Recyklačný fond: Na chýbajúce zdroje doplatia občania

Dôsledkom neschválenia pôvodného návrhu zákona o odpadoch, ale jeho zredukovanej formy, dôjde k ďalšiemu zníženiu zdrojov financií pre separovaný zber a recykláciu na Slovensku. V systéme súkromných spoločností sa naďalej budú strácať milióny eur z vyzbieraných poplatkov od občanov, zatiaľ čo pre mestá a obce bude separovaný zber stratový. V konečnom dôsledku na to doplatí občan, pretože bude musieť platiť zvýšené poplatky za komunálny odpad. Uvádza sa v stanovisku Recyklačného fondu, ktoré masmédiám poskytol jeho riaditeľ Ján Líška.

,,Je veľmi pravdepodobné, že Recyklačný fond z dôvodu nedostatku financií od 1.januára 2010 bude musieť znížiť príspevky za separovaný zber pre mestá a obce zo súčasných 30 eur na 15 eur za tonu. Pritom ešte v roku 2007 to bolo 60 eur za každú tonu vyseparovaného odpadu. Občania tak budú musieť platiť zvýšené poplatky za odpad, aj keď už raz za odpady zaplatili v recyklačných poplatkoch. Oprávnené organizácie a kolektívne systémy naďalej budú zodpovedať iba za recykláciu cca 30 percent obalov a zvyšok odpadov bude hrozbou pre krajinu. Recyklačný fond vyjadruje ľútosť nad tým, že lobing a klamstvá o zdražovaní výrobkov, hlavne potravín zvíťazili nad snahou zaviesť systémové riešenie hospodárenia s odpadmi“, konštatuje stanovisko.

Ďalej poukazuje na to, že vyhlásenia Potravinárskej komory Slovenska (PKS) na adresu predsedu Vlády SR a Recyklačného fondu o akejsi ,,ekologickej dani“ a zdražovaní potravín boli účelovými zavádzaniami verejnosti. Pôvodná novela zákona o odpadoch mala len priniesť poriadok a poctivé odvádzanie v súčasnosti od občanov vyzbieraných recyklačných poplatkov, zefektívnenie celého systému a časom k poklesu poplatkov. Novela zákona nezavádzala nové príspevky, iba navrhovala sústrediť vybrané poplatky do Recyklačného fondu, kde je zo zákona istota, že všetky prostriedky sa použijú iba na účely súvisiace s recykláciou. Pretože - kým takéto použitie má Recyklačný fond predpísané zákonom v 100%-nej výške, oprávnené organizácie a kolektívne systémy tak robia iba do výšky predpísaných limitov.

,,V podstate malo ísť iba o návrat pomerov do rokov 2001-2004, pred rok 2005, kedy nastala legislatívna zmena umožňujúca zneužívanie medzery v zákone a ponechávanie si časti financií, namiesto ich 100%-ného použitia iba na účely súvisiace so zberom a recykláciou odpadov. Tak ako po roku 2005, kedy prestali zakladatelia kolektívnych systémov odvádzať od občanov vyzbierané príspevky do Recyklačného fondu, nezlacneli potraviny, tak nebol ani teraz dôvod ich zdražieť. Pre pochopenie nezmyselnosti strašenia horibilným zdražovaním je potrebné, aby verejnosť vedela, že recyklačné poplatky, napr. za jeden potravinársky obal, sú naozaj symbolické a dosahujú tisíciny, či desaťtisíciny jedného eura. Napríklad recyklačný poplatok za plastový pohárik od jogurtu je 2 haliere (0,000612 eura) za obal zo sardiniek sú to 3 haliere (0,00091 eura) za tetrapakový obal z mlieka platí spotrebiteľ 8 halierov (0,002691 eura) a za PET fľašu od minerálky 12 halierov (0,00408 eura). Ak by pri takýchto symbolických poplatkoch boli predajcovia zdražili potraviny o 10%, tak by to bolo iba preto, že by sa tak dohodli na úkor občanov.
Len pre porovnanie - vďaka finančnej pomoci Recyklačného fondu podarilo v roku 2008 v SR vyzbierať a vytriediť cca 266 000 ton odpadov a materiálovo zhodnotiť vyše 246 000 ton odpadov. Kolektívne systémy zaoberajúcimi sa elektro výrobkami vykázali 18 000 ton. Pritom Recyklačný fond chce v roku 2015 vyseparovať v spolupráci s mestami a obcami až 1 milión ton odpadov. Tieto čísla najlepšie vypovedajú o efektívnosti“, uzatvára stanovisko Recyklačného fondu.