Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica: Stanovisko Výkonnej rady programu Zelená škola k automatom a konzumácii mlieka na školách

I. Mliečne automaty

Vzhľadom k súčasnému pribúdaniu automatov s produktami zn. Brejky na školách v rámci realizácie školského mliečneho programu si dovoľujeme zverejniť naše výhrady k tomuto spôsobu distribúcie a ponúkaným produktom:

1. Nižšia zdravotná hodnota ponúkaného produktu (množstvo pridaného cukru 6% z objemu produktu, vysoko tepelne upravené mlieko s nižším obsahom výživných látok...), vrátane vytvárania návyku u detí na sladké (čo je napokon v priamom rozpore s jedným z cieľov kampane - boj s detskou obezitou). Viac informácií nájdete v Prílohe č.1 tohto stanoviska.

2. Zbytočná doprava - produkty sú neraz dodávané cez celé Slovensko (cca 500 km). Namiesto uprednostňovania výrobkov od lokálnych producentov a podpory miestnej ekonomiky tak podporujeme zbytočnú prepravu, ktorá je priamo spojená s ničením životného prostredia.

3. Manipulatívna reklama zameraná na deti (svetelné a zvukové efekty...).

4. Produkcia odpadov z jednorazových obalov, ktoré mnohé mestá a obce nedokážu odovzdať na recykláciu.

Prítomnosť automatov v školách už niektoré krajiny EÚ celoplošne zakázali, urobilo tak napr. Francúzsko a Veľká Británia. Dokonca Lotyšsko sa rozhodlo, v snahe zlepšiť stravovanie detí v školách, úplne zakázať predaj potravín a nápojov obsahujúcich farbivá, konzervačné prísady, soľ, cukor a kofeín. Školské bufety a jedálne ponúkajú namiesto sladených nápojov, cukroviniek či zemiakových lupienkov nesolené oriešky, ovocie, či celozrnné pochúťky.


II. Mlieko a zdravie

Vzhľadom na stúpajúci trend nekritickej propagácie konzumácie mlieka a mliečnych produktov (predovšetkým zo strany jeho producentov, Ministerstva pôdohospodárstva ale aj iných inštitúcií) sme sa tiež rozhodli zverejniť informácie, ktoré upozorňujú na nemalé riziká s tým spojené. Ide o vedecky potvrdené informácie, ktoré by sme určite nemali prehliadať a zatajovať predovšetkým, ak ide o zdravie našich detí.

Myslíme si, že rodičia by mali venovať viac pozornosti tomu aké mliečne produkty ich deti konzumujú, resp. či vôbec budú alebo nebudú konzumovať mlieko. Pred týmto slobodným rozhodnutím by však mali „vidieť obidve strany mince“. Žiaľ na Slovensku sa v súvislosti s mliekom ešte stále hovorí hlavne iba o jeho prínosoch. Informácie o vedľajších zdravotných dopadoch v diskusii chýbajú alebo sú nielen „mliekarenskou lobby“ bagatelizované. Každý kto sa rozhodne pravidelne konzumovať mlieko a mliečne produkty by si podľa nás mal zistiť, či práve on nepatrí do skupiny ľudí, ktorí majú problém so spracovaním jednotlivých zložiek mlieka (napr. laktóza, kazeín), môže tak predísť viacerým zdravotným problémom v neskoršom veku.

Obzvlášť zarážajúce je, ak sú z daní slovenských občanov a prostriedkov EÚ dotované produkty, ktoré sú priamo v rozpore s tým čo hlásajú viaceré štátne dokumenty venujúce sa predchádzaniu obezity a kardiovaskulárnych ochorení. Konkrétne máme na mysli ochutené a vysoko tepelne upravené mliečne produkty, v ktorých je obsah cukru vyšší ako pri niektorých sladených nealko nápojoch (napr. niektoré kolové nápoje a pod.). O jednom príklade takéhoto produktu si môžete viac prečítať v Prílohe č.1.,

Myslíme si, že viac ako propagácii mlieka a zvyšovaniu jeho spotreby je potrebné venovať oveľa väčšiu pozornosť propagácii vyváženého stravovania a pravidelného pohybu u detí. Práve štátne inštitúcie a školy majú veľa možností ísť v tejto oblasti príkladom - napr. školské jedálne, informácie vo vyučovacom procese a pod.

v Bratislave, 15. júna 2009

Členovia Výkonnej rady programu Zelená škola (abecedné zoradenie):
Mgr. Zuzana Dovalová, Mgr. Juraj Hipš, Mgr. Richard Medal, Radoslav Plánička, RNDr. Silvia Szabóová, Ing. Július Šréter, Mgr. Eva Štroffeková


---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

PRÍLOHA č. 1

Stanovisko Ambulancie klinickej výživy k pravidelnému používaniu mliečnych výrobkov Rajo „Brejky“ na školách

Ambulancia klinickej výživy sa nestotožňuje s podporou pravidelnej konzumácie sladených mliečnych výrobkov v celoplošnom meradle z nasledujúcich dôvodov:

1.Všeobecné dôvody, pre ktoré neodporúčame propagáciu konzumácie mlieka sa nachádzajú v prílohe 2(zvýšené riziko viacerých ochorení pri pravidelnej konzumácii mlieka)

2.Mlieko je jeden z najsilnejších alergénov a u alergických detí môže spôsobiť závažné nežiadúce účinky. Nie všetky alergické deti o svojej alergii vedia a prejavy alergie na bielkovinu kravského mlieka sú tak pestré, že si to rodičia ani lekári vôbec nemusia dať do súvislosti.

