https://ekolist.cz/cz/publicistika/nazory-a-komentare/preco-je-gmo-nebezpecne
zprávy o přírodě, životním prostředí a ekologii
Přihlášení

Jozef Komoň: Prečo je GMO nebezpečné?

9.11.2007
Umelá transmutácia sa robí spôsobom, aký príroda sama nedovolí. Je to určitý genetický zákaz. Gény sa v laboratóriách vytrhávajú zo svojej štruktúry a vkladajú nasilu do inej. V prírode nie je možné skrížiť nepríbuzné biologické druhy, pretože tam funguje kontrola nad prirodzenosťou a harmóniou. V každej genetickej informácii je zabudovaná jej presná funkcia v prírode a prostredí, v ktorom žije. Táto funkcia rešpektuje všetky ostatné rastliny, hmyz, živočíchy alebo baktérie, s ktorými priamo alebo nepriamo spolunažíva tisíce rokov. Gény, ktoré sa dnes vyvíjajú v laboratóriách, sú nestabilné a majú schopnosť meniť svoju štruktúru v ďaleko výraznejšom rozsahu ako zdravé gény. Preto takéto gény, špeciálne u vírusov, môžu ľahko mutovať a meniť sa.
 

Tajomstvo GMO nespočíva v ničom inom ako v tom, že do genetickej štruktúry týchto rastlín sú vkladané toxické látky proti škodcom všemožného druhu, ktoré sa potom samé množia v prírode v podobe toxickej živej hmoty. Sú dokonca odolné ešte aj proti suchu. Obrovské peniaze idú do boja v pretláčaní tejto strašnej technológie, takže budeme narážať na množstvo zavádzajúcich, falošných a nepravdivých argumentov o tom ako sú geneticky modifikované rastliny zdravé, bezpečné a nevyhnutné z humánnych dôvodov pre deti v Afrike a podobne. Ak ale príde na lámanie chleba, treba sa držať nevyvrátiteľných faktov minulosti a prítomnosti a tiež aj toho, že rastliny, ktoré už hmyz, huby, plesne a baktérie nedokážu stráviť, budeme jesť my ľudia.

Robil sa pokus vo voľnej prírode s geneticky upravenými zemiakmi a normálnymi zemiakmi, aby sa zistil stupeň šírenia transgénov do zdravého poľa. Pole s geneticky upravenými zemiakmi bolo vzdialené 1100 metrov od poľa s normálnymi zemiakmi. Po novej úrode celé pôvodne zdravé pole obsahovalo takmer všade okolo 35% mutovaného génu v nových semenách normálneho poľa. Okraj poľa, ktorý zachytával väčšinu peľu, obsahoval až 72% mutovaného génu v nových semenách. [1]
Semená GMO produktov sa prevážajú stovky kilometrov, preto množenie prostredníctvom rozsýpania semien popri cestách je zaručené a môže byť dokonca nebezpečnejšie ako množenie peľom. [3]
Rastliny obsahujúce gén odolný voči antibiotikám boli pestované spoločne s hubou Aspergillus niger (bežne sa vyskytujúca huba v pôde), alebo boli do pôdy pridané listy z týchto rastlín a zistilo sa, že tieto rastliny odovzdávajú upravený gén hubám. To znamená, že modifikovaný gén prešiel z jedného organizmu do iného, geneticky nepríbuzného organizmu. [4]
Mnoho bežných neškodných druhov baktérie Klebsiella planticola, ktoré žijú v pôde bolo geneticky upravených tak, aby rozkladali biologické zvyšky rastlín na etanol ako palivo. Modifikovaná baktéria nielenže prežila a úspešne konkurovala svojim pôvodným bunkám, ale navyše brzdila rast alebo zabíjala trávu v rôznych druhoch pôdy, v ktorých bola testovaná. V piesočnatej pôde väčšina trávnej vegetácie vyhynula v dôsledku otravy na alkohol. Vo všetkých druhoch pôdy bolo zistené, že populácia húb prospešných pre vegetáciu sa znížila. Tieto huby sú nevyhnutné pre zdravie a rast vegetácie. Vďaka nim rastliny vyťažia potrebné živiny a sú odolné voči bežným chorobám. V ílovitej pôde sa neúmerne množili červíky požierajúce korene rastlín, čo následne viedlo k ničeniu vegetácie. [5]
Baktéria Pseudomonas putida bola modifikovaná tak, aby v pôde rozkladala herbicídy (prípravky proti burinám) 2, 4 D. Baktéria síce rozložila herbicídy, ale substancia, ktorá bola konečným produktom rozkladania bola vysoko toxická pre huby, ktoré boli jedným zo základov pre úrodnosť pôdy a ochranu vegetácie pred chorobami. [6]
Baktéria Bacillus thurigiensis (Bt) obsahuje gén produkujúci toxín, ktorý je škodlivý pre hmyz (insekticídy). Táto upravená baktéria sa bežne používa v geneticky modifikovaných plodinách ako zabudovaný prostriedok proti škodcom. Odborníci pracujúci pre veľký priemysel predpokladali, že uvoľnenie tejto baktérie do prírody je bezpečné, pretože pesticídy prirodzene sa vyskytujúce v rastlinách sa rozložia v pôde veľmi rýchlo. Holandskí výskumníci neskôr dokázali, že populárny biologický pesticíd Bacillus thuringiensis (Bt) neodumiera v pôde behom pár dní, ale dokáže v pôde prežívať viac ako rok. Viaže sa na čiastočky pôdy a pretrváva vo svojej toxickej aktivite. Jeho následky z dlhodobého hľadiska nie sú známe. Zistilo sa, že Bt spóry, bunky schopné rozmnožovania, prekvitali v odumretom aj žijúcom hmyze. Doteraz neboli pozorované prípady množenia takýchto buniek v žijúcom organizme. Holandskí vedci žasli. [7] [8]

