Michal Kravčík: Reakcia na článok profesora Davida Storcha „Pochybnosti o klimatických změnách a řešení jejich následků“

Ekosystémová ochrana vôd znamená, že aj pri menších zrážkach dažďová voda by ostávala v krajine a cez rastlinstvo by sa vyparovala do atmosféry.

Licence | Volné dílo (public domain)

Foto | Benjamin Nuß / Wikimedia Commons

Pred tým, kým začnem odpovedať na jeho úvahy, pripomínam, že štátni odborníci navrhujú opatrenia, ktoré vychádzajú z vedeckovýskumných prác, na ktorých sa podieľa celá plejáda expertov z vedeckej komunity. Otvoril viacero vážnych tém, no budem reagovať iba pre oblasť vody. Citujem pána profesora „..vody v Česke republike bude vždy tolik, kolik naprší, takže může nastat situace, kdy podstatné je právě snižování odparu (poněvadž odtok nelze snižovat přespříliš, vodu v tocích taky potřebujeme)“.

V tomto konštatovaní sa potvrdzuje hlboké nedorozumenie, odborného i vedeckého pohľadu, na hydrologický režim krajiny. Áno, vody v Čechách je toľko, koľko do českej krajiny naprší, ako tvrdí profesor Storch. A tiež, že vodu České toky potrebujú, je fakt. Problém však je v tom, že počas intenzívnych dažďov jej príliš veľa odteká z odtokových plôch povodí do riek bez úžitku. Prejavuje sa to občasnými regionálnymi i lokálnymi povodňami, pretože do vodných tokov priteká veľa dažďovej vody z poškodených plôch do vodných tokov.

Priemerný prietok napríklad na Vltave v Prahe je cca 150 m3/s. Plocha povodia Vltavy je cca 28 tisíc km2. Počas povodní v roku 2002 Prahou pretekalo viac ako 5 000 m3/s. To znamená, že za jeden deň Vltavou pretieklo viac ako 400 mil. m3 vody. Ak kulminácia trvala 5 dní, tak Vltavou v Prahe pretieklo asi 2 mld. m3, čo na plochu povodia je to v priemere 77 mm. Ak by polovica tejto vody, teda 1 mld. m3, ostala v povodí a nepritekala do vodných tokov i do Vltavy, tak Prahou by pretekalo v kulminácii sotva 3 000 m3/s. V Prahe by neboli povodne a tá dažďová voda, ktorá by ostala v krajine, by doplňovala zásoby podzemných vôd i cez vegetáciu sa vyparovala i termoregulovala krajinu.

Otázkou je, ako dosiahnuť, aby pri tých istých zrážkach, ako boli napríklad počas takých povodní, aké pretiekli Prahou v roku 2002 za jeden deň o 1 mld. m3 vody menej vody. Klasickou ochranou pred povodňami priehradami, ktorú preferujú vodohospodári, by muselo byť v povodí Vltavy vybudovaných asi 50 nových priehrad. Každá z nich by dokázala akumulovať v čase povodní asi 20 mil. m3. Investičné náklady by presiahli 15 mld. €. Ak by sa Česká republika orientovala na ekosystémovú ochranu vôd, stálo by to oveľa menej ako 5 mld. € s mnohorakým úžitkom.

Ekosystémová ochrana vôd znamená, že aj pri menších zrážkach dažďová voda by ostávala v krajine a cez rastlinstvo by sa vyparovala do atmosféry. Každoročný zvýšený výpar o 1 mld. m3 z povodia Vltavy znamená odčerpávanie tepla z troposféry cez výpar do vyšších chladnejších vrstiev atmosféry cca 700 TWh a zároveň častejšie formovanie zrážok, ktoré teraz tak v území Českej republiky chýbajú. Zároveň by boli nadlepšené minimálne prietoky v suchom období. Napríklad v rieke Vltava by boli nadlepšené prietoky o viac ako 50 m3/s. Tiež by v území povodia Vltavy bolo chladnejšie. Dovolím si tvrdiť, že teploty v letných horúčavách v povodí Vltavy by boli aj o 2-3 stupne Celzia nižšie. Možno ešte viac.

Zároveň by to ovplyvnilo bilanciu vody v malých vodných cykloch s častejšími a menej intenzívnejšími dažďami. Treba si uvedomiť, že vyparená voda z krajiny cez vegetáciu sa podieľa na tvorbe zrážok v území, kde sa vyparí. Ak sa pozrieme na geografiu Českej republiky, ktoré sú ohraničené prirodzenými zalesnenými horami, ktoré sa tiahnu hranicami so susednými štátmi a prostredí Čiech rozsiahla agrourbánna krajina, v ktorej sa tvorí rozsiahly tepelný ostrov nad ňou, ovplyvňuje formovanie mrakov hlavne nad horskými chladnejšími oblasťami a menej zrážok v centrálnej časti Čiech, kde premenou krajiny posilňujeme rozsah tepleného ostrova. Paradoxom, že vyliatie mrakov v horách Českej republiky štartujú povodne, ktoré ohrozujú aj mesta a obce v centrálnej časti Čiech, v epicentre, ktorej sa nachádza stovežatá Praha. Stačí si spomenúť na povodne v Českej republike napríklad v roku 2002.

Z toho evidentne vyplýva, že zvýšený odpar môže mať veľmi pozitívny vplyv na distribúciu zrážok, ich intenzitu i frekvenciu a tiež na formovanie klímy, lepší rast vegetácie, zlepšovanie hydrologického režimu tokov i celkové ozdravovanie klímy. Otázkou však je, či experti v Čechách i na Slovensku sú pripravení na tak zásadnú zmenu.

Z toho vyplýva záver, že výpar vody cez vegetáciu nie je strata, ale termoregulácia krajiny, ktorá pozitívne prispieva k formovaniu vyrovnanejších zrážok v čase a priestore a že to má blahodárny účinok na ekosystémy a biodiverzitu v nich, ochranu vôd s vylepšením hydrológie vodných tokov a permanentnou obnovou zásob vody v krajine i so zmiernením extrémov v počasí, už ani nehovoríme. Stálo by za to takto komplexne vnímať krajinu a vodu v nej. Čo poviete priatelia v Čechách?