3.Laktózová intolerancia sa nemusí prejaviť pri nízkom príjme laktózy (teda mnohé deti o tomto problému nemusia vedieť, pokiaľ mlieko konzumujú málo alebo vôbec). Ak začnú mlieko konzumovať pravidelne, môžu sa u nich vyskytnúť bolesti brucha a hnačky. Túto súvislosť si takisto učitelia a rodičia nemusia uvedomiť a budú zložito pátrať po jej príčine.

4.Mlieko je potravina (obsahuje bielkoviny) a nie tekutina, a preto konzumáciu mlieka nemožno považovať za plnohodnotnú súčasť denného príjmu tekutín. Zvýšený príjem mlieka môže spôsobiť znížený prijem tekutín, čo znekvalitní už teraz veľmi slabý pitný režim u detí.

5.Mlieko znížuje biologickú dostupnosť niektorých liekov (napr. tetracyklínové antibiotiká) a znižuje tak ich účinnosť. Deti ktoré užívajú niektoré lieky mlieko nesmú konzumovať vôbec.

6.Obsah cukru v týchto výrobkoch je približne rovnaký ako v sladených nealko nápojoch (obsahujú cca 10 g cukru na 100 ml versus 8 g cukru na 100 ml kofoly), čo zvýši už teraz vysoký príjem jednoduchých cukrov u našich detí a bude prispievať k rozvoju zubného kazu. Z pohľadu obsahu cukru teda tieto výrobky oproti nealko nápojom neposkytujú žiadnu výhodu.

7.Energetický obsah týchto produktov tiež nie je zanedbateľný (200 ml mlieka Brejky poskytne cca 560 – 600 kJ, čo je napr. necelá detská porcia zeleninového rizota). Nakoľko určite budú deti, ktoré počas dňa nevypijú iba jedno mlieko, môže sa ich denný energetický príjem významne navýšiť. Preto považujeme za veľmi zavádzajúce tvrdiť, že konzumácia týchto výrobkov bude prispievať k prevencii obezity. Skutočnosť je totiž presne opačná.

Toto je zároveň upozornenie pre výrobcu týchto výrobkov, pretože sa v budúcnosti môže potýkať s dôsledkami aj v podobe možného právneho sporu s rodičmi poškodených detí.
V prípade, že by výrobca na každom automate sprístupnil aj informácie o týchto rizikách, asi by každé rozumné dieťa začalo uvažovať prečo sa vlastne propaguje konzumácia potraviny, ktorá má toľko rizík. A mali by o tom uvažovať aj dospelí.

MUDr. Alexandra Frolkovičová
MUDr. Igor Bukovský, PhD.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

PRÍLOHA č. 2

Kravské mlieko – áno či nie?

Stanovisko Ambulancie klinickej výživy (AKV) ku kravskému mlieku a zdravotným súvislostiam jeho konzumácie.
(na www.akv.sk zverejnené 10.júna 2009)

1.Úvod a zloženie
Kravské mlieko je nutrične bohatá potravina, primárne určená pre výživu teliatok. Ľudia oddávna mlieko používajú v rámci humánnej výživy najmä pre jeho dobrú schopnosť zasýtiť, vysoký obsah výživných látok a pestrú škálu chutných mliečnych výrobkov (maslo, tvaroh, srvátka, kyslomliečne produkty, smotana, syry a pod.).

K najdôležitejším zložkám kravského mlieka patria:

MLIEČNY TUK
Mliečny tuk obsahuje prevažne nasýtené mastné kyseliny, ktoré sú po trans-mastných kyselinách druhým najčastejším dôvodom tzv. hypercholesterolémie (zvýšenej hladiny cholesterolu v krvi) so všetkými jej následkami. Čoho sa však v súvislosti s mliečnym tukom najviac obávame sú viaceré kontaminanty, ktoré ako ktorýkoľvek iný živočíšny tuk môže obsahovat (pozri kontaminanty).

MLIEČNE BIELKOVINY
Mlieko obsahuje dva hlavné typy mliečnych bielkovín: kazeín a bielkoviny srvátky.
Srvátka je roztok bielkovín, ktorý vzniká po oddelení mliečnej zrazeniny a jej hlavnými zložkami sú beta-laktoglobulín, alfa-laktalbumin, sérový bovinný albumín, imunoglobulíny a iné.
Za najsilnejšie alergény sú považované frakcie beta-laktoglobulínu a laktalbumínu.

LAKTÓZA
Laktóza slúži ako zdroj energie pre baktérie mliečneho kvasenia, či už priamo v čreve alebo v mliečnych výrobkoch. Fermentáciou laktózy v kyslomliečnych produktoch vzniká kyselina mliečna, ktorá pozitívne ovplyvňuje črevnú mikroflóru a zabraňuje množeniu hnilobných baktérií. Bohužiaľ, laktóza je zároveň veľmi častým dôvodom tzv. laktózovej intolerancie (podrobnosti ďalej).
Laktóza sa skladá z dvoch zložiek: glukózy a galaktózy. Galaktóza je dôležitá pri formovaní nervových tkanív u dojčiat a malých detí. Na druhej strane sa považuje za možný rizikový faktor rakoviny vaječníkov u žien, katarakty (sivého zákalu) a neplodnosti.

