udržateľnom rozvoji. Približne 70 tisíc účastníkov sa počas desiatich dní 26.8. – 4.septembra 2002 snažilo nájsť prijateľné riešenie problémov dneška akými sú: prístup k pitnej vode pre miliardy ľudí na našej planéte, zlepšenie zdravotnej starostlivosti, boj proti AIDS, malárii, tuberkulóze, zachovanie biodiverzity a ochranu životného prostredia, dostupnosť energie a investícií do poľnohospodárstva v rozvojových krajinách a taktiež nájsť odpoveď na otázku : “Ako sa dá trvalo udržateľný rozvoj realizovať v čase globalizácie a rýchleho technického pokroku.”

Čas pokročil o zopár rôčkov dopredu.. Máme tu rok 2005. Čo sa nám podarilo a čo nie dosiahnuť v oblasti životného prostredie na Slovensku za posledné obdobie ( za uplynulý rok)?

Hodnotenie činností za určité obdobie vždy obnáša isté riziká. Ani pri najlepšej vôli, totiž, sa nedajú vymenovať všetky aktivity, bez ktorých by sme sa nikdy nedopracovali k výraznejším úspechom, ktoré aj napriek jestvujúcim rezervám, každú prácu posúvajú do novej, kvalitatívne vyššej polohy. V týchto súvislostiach treba vidieť aj vlaňajší „veľký výsledok“, na ktorom mal aj rezort životného prostredia SR svoj nezastupiteľný podiel, a ktorý považujeme za najväčší úspech v rámci celej spoločnosti – vstup Slovenskej republiky do Európskej únie.

Tak, ako bolo náročné predvstupové obdobie, o nič jednoduchšie nebolo a ani nie je obdobie praktickej implementácie európskej legislatívy ako i celkových pravidiel do našich vlastných, domácich podmienok Reprezentujú ho také projekty ako sú Národný zoznam chránených vtáčích území a Národný zoznam území európskeho významu zaradených do siete NATURA 2000, z ďalších možno spomenúť tzv. nový vodný zákon, do ktorého bola premietnutá stratégia Rámcovej smernice o vode v Slovenskej republike. Nemenej dôležitá je snaha o pristúpenie k základnému medzinárodnému dokumentu na úseku ľudských práv a slobôd, ktorý je známy ako Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach o životné prostredie tzv. Aarhuský dohovor. Prvé úspešné kroky, aby sa mohol v praxi plne uplatňovať urobili rezort životného prostredia tým, že pripravil zákon č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí, ktorý je v platnosti od júla minulého roku (2004).

Rezort aj naďalej pokračuje v úspešnom trende z predchádzajúcich rokov v čerpaní investícií zo zahraničných fondov, najmä čo sa týka programu ISPA. V rámci tohto predvstupového programu EU boli schválené investičné projekty v sume celkových oprávnených nákladov 304 520 978 EUR, z čoho 175 605 219 EUR bolo spolufinancovaných prostredníctvom z grantu ISPA. Celková suma finančných prostriedkov z programu ISPA, ktorá bola alokovaná pre SR, je však 188 708 789 EUR, pretože okrem investičných projektov boli spolufinancované aj projekty technickej asistencie. Slovensku sa tak podarilo alokovať viac finančných prostriedkov než bol priemerný finančný predpoklad na obdobie rokov 2000 až 2006, čím získalo popredné miesto medzi kandidátskymi krajinami. Potešujúci je fakt, že nadväzne bolo pripravených dostatok projektov aj pre Kohézny fond, ktorý je priamym pokračovateľom programu ISPA. Slovensko má v ňom pridelených 202,13 miliónov EUR, z čoho však doteraz schválené investičné projekty alokujú sumu 152 557 848 EUR prostredníctvom schválených grantov. Všetky sú zamerané opäť na zásobovanie pitnou vodou a odkanalizovanie niektorých regiónov. Bez možnosti na finančnú pomoc by však zostali obce s počtom do 2000 obyvateľov, (ktorých je na Slovensku viac ako 2000) a na ktoré sa nevzťahujú kritéria pre získanie zahraničných investícií. Preto rezort uvítal úspešnú iniciatívu poslancov Výboru Národnej rady SR pre životné prostredie o znovu vytvorenie Envirofondu, tak rozporuplne chápaného a médiami nepriaznivo prezentovaného. Skutočnosťou je, že práve z tohto fondu je možné postupne poskytovať potrebné financie na dobudovanie, resp. budovanie najmä verejných vodovodov a kanalizácií v malých obciach. Osobitne treba zdôrazniť,, že hlavný zdroj príjmov Envirofondu tvoria odplaty, poplatky, pokuty atď., ktoré znečisťovatelia musia platiť za nedodržanie zákonne stanovených limitov pri znečisťovaní jednotlivých zložiek životného prostredia. Prostredníctvom fondu sa získané financie vrátia späť do riešenia akútnych problémov v tejto oblasti a prispejú tak k zabezpečeniu základného ústavného práva na zdravé životné prostredie. Ďaľším krokom smerom k občanovi je aj, novela zákona o odpadoch, ktorá bola prijatá v minulom roku, a ktorá umožňuje spravodlivejšie vyberanie miestnych poplatkov za komunálny odpad. Spomínaná novela je dôležitá predovšetkým tým, že občan za produkovaný odpad platí tam, kde ho tvorí a nie tam, kde má trvalý pobyt.

V uplynulom roku musel rezort riešiť aj problémy, ktoré vznikli na prelome mesiacov júl a august pri povodniach a v novembri s extrémnou víchricou v Tatrách. Čo sa týka povodní, vodohospodári veľmi dobre vedia, kde sú slabé články ochrany proti veľkým vodám, a systematicky na ne upozorňujú, ale, žiaľ ich odstránenie – teda zabezpečenie prevencie - stojí nemalé peniaze a rezortu sa už opakovane nedarí získať dostatok prostriedkov na tento účel. Každoročne sa finančné prostriedky nájdu len pokrytie vzniknutých škôd. Aj z tohto dôvodu možno považovať za veľký úspech prijatie nového zákona o ochrane pred povodňami, ktorý presne vymedzuje povinnosti orgánom štátnej správy a obciam, právnickým osobám a ostatným zodpovedným odborným zložkám. .

Rovnaká situácia pretrváva aj na úseku starých ekologických záťaží, ktorým sa zvykne hovoriť aj „časované bomby“. V tomto prípade, rezort viac – menej prešľapuje stále na jednom mieste. Nepochybne výrazný krok vred predstavuje nový zákona o environmentálnych záťažiach, ktorý je v súčasnosti už po pripomienkovom konaní.

Nemožno nespomenúť dôležitú úlohu, a svojím spôsobom novinku na úseku ochrany ovzdušia, ktorou je obchod s emisiami. Aj napriek protestom považuje rezort životného prostredia diferencovane pridelené kvóty pre jednotlivých znečisťovateľov za úspech náročných rokovaní v Bruseli a v každom prípade sú prijateľné.

Popri konkrétnych, hmatateľných úlohách, je veľkým prínosom aj zlepšenie komunikácie s partnerskými rezortami, napríklad s Ministerstvom hospodárstva SR, ďalej prehĺbenie spolupráce s predstaviteľmi jednotlivých priemyselných zväzov, čo je základným predpokladom k tomu, aby sa našla spoločná reč aj pri zatiaľ otvorených problémoch, týkajúcich sa skvalitňovania životného prostredia v intenciách trvalo udržateľného rozvoja.