Michal Kravčík: Nová teória o globálnom otepľovaní
Zdá sa však, že nestačí len technický resp. technologický aparát vedeckých ústavov pre získanie nových poznatkov, ale že je potrebný aj cit a srdce pri hľadaní väzieb, vzťahov i súvislosti.
Vodnému hospodárstvu, hydrológii i hydrologickému cyklu som sa venoval profesionálne vo výskume na Ústave hydrológie a hydrauliky, neskôr na Ústave krajinnej ekológie SAV a najintenzívnejšie v NGO Ľudia a voda, kde ma snaha pomôcť občanom komunít ohrozovaných výstavbou priehrady Tichý Potok prinútila oveľa intenzívnejšie rozmýšľať nad súvislosťami i vzťahmi medzi človekom, vodou a prírodou, ktoré som predtým nevnímal. Veľakrát na ceste poznania som sa musel vracať, prehodnocovať so svojimi kolegami množstvo zaužívaných schematických postupov, testovať ich v realite, hľadať súvislosti, definovať väzby a nové metodické postupy.
Trvalo mi to takmer 20 rokov vyplnených intenzívnou prácou, hľadaním poznania a súvislosti, kým som dospel k vlastnému nazeraniu na vodu v prírodných ekosystémoch, na jej zvláštnosti, ktoré som nemal možnosť inak získať v žiadnej odbornej literatúre. Som rád, že som absolvoval túto životnú skúsenosť a že ma to priviedlo aj k tomu, že som sa postupne zbavoval materiálneho chápania sveta. Logické uvažovanie nad súvislosťami správania sa kvapky vody, ktoré bežne v živote nevnímame, je neskutočné dobrodružstvo, na základe ktorého môžeme pochopiť aj iné súvislosti, pochopiť zmysel života a to by som rád doprial každému, kto má aspoň trošku chuť uvažovať o hodnotách, o nezávislosti i slobode rozmýšľania.
To všetko ma v konfrontácii s každodennou realitou doviedlo k poznaniu, ktoré som spísal do novej teórie o globálnom otepľovaní. Táto teória nie je postavená na presných vedeckých definíciách otestovaných v laboratórnych podmienkach alebo prostredníctvom matematických téz i teórií. Je skôr popísaná logickou úvahou interaktívnych väzieb vzťahu človeka k vode a prírode.
Na potvrdenie platnosti tejto teórie bude potrebné zostrojiť možno množstvo numerických modelov pre celý globálny ekosystém Modrej planéty, aby sa potvrdila, vyvrátila resp. poopravila logika algoritmu predloženej teórie o globálnom otepľovaní, podobne ako každý nový poznatok, ktorý prináša veda v posledných rokoch bude potrebné doplňovať mozaiku historickej tŕnistej cesty ľudstva rozvoja, úpadku i chaosu.
Vyzerá to tak, že ľudstvo bude musieť poopraviť scenáre svojho historického vývoja, podobne ako bude musieť nájsť spôsob ako zmeniť pozitívne vývoj, aby sa nezlikvidovalo samo, ak chce prežiť 21. storočie. Je síce veľmi malá nádej na pozitívne zmeny, pretože ľudstvo sa správa veľmi iracionálne proti svojim záujmom.
Zdá sa, že sa podarilo na základe definovania časových a priestorových zmien hydrologického cyklu Slovenska s veľmi krátkym časovým úsekom 70-tich rokov zostrojiť logiku časovo-priestorových zmien hydrologického cyklu pre globálny ekosystém Modrej planéty a ponúknuť nazeranie do budúcnosti i do histórie ľudstva a určiť logiku možných scenárov globalizácie otepľovania pre 21. storočie.
Som si plne vedomý toho, že táto teória bude zatracovaná, rozdupávaná, ale na druhej strane umožní ľudskej populácii logický sled historických udalosti i nového nazerania na vlastnú existenciu. Postupne dopĺňaná mozaika so stále novými poznatkami o príčinách globálneho otepľovania dá možno už veľmi rýchlo odpoveď na to, v akom čase pred globálnym kolabsom sa nachádzame a koľko času máme (ak ešte máme) na možné zastavenie globálneho otepľovania obludných rozmerov.