VITAMÍNY (nachádzajú sa najmä v mäkkých syroch)
Mlieko je bohatým zdrojom viacerých vitamínov, najmä B2, A a D. Často používaným argumentom pre používanie plnotučného mlieka u detí je obsah v tuku rozpustných vitamínov. ALE! Vitamín A si organizmus hravo vytvorí z betakaroténu (v mrkve je prekvapivo aj viac vitamínu E - asi 4x), K vitamínu omnoho viac získame zo zeleniny a dennú dávku vitamínu D zase 20-minutovým pobytom na slnku. Trochu inak je to s vitamínmi skupiny B. U laktovegetariánov sú mlieko a mliečne výrobky hlavným zdrojom vitamínu B12, ktorého nedostatok môže mať vážne následky. Na druhej strane, pokiaľ by to mal byť jediný dôvod pre používanie mlieka, vitamín B 12 sa dá užívať aj v tabletkách.

MINERÁLY (nachádzajú sa najmä v tvrdých syroch)
Vysoký obsah vápnika je jeden z najčastejších argumentov, ktorý zástancovia mlieka používajú. Ale nie celkom oprávnene. Čím je totiž v mliečnom produkte viac tuku, tým menej vápnika sa nám v čreve vstrebáva. Prítomnosť živočíšnych bielkovín zase zvyšuje straty vápnika močom. Z toho vyplýva, že zisk vápnika z brokolice je v porovnaní s mliekom vyšší, i keď mlieko a brokolica obsahujú približne rovnaké množstvo vápnika. Alebo presnejšie: zisk vápnika z mlieka je asi 30 % v porovnaní s 50 % z brokolice. Naviac, dobré vstrebávanie ovpyvňuje aj správny pomer vápnika a fosforu, ktorý v kravskom mlieku nie je práve ideálny. Fosforu je tam veľa a horčíka (okrem iného tiež potrebného pre vstrebávanie vápnika) zase primálo. Nedostatok fosforu v civilizovaných krajinách v podstate nehrozí (skôr naopak), zato nedostatku horčíka sa môžeme právom obávať. Následkom môže byť aj vysoký krvný tlak alebo svalové kŕče. Ďalší významný prvok zinok, potrebný pre správne fungovanie imunitného systému, zase nájdeme vo väčšom množstve v ovsených vločkách - asi 3x alebo v semenách - asi 4x viac.

2.Konvenčné vs. BIO mlieko
Mliečny tuk je z hľadiska možného prívodu kontaminantov do ľudského organizmu jeden z najvýznamnejších potravinových zdrojov. Môže obsahovať tieto škodlivé látky:

infekčné agens
baktérie (Salmonela, E.coli, Enterobacter, Listeria, M.tuberculosis, B.tularensis a pod.),
vírusy (vírus kliešťovej encefalitídy, slintačky, krívačky a pod.)
kvasinky a plesne ...môžu poškodiť pečeň alebo zvýšiť riziko rakoviny
Infekcia s následným ochorením môže vzniknúť jednak priamo u osoby, ktorá kontaminovanú potravinu skonzumovala,  jednak v prípade tehotnej ženy aj (alebo najmä) u jej plodu, čo môže mať za následok ťažké poškodenie až odumretie dieťaťa (napr. listerióza)

hormóny (IGF-1)
Podávanie hormónov za účelom zvýšenia produkcie mlieka (rekombinantný rastový hormón) zvyšuje riziko mastitídy (zápal prsníkovej žľazy) u kráv asi o 25 % s čím súvisí aj nutnosť použiť antibiotiká, ktoré sa tak dostávajú aj do mlieka. Navyše kravy, ktorým sú podávané tieto hormóny, majú v mlieku omnoho viac obávaného rastového faktora IGF-1 ako tie, ktoré sú chované prirodzene. IGF-1 je totiž na jednej strane hormón, ktorý sa v mlieku prirodzene nachádza, na druhej strane ide o obávaný rizikový faktor niektorých druhov rakoviny (prostata, premenopauzálny karcinóm prsníka). IGF-1 sa v organizme stará o podporu delenia buniek, bohužiaľ aj tých rakovinových. Čím je ho teda v mlieku viac, tým horšie.

antibiotiká
Antibiotiká spôsobujú spomalenie rastu až uhynutie baktérií mliečneho kvasenia, čo následne môže podporiť aj rozmnoženie nežiadúcej mikroflóry ako v mliečnom produkte, tak aj v čreve človeka.
Časté a neodôvodnené používanie antibiotík navyše spôsobuje vznik rezistentných kmeňov baktérií, ktoré po infikovaní človeka spôsobujú ťažko zvládnuteľné infekcie. Malé deti a oslabení jedinci môžu na to doplatiť aj svojím životom.
Je tu aj riziko anafylaktických reakcií u jedincov alergických na použité antibiotiká (mlieko tak môže byť rizikové pre jedincov alergických na penicilín, tetracyklín, vankomycín alebo makrolidy).

pesticídy
Ide o skupinu látok, ktoré sú určené na ochranu rastlín pred škodcami a prenášačmi chorôb alebo proti nežiadúcim rastlinám. Tieto látky môžu spôsobovať rakovinu, vrodené chyby alebo neurologické poruchy.

