Michal Kravčík: Metelková klimatická fyzika

Po prvé

Vyčíta, že sa dopúšťam veľkej chyby, keď neporovnávam teploty vzduchu, ale teploty povrchu. Vo fyzike sme sa učili, že vzduch sa ohrieva od povrchu zeme a nie naopak. Ak sa mení teplotný režim povrchu, mení sa teplota vzduchu. Preto je úplne fyzikálne správne, porovnávať teploty povrchu a nie teploty vzduchu, ak chceme rozumieť zmenám, ktoré nastávajú v teplotnom režime planéty Zem. To je navyše úplne v súlade s druhou termodynamickou vetou.

Zdroj Facebook

Po druhé

Urobím to ja za neho. V zimnom období je ostrov chladnejší, ako okolité more, vtedy ľahko preniká vlhký vzduch od mora nad pevninu a pri zmene tlakových pomerov vplyvom orografie zemského povrchu ostrova sa mraky formujú nad pevninou. Jednoducho, ak ostrov je chladný, mraky sa tvoria nad ostrovom. Vtedy je aj obdobie dažďov na ostrove. Po zimnom slnovrate sa vysušený ostrov rýchlo prehrieva a zvyšuje sa produkcia cíteľného/zjevného tepla.

Vo vrchole leta je ostrov úplne prehriaty a vlhký vzduch nemá šancu preniknúť do vnútrozemia a preto mraky obtekajú ostrov. V lete je ostrov nahriaty a vtedy na ostrove neprší. To je fakt. Faktom je tiež to, že manažment dažďovej vody ostrov viac vysušuje a tým logický zrážkové úhrny klesajú. Faktom je, že za posledných 30 rokov na ostrove poklesli zrážky o 15%. Vychádzajúc z princípov Novej vodnej paradigmy toto sa dá vysvetliť len zmenou teplotného režimu zemského povrchu, teda krajiny. Ak pán Metelka má iné vysvetlenie, rád sa nechám poučiť.

Po tretie

Príklad ostrova Cypru potvrdzuje, že okrem sezónnej variability cirkulácie atmosféry existuje aj jej zmena, ktorá je spôsobená zmenami teplotného režimu povrchu. To som popísal vyššie. Ak pán Metelka má lepšie vysvetlenie, nech to vysvetlí a nech prestane tvrdiť, že je to vysvetlené frázami typu: „Jenže to má úplně jinou příčinu, než nějaké nesmyslné „vytláčanie vody do hôr“. Akú to má príčinu, to si necháva pán Metelka pre seba? Vysvetlenie, ktoré som ponúkol, potvrdzujú nie len výsledky výskumu v Gruzínsku za obdobie 14 tisíc rokov, ale aj na Slovensku v 20.storočí a tiež v Čechách, ako prezentoval Český minister životného prostredia na konferencii „Počítame s vodou v máji 2017 o zmene zrážkových úhrnoch v jednotlivých regiónoch Čiech (viď obrázok). Ak pána Metelku irituje pomenovanie „vytláčanie vody do hôr“, tak nech nájde iný výrazový prostriedok, s ktorým bude viac spokojný.

Po štvrté

A ešte pár poznámok k latentnému teplu: Teplo spotrebované pri skupenskej premene nazývame latentným (utajeným) teplom príslušnej skupenskej premeny. To znamená, že keď dôjde ku kondenzácii vodných pár v atmosfére to latentné teplo sa uvoľní. Trpezlivo pripomínam, že už to teplo nie je schované (utajené) vo vodnej pare, teda nie je latentné teplo. To teplo sa uvoľnilo do atmosféry, jednoducho tam, kde je chladno a ak pán Metelka vie s istotou, čo sa s tou energiou deje, tak by to nám laikom a neprofesionálom mál vysvetliť. Možno je na blízko objavu ďalšej termodynamickej vety.

Ja som logický dospel k záveru, že asi preto sa dolné vrstvy stratosféry ochladzujú, že menej vyparovanej vody zo zemského povrchu „vynáša“ menej energie do vyšších vrstiev atmosféry a preto dolná troposféra sa prehrieva a dolná stratosféra ochladzuje. Jednoducho zákon zachovania energie nepustí. Pán Metelka tomu nemusí veriť, ale ako vedec, by mal sa mal o to snažiť pochopiť. Prečo? Lebo druhá termodynamická veta presne hovorí, že teplo sa nemôže šíriť z chladnejšieho miesta do teplejšieho, len z teplejšieho do chladnejšieho.

Po piate: Pán Metelka ma žiadá o možné vysvetlenie záhady, prečo špecifická vlhkosť rastie

Na to, aby som sa vedel vyjadriť, prečo špecifická vlhkosť vzduchu rastie a relatívna vlhkosť vzduchu klesá by som potreboval viac informácií a preštudovať množstvo dát i ich miesta sledovania. Môže to súvisieť aj s niečím iným, ako napríklad s čistotou vzduchu, či zmenou teplotnej variability povrchu. Variabilita špecifickej vlhkosti vzduchu môže rásť, tak ako napríklad rastú v Čechách zrážky v chladnejších oblastiach aj preto, lebo v okolitom pretvorenom prostredí došlo k zvýšeniu teploty povrchu.

Je však príliš odvážne sa na základe veľmi maličkých zmien vlhkosti ovzdušia pri tak intenzívnej dynamike vzduchových más v atmosfére vyvodzovať závažné rozhodnutia. Možno práve tu potrebujeme otvoriť úplne novú kapitolu hľadania súvislosti variability počasia od teplotného režimu krajiny. To akosi pán Metelka podceňuje.

Aj táto diskusia medzi profesionálnym a neprofesionálnym „expertom“ na klímu potvrdzuje, koľko nejednoznačných a rozporuplných vysvetlení môže byť vo veciach, ak nie sú jednoznačne fyzikálne vysvetlené, zvlášť ak ide o priestor, v ktorom existuje množstvo náhodných málo preskúmaných javov. Možno aj preto to zneužíva ako silný argument klimaskeptikov, ktorí túto nejednoznačnosť využívajú na to, aby šírili informácie, že vplyv človeka na zmenu klímy neexistuje. Nad tým, by sa mali zamyslieť všetci experti na klimatickú zmenu, či im stojí za to trvať na svojich dogmách