Bt toxíny – gény odolné voči antibiotikám - okrem toho že vznikajú neakceptovateľným spôsobom, majú nesmierny vplyv na funkciu sliznicového a imunitného systému. Bolo tiež dokázané, že Bt toxíny sa viažu na tenké črevo u cicavcov a výrazne ovplyvňujú jeho správnu funkciu.

Tento odstavec je zo zdroja: http://www.lifestylemanagement.com/jap/student_articles_genmodfoods.htm#_edn12

V podstate každá geneticky modifikovaná plodina využíva vírus Cauliflower Mosaic Virus (CaMV). Je to vírus, ktorý slúži ako zapínač pre spustenie cudzích génov naprogramovaných do rastliny. Potom sa plodina stáva zároveň patentovateľná a pripravená pre trh. CaMV je pararetrovírus hepatitídy typu B – teda je príbuzný žltačke. Tento vírus sa bežne používa, hoci experimenty ukazujú, že gény vírusu v plodinách mutujú s vírusmi napádajúcimi rastlinu a vznikajú nové odolnejšie vírusy. Nebezpečenstvo CaMV je v tom, že sa vyvinú novšie a silnejšie vírusy, prebývajúce v rastlinách. Nie je vylúčené, že sa tento vírus skríži s hepatitídou typu B a bude schopný existovať vo všetkých žijúcich organizmoch. O takomto prirodzenom prenášaní sa vážne diskutuje, keď sa hovorí o strašnom víruse Ebola. Keď sa použije CaMV, tento vírus je prítomný v každej bunke plodiny. Takto množstvo genetických kópií v bunkách plodiny ďaleko presiahne množstvo génov, ktoré sú v podobe vírusu v prostredí. V genetike existuje jeden základný zákon, že príliš veľa genetických informácií pomiešaných dohromady produkuje zlé správy. [9]

Pravdepodobne najväčšou hrozbou geneticky upravených plodín je vkladanie modifikovaného vírusu do nich. Laboratóriá ukázali, že mutovanie vírusov vytvára prudko nákazlivé nové vírusy. S určitosťou sa dá povedať, že široko používaný vírus CaMV je potenciálne nebezpečný gén. Okrem hepatitídy typu B je tiež príbuzný aj známemu HIV. CaMV môže zmutovať s oboma existujúcimi vírusmi a vytvoriť najzákernejšie choroby. Súčasné tendencie vedú k tomu, že GMO plodiny prevážia zdravé pôvodné rastliny a stanú sa hlavným zdrojom potravín pre zvieratá aj ľudí. Takto modifikovaný vírus môže zničiť celé úrody a spôsobiť hladomor a choroby v obrovskom merítku.

Tento odstavec je zo zdroja: http://www.lifestylemanagement.com/jap/student_articles_genmodfoods.htm#_edn12

Referencie:

1. Skogsmyr I (1994) Gene dispersal from transgenic potatoes to conspecifics: A field trial. Theor. Appl. Genet 88: 770-774
3. Crawley M (1996) 'The day of the triffids'. New Scientist 6 July pp 40-41 -this was further referenced.
4. Hoffmann T, Golz C & Schieder O (1994) Foreign DNA sequences are received by a wild-type strain of Aspergillus niger after co-culture with transgenic higher plants. Curr. Genet. 27: 70-76.
5. Holmes T M & Ingham E R (1995) The effects of genetically engineered microorganisms on soil foodwebs. in "Supplement to Bulletin of Ecological Society of America 75/2
6. Doyle JD, Stotzky G, McClung G & Hendricks C W (1995) Effects of Genetically Engineered Microorganisms on Microbial Populations and Processes in Natural Habitats, Advances in Applied Microbiology, Vol. 40 (Academic Press).
7. Summarised in Doyle et al., 1995.
8. Earth Island Journal, Dec 1996.
9. Personal communication. Professor Joe Cummins, Emeritus Professor of Genetics, 738 Wilkins Street, London, Ontario, Canada N6C4Z. - for a more thorough document he wrote on this subject, send SAE to "CaMV" at Do or Die.