organické zlúčeniny
(polychlórované bifenily: PCB, polychlórované dibenzodioxíny: PCDD a dibenzodifurány: PCDF a pod.)
Ich nežiadúce zdravotné účinky zahŕňajú porušenie hormonálnej rovnováhy, zmeny neurotoxické a imunotoxické. Nezanedbateľný je aj karcinogénny efekt týchto zlúčením. Mlieko a mliečne produkty sú významným “dodávateľom“ týchto škodlivých látok.

anorganické látky: ťažké kovy (olovo, arzén, ortuť a pod.)
Ťažké kovy sú rizikové z hľadiska možného vzniku rakoviny, tráviacich alebo neurologických ťažkostí a tiež z možného poškodenia plodu.

Bio mlieko má teda tú výhodu, že mnohé z týchto škodlivých látok neobsahuje, na druhej strane môže obsahovať infekčné agens a stále ide o nevýhodný živočíšny tuk s vysokým obsahom nasýtených mastných kyselín, ktoré môžu zvyšovať hladinu cholesterolu.

3.Probiotické baktérie
Širokospektrálne pozitívne zdravotné účinky probiotických baktérií snáď netreba nikomu predstavovať. Spomeňme aspoň tie najdôležitejšie: prevencia infekčnej/cestovateľskej/postantibiotickej/hnačky, zmiernenie tráviacich ťažkostí (zápcha, nafukovanie, syndróm dráždivého čreva), prevencia recidivujúcich močových infekcií, zmiernenie príznakov laktózovej intolerancie, imunostimulačný, antirakovinový a antialergický účinok a pod.
Bohužiaľ máloktoré probiotické mliečne výrobky obsahujú probiotické baktérie v dostatočnom množstve a životaschopnej podobe. Každým dňom, počnúc dňom výroby, sa totiž množstvo životaschopných baktérií v probiotickom mliečnom výrobku významne znižuje a po niekoľkých dňoch je už zo zdravotného hľadiska úplne nevýznamné. Preto je rozumnejšie získavať probiotické baktérie z potravinových doplnkov, kde sa nachádzajú v dostatočnom množstve (rádovo v miliardách) a ich dostatočnú životnosť (aspoň 1 rok) zabezpečuje buď výrobca (napr. väzbou na proteínovú matricu) alebo priamo spotrebiteľ ich uskladnením v chladničke.

4.Materské vs. kravské mlieko
Zloženie materského mlieka každého cicavca je prispôsobené jeho požiadavkám, zohľadňujúc špecifiká rastu a vývoja daného druhu. Ľudský novorodenec rastie pomalšie ako mláďatá iných cicavcov, preto aj ľudské mlieko patrí k druhom s nižším obsahom bielkovín. Tvrdiť teda, že kravské mlieko je pre správny vývoj dieťaťa nevyhnutnou potravinou, je prinajmenšom zavádzajúce.
Humánne materské mlieko (ďalej len materské mlieko) obsahuje asi 3x menej bielkovín ako mlieko kravské, obsahuje viac laktalbumínu (hlavná a ľahko stráviteľná bielkovina materského mlieka) a ). Zastúpenie jednotlivých aminokyselín (menej fenylalanínu a tyrozínu) v materskom mlieku je tiež prispôsobené nezrelému metabolizmu dojčata. Dojča totiž uvedené aminokyseliny nedokáže spracovať a ich zvýšené hladiny v krvi môžu pôsobiť toxicky na centrálny nervový systém.
Kravské mlieko obsahuje asi 3-4x viac minerálov (čo pri nadmernom príjme môže zaťažovať obličky), navyše pomer vápnika a fosforu je vzhľadom na vstrebávanie v kravskom mlieku omnoho nevýhodnejší. Železa je síce v kravskom mlieku viac, ale jeho využiteľnosť je v porovnaní s materským mlieko omnoho nižšia (10% versus 50%). Vitamínu C obsahuje kravské mlieko asi 6x menej.
Tuk materského mlieka má asi 4x viac hodnotných nenasýtených mastných kyselín, ktoré majú veľký význam pri dozrievaní nervového aj imunitného systému dieťaťa.

5.Intolerancia a alergia
Asi 75 % celosvetovej populácie (u nás len asi 15 %) trpí tzv. laktózovou intoleranciou, t.j. neznášanlivosťou mliečneho cukru – laktózy. Črevna sliznica postráda enzým, ktorý pomáha tráviť laktózu, ktorá potom postupuje do hrubého čreva, kde je fermentovaná črevnými baktériami za vzniku nadmerného množstva zapáchajúcich črevných plynov. U niekotrých ľudí dochádza vplyvom nerozštiepenej laktózy k obmedzovaniu vstrebávania tekutín, čo spôsobí vznik hnačky, ktorá má pre nadmerný obsah plynov v čreve explozívny charakter. Ide o ľahšie zvládnuteľnú poruchu (v zmysle vyváženia stravy) ako je alergia na bielkovinu kravského mlieka, lebo nie je nutné vyradiť všetky mliečne výrobky. Ľudia trpiaci intoleranciou laktózy zväčša bez problémov znášajú zakysané mliečne výrobky a tiež niektoré syry. Najčastejšie majú problém s mliekom ako takým, aj keď mnohí jedinci s intoleranciou znesú aj malé množstvá mlieka.
Pri alergii na bielkovinu kravského mlieka (alergénmi kravského mlieka sú kazeín, β-laktoglobulín, α-laktoglobulín, bovínny sérový albumín a bovínny laktoferín) je nutné vyradiť všetky mliečne výrobky a čo je najnáročnejšie – mnohé ďalšie potraviny, do ktorých sa mlieko pridáva. Prejavy alergie môžu byť podobné ako pri intolerancii, ale aj úplne iné: najčastejšie sú kožné prejavy alebo alergická nádcha alebo astma.