Chcem veriť, že predkladaná teória osloví čitateľov a že nás to vyprovokuje k uvažovaniu nad tým, čo to vlastne robíme, čo je zmyslom nášho života i nášho nezmyselného konfliktu s vodou i prírodou. Poďme teda načrieť do teórie globálneho otepľovania.
1. Východzie predpoklady
Najteplejším storočím posledného tisícročia bolo 20. storočie. Najteplejším desaťročím posledného tisícročia boli 90. roky 20 storočia. Najteplejším rokom posledného tisícročia bol rok 2000. Na jednej strane extrémne horúčavy a suchá s nedostatkom vody na druhej živelné pohromy s extrémnym prebytkom valiacich sa dažďových prúdov nás nútia intenzívnejšie sa zaoberať problémami vody a hľadať príčiny tohoto stavu. Preto vo svete sa zvyšuje intenzita starostlivosti o vodu, hľadajú sa nové metodické prístupy, riešenia i legislatívne normy, ako zvýšiť záujem verejnosti lepšie sa starať o vodu pre existenciu človeka, pre potraviny i pre prírodu.
Dôvodom tohoto zvýšeného záujmu o vodu sú prognózy a scenáre OSN i výskumných agentúr, že už v roku 2025 bude na Zemi žiť viac ako 3 miliardy ľudí v regiónoch s nedostatkom vody, kde nebude možné vypestovať základné potraviny. Táto neutešená prognóza nie je len o vode, ale automaticky aj o hlade a kríze i socio-ekonomických javov v spoločnosti vo vysušených regiónoch, čo bude potenciálnym zdrojom napätia a konfliktov medzinárodného významu.
Vo svete sa už oficiálne hovorí o vodnej kríze, avšak málo sa vie o súvislostiach vplyvu vysušovania na otepľovanie Modrej planéty. Táto nevedomosť je pravdepodobne spôsobená hypotézou, že človek nemôže zasiahnuť do hydrologického cyklu a že voda je automatický považovaná za obnoviteľný zdroj v prírodných ekosystémoch. Druhým nemenej dôležitým faktom je, že civilizácia Modrej planéty je akosi príliš sústredená na to, že globálne otepľovanie Modrej planéty je spôsobované produkciou fosílnych palív do atmosféry z priemyselnej činnosti človeka, čím sa vyvoláva skleníkový efekt, ktorý spôsobuje globálne otepľovanie.
Na základe poznatkov o trendových zmenách hydrologického režimu na Slovensku ponúkame doteraz málo poznané súvislosti vplyvu človeka na vysušovanie krajiny, zmeny hydrologického cyklu, častejší výskyt živelných pohróm i povodní a globálne otepľovanie Modrej planéty.
2. Hydrologický cyklus
Vieme, že všetka voda, ktorá vo forme dažďa padne na povrch Modrej planéty pochádza z Modrej planéty. Vyparená voda z vodnej hladiny (oceány) i z pevniny (kontinenty) sa dostáva do atmosféry, čo tvorí ochranný obal Modrej planéty. Nasýtené vodné pary tvoria mraky a ich ochladením sa tvorí dážď. Kvapky dažďa padajú na zemský povrch i vsakujú do pôdy (pôdne vody). Ak je tých kvapiek veľa, vsakujú do podzemných vôd (podzemné vody) a následne vytekajú na zemský povrch prameňmi, ktoré vytvárajú potôčiky i veľké rieky. Ak je týchto kvapiek extrémne veľa, vzniká povodňový prietok z dažďovej povrchovej vody v priekopách potoku, rieke.
Pôdna voda sa vyparuje do atmosféry a zúčastňuje sa na novom dobrodružstve putovania po Modrej planéte. Podzemná voda nasycuje pramene a tvorí základné podmienky pre hydrologickú sieť potokov i riek. To znamená, že voda, ktorá odteká riekami do oceánov (podzemná a dažďová povrchová voda) je súčasťou veľkého hydrologického cyklu, podobne ako odpovedajúce množstvo vyparenej vody z hladín oceánov, ktoré sa vráti na pevninu. Voda, ktorá sa vyparuje z pevniny (pôdna voda) do atmosféry je súčasťou malého hydrologického cyklu.