Zo stránky http://www.eco-action.org/dod/no6/gm_labelling.htm

Pestovatelia si uvedomili nepredvídateľnosť následkov, keď sa stonky modifikovanej sóje (Roundup Ready soybeans od firmy Monsanto) v suchom a horúcom počasí rozštiepili pravdepodobne v dôsledku zvýšeného množstva lignínu (spevňujúci polymér v rastlinách). Hladina fytoestrogénu bola zasa o 12 až 14 % nižšia ako v tradičnej sóji. Fytoestrogén chráni organizmus pred srdcovými chorobami a rakovinou.
Geneticky upravené droždie pre zvýšenie tvorby alkoholu produkovalo pri kvasení tridsaťkrát viac metylglyoxalu, vysoko toxickej látky, ako v bežných kvasniciach.
Výskumníci chceli zvýšiť množstvo karotenoidu (predchodca vitamínu A) v repke olejnej, podarilo sa im však výrazne znížiť obsah vitamínu E a chlorofylu.
Geneticky modifikované rajčiny „Flavour Savour Tomato“ spôsobovali u potkanov – gastritídu – žalúdočný katar v pomere 2 – 3 zo štyroch potkanov, čo vývojárska spoločnosť pre GMO označila za mierny stupeň.
Dr. Arpad Pusztai na inštitúte Rowett robil pokusy na potkanoch s geneticky modifikovanými zemiakmi. Tie taktiež spôsobovali zranenia vnútorných orgánov. Zemiaky obsahovali gén pre tvorbu lecitínu. Potkany neboli nijak poškodené konzumáciou tradičných zemiakov, alebo lecitínu samotného.
GM kukuričné krmivo Chardon LL bolo povolené americkou vládou pre komerčné účely napriek riziku pre ľudské zdravie. Pre túto kukuricu sa používa glufosinát ako herbicíd. Je to zároveň neurotoxín a teratogén (gén poškodzujúci embryo). Rastlina tento herbicíd rozloží, v čreve sa však tento toxín vráti do svojej pôvodnej formy až do 10% z pôvodného množstva. Keď sa robili pokusy so sliepkami, hynulo dvakrát toľko sliepok, ako keď boli kŕmené bežnou stravou.
Jeden z druhov motýľov (v angličtine ho nájdete pod „Monarch butterfly“) začal hynúť po opelení v poli.
V dôsledku devastácie biologickej rozmanitosti môže dôjsť k hladomoru, ako to bolo v Írsku, keď vírus napadol zemiaky a nebol dostatok inej odrody, takže choroba zmietla celú úrodu (v Amerike je už 65% poľnohospodárstva geneticky modifikovaného).
Niektoré chromozómy semien sú vložené do genetickej informácie spolu s génmi, ktoré sa postarajú o to, aby sa plodina viac nereprodukovala. To donúti farmárov kupovať každý rok nové semená, alebo si zakúpiť reaktivačné chemikálie, ktorými prebudia semeno k rastu. Farmári sa takto stanú závislí od dodávateľov.
Odborníci priznali, že technológia na vývoj GMO produktov je ešte príliš primitívna a nepresná. Robí sa to rôznym hrubým mechanickým spôsobom, alebo zavedením baktérie ako dopravného prostriedku pre roznášanie cudzieho DNA. Nemajú žiadnu kontrolu nad tým, koľko cudzích génov sa zaradí do zdravej štruktúry a kde a aké nové gény sa vytvoria.

Toto je časť existujúcich poznatkov, ktoré už boli potvrdené.

Zo stránky http://www.lifestylemanagement.com/jap/student_articles_genmodfoods.htm#_edn12

V podstate sa všetky tieto informácie, vrátane CaMV, dajú nájsť na internete, ale v slovenskom jazyku je toho príliš málo. Treba si dať pozor – už aj u nás existuje pobočka americkej spoločnosti Monsanto, alebo loby firmy Monsanto Slovakia s. r. o.!


reklama

 
Jozef Komoň
Autor je studentem vysoké školy.
 twitter
Ekolist.cz nabízí v rubrice Názory a komentáře prostor pro otevřenou diskuzi. V žádném případě ale nejsou zde publikované texty názorem Ekolistu nebo jeho vydavatele, nýbrž jen a pouze názorem autora daného textu. Svůj názor nám můžete poslat na ekolist@ekolist.cz.

Online diskuse

Redakce Ekolistu vítá čtenářské názory, komentáře a postřehy. Tím, že zde publikujete svůj příspěvek, se ale zároveň zavazujete dodržovat pravidla diskuse. V případě porušení si redakce vyhrazuje právo smazat diskusní příspěvěk
Do diskuze se můžete zapojit po přihlášení

Zapomněli jste heslo? Změňte si je.
Přihlásit se mohou jen ti, kteří se již zaregistrovali.

Ekolist.cz je vydáván občanským sdružením BEZK. ISSN 1802-9019. Za webhosting a publikační systém TOOLKIT děkujeme Econnectu. Navštivte Ecomonitor.
Copyright © BEZK. Copyright © ČTK, TASR. Všechna práva vyhrazena. Publikování nebo šíření obsahu je bez předchozího souhlasu držitele autorských práv zakázáno.
TOPlist