6.Riziká včasného podávania neupraveného kravského mlieka kojencom
Predčasné zaradenie neupraveného kravského mlieka do výživy kojencov môže spôsobiť vznik cukrovky, a to nielen v detskom veku, ale aj neskôr v dospelosti (kde už je táto súvislosť málo viditeľná). Predpokladá sa, že po expozícii mliečnym bielkovinám u kojenca dochádza k vzniku protilátok proti beta-laktoglobulínu, ktoré napádajú a ničia beta bunky pankreasu (tu sa tvorí inzulín), čo následne spôsobí cukrovku 1.typu.

Ďalším problémom, ktorý môže predčasné zaradenie natívneho kravského mlieka spôsobiť, je mikroskopické krvácanie z tráviaceho traktu s následným vznikom chudokrvnosti a neprospievania dieťaťa.

Z uvedených dôvodov Americká akadémia detských lekárov neodporúča zaraďovať kravské mlieko do jedálneho lístka pred ukončeným prvým rokom života. Navyše, ak sa mlieko a mliečne výrobky stanú dominantnou zložkou detskej stravy, chudokrvnosť môže vzniknúť aj v dôsledku nedostatočného príjmu železa, keďže mlieko je na tento minerál veľmi chudobné. Ďalší dôvod nepoužívať kravské mlieko u dojčiat je častý výskyt brušnej koliky po jeho konzumácii (každé piate dieťa má po konzumácii mlieka brušnú koliku). Dokonca kolika môže vzniknúť aj u dojčeného dieťaťa, ktorého matka konzumuje kravské mlieko.
AKV odporúčanie:dojčenie aspoň do jedného roka veku dieťaťa a mliečne výrobky zaradiť do stravy až od ukončeného jedného roka veku dieťaťa.


7.Osteoporóza
Je známe, že krajiny s najvyššou spotrebou mliečnych výrobkov (USA, Švédsko, Fínsko) majú aj najvyšší výskyt osteoporózy. Ak teda dôležitú úlohu v prevencii osteoporózy prisudzujeme vápniku, vidíme ako nie vždy stačí jeho vysoký príjem. Existuje totiž veľa “zaručených“ spôsobov, ako sa o vápnik ochudnobniť. “Zabezpečí“ nám to vysoká spotreba soli, pravidelná konzumácia nealko nápojov (fosfáty), prevažne živočíšne potraviny a nezdravý životný štýl (veľmi málo fyzickej aktivity, fajčenie alebo nadužívanie alkoholu).
Naopak, viaceré veľké štúdie zistili omnoho vyšší výskyt zlomenín u žien, ktoré konzumovali veľa mliečnych výrobkov v porovnaní s tými, ktoré konzumovali málo alebo vôbec. Toto sa samozrejme nedá interpretovať tak, že vápnik nemá v prevencii a liečbe osteoporózy svoje miesto, skôr ide o to, že mlieko nie je ideálny zdroj vápnika vzhľadom na vysoký obsah živočíšnych tukov a bielkovín.
Vo viacerých veľkých štúdiach sa fyzická aktivita tínedžerov vo veku 12-18 rokov ukázala byť omnoho dôležitejšia ako príjem vápnika. Deti, ktoré konzumovali veľa mliečnych výrobkov nemali “hustejšie“ kosti, ale deti ktoré pravidelne športovali áno. Taktiež príslušníci viacerých kmeňov v Afrike, kde sa mlieko nekonzumuje skoro vôbec (ale ide o fyzicky nadštandardne aktívnych jedincov), osteoporózu nepoznajú.
AKV odporúčanie: Riziko osteoporózy môžeme znížiť prostredníctvom pravidelnej fyzickej aktivity, obmedzením príjmu sodíka, nealko nápojov, živočíšnych bielkovín a zvýšením príjmu rastlinných zdrojov vápnika prostredníctvom pestrej rastlinnej stravy s pravidelným príjmom ovocia a zeleniny, strukovín, orechov a olejnatých semien.