V zásade môžeme konštatovať, že rovnováha na Modrej planéte je vtedy, ak objem vody pritekajúci riekami z kontinentov do oceánov sa rovná objemu vyparenej vody z oceánov, ktorá sa frontálnymi systémami na kontinenty vracia. V čase rovnováhy hladiny oceánov sú stabilné a dlhodobo sa nemenia.
Ak však sa podarí znížiť objem kapilárnej vody v krajine z akýchkoľvek dôvodov, automatický znížime adekvátne množstvo vody v atmosfére i zrážky. Týmto počinom zvýšime objem povrchového odtoku dažďovej vody riekami do oceánov. Tým bude pribúdať objem vody v oceánoch. Pribúdaním objemu vody v oceánoch vyvoláme stúpanie hladín oceánov. To znamená, že zvýšený povrchový odtok dažďovej vody z kontinentov, sa na kontinenty nevracia, pretože vyparená voda z oceánov sa v zásade nezvyšuje.
Podobne to platí aj pre znižovanie objemu vody v oceánoch. Pokles hladín je spôsobený nižším odtokom vody z kontinentov do oceánov, ako je vyparená voda z oceánov vrátená frontálnymi systémami na kontinenty. V obidvoch prípadoch sa menia podmienky na Modrej planéte. Keďže v priebehu 20. storočia stúpli hladiny oceánov o približne 10 cm, sústreďme sa na definovanie príčin týchto zmien.
Skúsme hypoteticky uvažovať, že dnes sme sa ocitli na Modrej planéte, ktorá má nenarušenú panenskú prírodu. Neexistujú žiadne problémy so životným prostredím. Všetky kontinenty sú zarastené pôvodným dažďovým pralesom. Neexistujú žiadne ľudské sídla, neexistujú žiadne cesty, diaľnice, nie je poľnohospodárska pôda. Do tejto rajskej záhrady vstúpi človek a pre svoje potreby sa rozhodol postaviť obydlia, priemyselné parky, obchody, reštaurácie, cesty, ktoré napojí na poľnohospodársku krajinu. Les vyklčuje a odvodní pre úpravu vodného režimu pôd, pretože je presvedčený, že získa viac potravín. Pre svoje potreby vyklčuje 100 km2 dažďového pralesa. Všetko toto zrealizuje prostredníctvom najnovších technológií, poznatkov z hydrológie, ako odviesť vodu do potoka i rieky. Jednoducho „spraví rajskú záhradu“.
Kým človek nezastaval plochy a nevyklčoval lesy, odtekala z plôch len podzemná voda povedzme 200 litrov z metra štvorcového za jeden rok pri ročnom úhrne zrážok napríklad 1000 mm. To znamená, že pred vyklčovaním bolo 800 mm zrážok súčasťou malého hydrologického cyklu a tá sa dostávala naspäť do atmosféry vyparovaním a vo forme dažďa sa vracala na zemský povrch. Predpokladajme, že človek upravil plochu pre svoje potreby a prebytočnú vodu skanalizoval do potoka tak, že pôvodný odtok 200 mm zvýšil na 500 mm. To znamená, že sa zvýšil odtok o 300 mm ročne, čo pre celú vyklčovanú plochu znamená odkanalizovanie 30 mil. m3 ročne. Táto voda pribudne v oceáne. Lenže na ďalší rok naprší ďalších 1000 mm a je potrebné zas odkanalizovať ďalších 30 mil. m3. Na tretí rok to isté. Na ďalší, na desiaty, na stý, na tisíci rok to isté. Ak to spočítame, tak v priebehu 100 rokov spomínaná plocha spôsobila zlikvidovanie 3 mld. m3 sladkých vôd z malého hydrologického cyklu a v období 1000 rokov 30 mld m3 z malého hydrologického cyklu a pridali sme do oceána.
Teoreticky môžeme predpokladať, že zlikvidovanie malého hydrologického cyklu vplyvom spomínanej 100 km2 by trvalo niekoľko státisícročí. Ak celkový objem malého hydrologického cyklu na kontinentoch je povedzme 200 000 mld m3, tak jeho likvidácia by trvala viac ako 6 miliónov rokov.