8.Rakovina
Mlieko a rakovina hrubého čreva
Výsledky mnohých štúdií sa javia v prospech konzumácie mlieka, nie však všetky túto súvislosť potvrdili. Predpokladá sa ochranný účinok vápnika, ktorý pravdepodobne znemožňuje karcinogénne pôsobiacim sekundárnym žlčovým kyselinám ich škodlivé pôsobenie na črevnú sliznicu.
Zdá sa však, že omnoho výraznejšiu ochranu poskytuje vápnik z výživových doplnkov ako z mlieka. Navyše existuje teória, ktorá predpokladá, že zvýšený výskyt rakoviny prostaty v dôsledku konzumácie mlieka tiež súvisí s vápnikom, čo vytvára zaujímavú otázku: koľko vápnika je potrebné skonzumovať, aby sme si zabezpečili ochranu proti rakovine hrubého čreva a zároveň nezvýšili riziko rakoviny prostaty (muži )? Našťastie odpoveď je pomerne jednoduchá: na kvalitnú ochranu proti rakovine hrubého čreva stačí denný príjem vápnika okolo 700-1200mg (viac už nemá zmysel) a riziko rakoviny prostaty sa začína zvyšovať pri denných dávkach okolo 1500-2000mg.
Vzhľadom na jednoznačný fakt, že akýkoľvek živočíšny tuk (teda aj mliečny) riziko rakoviny všeobecne zvyšuje, Americká spoločnosť pre výskum rakoviny odporúča sústrediť sa na nízkotučné mliečne výrobky, ideálne s obsahom probiotických baktérií.
AKV odporúčanie: Kým sa definitívne nedorieši otázka rizikovosti kravského mlieka aj v súvislosti s inými druhmi rakoviny, odporúčame sústrediť sa na nemliečne zdroje vápnika (radi vám u nás v AKV poradíme). Tí, ktorí sa rozhodli používať mlieko a mliečne výrobky, by mali uprednostňovať probiotické mliečne výrobky. Najvýznamnejší ochranný účinok voči rakovine hrubého čreva poskytuje dostatočný príjem vlákniny a pravidelná konzumácia kapustovitých druhov zeleniny.

Mlieko a rakovina prostaty
Snáď najviac štúdií o možnom karcinogénnom účinku mlieka bolo realizovaných v súvislosti s rakovinou prostaty. Nie všetky túto súvislosť potvrdili, väčšina veľkých štúdii však tomu nasvedčuje. Zvažuje sa niekoľko teórií, akým mechanizmom môže rakovina prostaty pri nadmernej spotrebe mlieka vznikať. Jednak sa predpokladá, že vyššie množstvá vápnika (asi nad 1500mg denne) by mohli brzdiť vznik aktívnej formy vitamínu D (ktorý má ochranný účinok voči rakovine prostaty), druhá teória za rizkový faktor považuje rastový faktor IGF-1. Zistilo sa totiž, že muži s vysokou hladinou IGF-1 v krvi (ktorá korelovala aj s vysokou spotrebou mlieka) majú asi 4-krát vyššie riziko rakoviny prostaty oproti tým s nižšou hladinou. Z tohto hľadiska sa zdajú byť rizikovejšie nízkotučné mliečne výrobky, nakoľko obsahujú celkovo vyšší obsah bielkovín a teda aj IGF-1.
AKV odporúčanie: Milovníci mlieka by mali konzumovať maximálne 1-3 mliečne porcie denne a nezabúdať na pestrý a bohatý príjem rastlinných zdrojov vápnika. Denný príjem dostatočného množstva zeleniny, strukovín, olejnatých semien a orechov zabezpečí aj dostatočný príjem vlákniny, ktorý voči rakovine prostaty chráni. Najvýznamnejší ochranný účinok sa pripisuje rastlinných zdrojom lykopénu (paradajky, grepfruity, červený melén a červená paprika) alebo izoflavónov (sója). Protektívny účinok má tiež zinok, selén, vitamín E a vitamín D. Treba tiež zdôrazniť, že nízkotučné mliečne výrobky sú v tomto prípade rizikovejšie, probiotické mliečne výrobky by však mohli byť v akceptovateľným kompromisom.

Mlieko a rakovina prsníka
Je známe, že v Japonsku je veľmi nízky výskyt rakoviny prsníka, rovnako aj to, že u Japoniek, ktoré žijú v západných krajinách, kde preberajú nezdravé stravovacie návyky, výskyt rakoviny prsníka stúpa asi 3 – 6 - krát. Zásadný rozdiel je v množstve tuku: v priemernej “americkej diete“ tuk predstavuje asi 35 – 40 % denného množstva energie, v “japonskej“ je to asi len 10 %. Množstvo tuku v strave má významný vplyv na hormonálnu aktivitu organizmu a je známe, že vysokotuková dieta zvyšuje hladinu estrogénov v krvi, ktoré sa podieľajú na vzniku viacerých druhov rakoviny vrátne rakoviny prsníka. V prípade rakoviny prsníka sa síce za dôležitejší rizikový faktor považuje červené mäso, mlieko sa môže na jej vzniku podieľať jednak samotnou existenciou živočíšneho tuku, jednak rastovým faktorom IGF-1. Nezanedbateľný je aj vplyv mnohých kontaminantov v mlieku (najmä pesticídov).
Súvislosť vzniku rakoviny prsníka a nadmernej konzumácie mlieka sa preukázala najmä pri premenopauzálnych formách tejto rakoviny.
AKV odporúčanie: Za najcitlivejšie životné obdobie ženy, kedy organizmus je najvnímavejší na karcinogény, sa považuje puberta a prvá gravidita. Toto je aj kľúčové obdobie pre možný vznik prvých rakovinových buniek v prsníku a je teda veľmi dôležité, aby už od detstva bola strava zostavená správne. Nízky až žiadny príjem živočíšnych tukov sa okrem správnej hmotnosti, pravidelnej fyzickej aktivity, bohatého prísunu vlákniny a fytoestrogénov považuje za kľúčový v prevencii tohto druhu rakoviny.

Mlieko a rakovina vaječníkov
Predpokladá sa, že ženy ktoré konzumujú nadmerné množstvá mlieka a mliečnych výrobkov (viac ako tri poháre mlieka denne) majú asi trojnásobné riziko rakoviny vaječníkov oproti tým, ktoré ho konzumujú málo alebo vôbec.
Nadmerná spotreba mliečnych výrobkov (najmä tých s vysokým obsahom laktózy ako sú napr. cottage cheese, zmrzlina, jogurty, odtučnené mlieko) pravdepodobne spôsobuje prekročenie možností organizmu (enzymatickej kapacity) na spracovanie galaktózy. Hromadiaca sa galaktóza stimuluje tvorbu hormónov, ktoré podporujú vznik rakoviny. 
Samozrejme vplyv hormonálnych zmien v dôsledku nadmerného príjmu mliečneho (živočíšneho) tuku sa tiež nedá vylúčiť. Dokonca ani vápniková teória (pozri rakovina prostaty), nakoľko sa zistilo, že v teplých krajinách (kde je viac slnečného žiarenia a teda sa vytvára aj viac vitamínu D) je omnoho menej prípadov rakoviny vaječníkov ako v krajinách so studenším podnebím.
AKV odporúčanie: Okrem všeobecne platných zásad v prevencii rakoviny, pri rakovine vaječníkov je zvlášť dôležité redukovať živočíšne zdroje s dôrazom na mlieko a mliečne výrobky. Podobne ako pri rakovine prostaty, najvýznamnejší ochranný účinok sa pripisuje potravinám s vysokým obsahom lykopénu.

9.Nadváha, obezita a kardiovaskulárne ochorenia
Mlieko a mliečne výrobky, ako bohatý zdroj cholesterolu a nasýtených mastných kyselín, môžu najmä pri nadmernej konzumácii zásadným spôsobom prispievať k vzniku nadváhy a aterosklerózy. Odtiaľ je už len malý krôčik k artériovej hypertenzii, ischemickej chorobe srdca, cukrovke alebo k celému metabolickému syndrómu. Trochu iné postavenie majú probiotické miečne výrobky, kde za pôsobenia probiotických mliečnych baktérií dochádza k vzniku viacerých látok, ktoré pozitívne vplývajú na krvný tlak, znižujú hladiny zápalových parametrov v krvi a prispievajú k normálnej hladine krvných lipidov.
AKV odporúčanie: V prípade kardiovaskulárnych ochorení je zrejme menej nebezpečné konzumovať nízkotučné mliečne výrobky, keďže za najrizikovejší sa z tohto hľadiska považuje mliečny tuk. Probiotické mliečne výrobky naopak môžeme považovať (v primeranom množstve) za bezpečné a vhodné. Toto samozrejme platí za predpokladu celkovo pestrej a dobre vyváženej stravy s prevahou rastlinných potravinových zdrojov.

10.Alergická nádcha (rinitída) a astma
Je známe, že mlieko sa považuje za jeden z najvýznamnejších potravinových alergénov (mliečna bielkovina) a zároveň potravinu, ktorá často obsahuje mnoho ďalších cudzorodých látok (pozri kontaminanty), ktoré môžu vyvolávať zdravotné ťažkosti rôzneho charakteru, vrátane alergických prejavov zo strany dýchacieho systému. Takto môže konzumácia mlieka spôsobiť vznik astmatického záchvatu alebo alergickej rinitídy, môže predlžovať liečbu alebo komplikovať vývoj respiračných infekcií a to aj u jedincov, kde sa alergia na mlieko nedokázala. Neexistujú síce na tému zahlieňovania mliekom žiadne relevantné štúdie, ale je empiricky známe, že mlieko pri respiračných infektoch naozaj pôsobí “hlienotvorne“ a preto aj mnohí praktickí lekári svojim pacientom odporúčajú vynechať mlieko a mliečne výrobky počas zápalov dýchacieho systému, či už ide o nádchu alebo zápal pľúc.
Preto tzv. vyhasnutie detskej alergie na mlieko nemusí zákonite znamenať koniec “mliečnych problémov“. Môžu sa objaviť práve vo forme dlhšie trvajúcich a komplikovanejšie prebiehajúcich zápalov dýchacieho systému.
AKV odporúčanie: Pri akýchkoľvek alergických prejavoch aj zo strany iných systémov ako je tráviaci (kožné prejavy, nádcha, astma) je vhodné vždy vylúčiť aj alergiu na kravské mlieko. Aj pri nepreukázaní jednoznačnej alergie má vždy zmysel vyskúšať vysadiť kravské mlieko a sledovať, či príznaky neustúpia. Pri respiračných infektoch odporúčame vždy mlieko aspoň prechodne vynechať.

11.Zápcha (obstipácia)
Niekoľko štúdií potvrdilo súvislosť chronickej zápchy u detí s konzumáciou kravského mlieka. V okolí konečníka totiž môže vznikať zápal kože, ktorý spôsobuje bolesti pri vyprázdňovaní, na čo dieťa reaguje zadržiavaním stolice s následným vznikom zápchy. Dalším prispievajúcim faktorom môže byť aj nedostatok vlákniny pri prevažne mliečnej strave.
AKV odporúčanie: Pri vzniku zápchy u detí treba vždy vylúčiť aj alergiu na kravské mlieko. Ak vznikne podozrenie, že zápchu alebo bolesti bruška u detí vyvoláva kravské mlieko (či už to, čo deti priamo konzumujú alebo to, ktoré konzumuje kojaca matka) odporúča sa aj pri nepreukázanej alergii na kravské mlieko, vyskúšať vynechať všetky mliečne produkty a pozorovať či nedôjde k zlepšeniu.

12.Šedý zákal (katarakta)
Katarakta je jedno z ďalších ochorení, kde sa predpokaldá škodlivý vplyv galaktózy. V tomto prípade sa za vinníka považuje metabolit galaktózy - galaktikol, ktorý pravdepodobne poškodzuje štruktúru šošovky a prispieva tak k vzniku sivého zákalu. Riziko prekročenia enzymatickej kapacity na spracovanie galaktózy sa vekom zvyšuje a tým sa zhoršuje aj škodlivé pôsobenie mliečnych výrobkov.
AKV odporúčanie: Ideálne je minimalizovať príjem mliečnych výrobkov ako takých. Tu nemá zmysel ani sústrediť sa na nízkotučne, dokonca ani probiotické mliečne výrobky. Najškodlivejšie sú mliečne výrobky s vysokým obsahom mliečneho cukru. Pre zdravie očí je dôležitý dostatočný príjem flavonoidov, vitamínu C a E a esenciálnych mastných kyselín.

13.Akné
Viaceré veľké štúdie preukázali súvislosť vzniku akné s konzumáciou mlieka a mliečnych výrobkov, bez ohľadu na to, či ide o bežné (tučné alebo netučné) alebo tzv. bio - mliečne výrobky. S veľkou pravdepodobnosťou sa predpokladá vplyv hormónov, ktoré sa v kravskom mlieku nachádzajú, uvažuje sa aj o možnom negatívnom vplyve jódu.
Hormóny kravského mlieka pravdepodobne stimulujú mazové žľazy vlasových folikulov, ktoré potom produkujú viac mazu ako normálne, následkom čoho vzniká akné. Vzhľadom na to, že tieto hormóny sa prirodzene vyskytujú v každom mlieku, ani bio mlieko voči akné nechráni. Predpokladá sa, že najvýznamnejšie je pôsobenie rastového faktora IGF-1. Mlieko nielen môže spôsobovať akné, ale u ľudí, ktorí sú na akné náchylní z iných dôvodov, podporuje vznik ťažších, rezistentnejších foriem týchto vyrážok. Toto riziko sa týka najmä tých, ktorí piju tri a viac poháre mlieka denne (alebo konzumujú ekvivalentné množstvo mliečnych výrobkov). U ľudí, ktorí majú alergiu na bielkoviny kravského mlieka je táto súvislosť zvlášť významná.
AKV odporúčanie: Pokiaľ máte alergiu na kravské mlieko a zároveň problémy s akné, poraďte sa ako dôsledne vyradiť zo svojej stravy všetky výrobky, ktoré môžu mlieko obsahovať aj v skrytej podobe. Pokiaľ vás trápi akné a nemáte alergiu na kravské mlieko, vyskúšajte na pol roka mlieko vysadiť úplne a pozorujte, či vám akné nezmizne alebo sa nezlepší. Pokiaľ k zmene nedôjde, zrejme bude príčina inde.

14.Záver
Ako si poradiť s takým množstvom rozporuplných informácií?
1. Na jednej strane všeobecné odporúčanie znížiť množstvo tukov a teda uprednostňovať nízkotučné mliečne výrobky, na druhej strane sa im pre vyššie množstvo IGF-1 v súvislosti s možným vznikom rakoviny obávať.
2. Na jednej strane potreba zvýšiť príjem vápnika za účelom prevencie rakoviny hrubého čreva a osteoporózy, na druhej strane obava z jeho zvýšeného príjmu pri rakovine prostaty (ev. rakovine vaječníka)
3. Na jednej strane odporúčanie užívať radšej probiotiká v kapsliach pre ich spoľahlivejšiu životaschopnosť a väčšie množstvo, na druhej strane výhoda probiotického mliečneho výrobku pre vznik určitých látok znižujúcich krvný tlak.
AKV odporúčanie: Jednoznačne neodporúčame nadmerný príjem mlieka a mliečnych výrobkov. V určitých horeuvedených prípadoch je vhodné mlieko vysadiť úplne a nahradiť ho rastlinnými zdrojmi vápnika. Pri bežnej konzumácii neprekročiť 1-3 porcie mliečnych výrobkov denne, pričom sústrediť sa na probiotické mliečne výrobky, prípadne malé množstvá kvalitných tvrdých syrov (napr. ementál, parmezán) a určite vynechať tavené, nepasterizované syry alebo syry s plesňou. Dodržiavať odporúčania uvedené v “pyramíde AKV“ o zdravom zložení stravy, kedy sa snáď nemusíme báť ani vysokých hladín IGF-1 ani priveľkej nálože vápnika (nad 1500mg). Probiotiká odporúčame užívať v kapsliach ale hypertonici si v rozumnom množstve (1 acidko denne) môžu dopriať aj probiotické mliečne výrobky.

MUDr. Alexandra Frolkovičová
MUDr. Igor Bukovský, PhD.