Lenže nároky narastajú, populácia rastie a k pôvodným plochám pribúdajú ďalšie a ďalšie. Hovorí sa, že kontinenty sú urbanizované (zastrešené, zaasfaltované a odkanalizované územia) približne 1 percento celkovej plochy kontinentov. To zodpovedá asi 1 500 000 km2 zurbanizovaných plôch. Taktiež sa každý rok zlikviduje viac ako 140 000 km2 pôvodných lesných ekosystémov. Z vyššie uvedených predpokladov vyplýva, že 1 percent z urbanizovaných plôch kontinentov pre uvádzané hodnoty zrážok spôsobí každoročné zlikvidovanie cca 450 mld m3 dažďovej vody na kontinentoch a následné uskladnenie v oceánoch. V priebehu jedného storočia je to zlikvidovanie 45 000 mld m3 sladkej vody z kontinentov a jej pridanie do oceánov. To spôsobí stúpnutie hladín oceánov o viac ako 80 cm.
Obdobie 100 rokov uvádzame zámerne, aby sme pochopili časové súvislosti likvidácie sladkých vôd na kontinentoch spriemyselňovaním krajiny. Dôležité je pochopiť súvislosti. Objemy vody a výšku stúpnutia hladín sú uvádzané pre našu obrazotvornosť. Ďalší nesmierne dôležitý bod tejto obludnosti je, že 45 000 mld m3 sladkej vody bolo súčasťou malého hydrologického cyklu. To v realite znamená, že sladká voda nad kontinentmi obnovovala a bola súčasťou atmosféry ako ochranného obalu Modrej planéty. Keďže sme zlikvidovali vodu z kontinentoch, vyparí sa menej vody a tým sa stenčuje vrstva ochranného obalu Modrej planéty. Stenčenie ochranného obalu Modrej planéty spôsobuje zvýšenie intenzity slnečného žiarenia na zemský povrch.
Hrúbka ochranného obalu atmosféry i následné množstvo zrážok je závislé na množstve vyparenej vody hlavne z kontinentov, pretože množstvo vyparenej vody z oceánov sa v zásade nemení. Dlhodobá likvidácia vody na zemskom povrchu spôsobuje stenčovanie ochranného obalu atmosféry i postupné znižovanie množstva zrážok. Skúsme taktiež uvažovať o nerovnomernom vysušovaní zemského povrchu. Vieme dobre, že človek začína vysušovať v prvom rade svoje okolie (roviny, pahorkatiny i kotliny). To znamená, že človek vysušuje oblasti s ľahšou dostupnosťou prírodných zdrojov. Tým spôsobuje zvyšovanie rozdielu teplôt zemského povrchu medzi rovinatými a horskými oblasťami. Tento fenomén spôsobuje intenzívnejšie difúzne javy v atmosfére, ktoré vyvolávajú vyššiu kumuláciu vodných pár v ovzduší nad chladnejšími zónami. Tento fenomén spôsobuje aj výskyt častejších a extrémnejších atmosférických zrážok v horských chladnejších oblastiach s extrémnejšími dažďami nebývalej výdatnosti, ktoré následné vytvárajú katastrofálne povodne a záplavy. Toto sa deje na kontinentoch predovšetkým v obdobiach s prehriatym zemským povrchom. V časoch, kedy v minulosti dochádzalo k prirodzenej akumulácii vody v prírodných ekosystémoch (obdobie nízkej intenzity dažďov) dochádza k predlžovaní periód bez zrážok (obdobie sucha).
Skúsme taktiež hypoteticky uvažovať, čo sa stane v zemskej kôre, ak jednu časť zemskej kôry Modrej planéty odľahčíme o spomínaných 45 000 mld m3 (teda ton) a inú časť zemskej kôry zaťažíme o tu istú hmotnosť. S istotou dôjde k zintenzívneniu porúch v zemskej kôre na geologických trhlinách. Z toho teda vyplýva, že ďalším závažným problémom, ktorý vysušovanie spôsobuje, je častejší výskyt zemetrasení.
Z logických súvislostí vyplýva, že permanentne vysušovanie kontinentov vyvoláva nerovnováhu na Modrej planéte. Na začiatku vyvolávame nerovnováhu na lokálnej úrovni, postupne to prerastá do regionálnej úrovne s následnou globalizáciou nerovnováhy na Modrej planéte. Tento proces prebieha kontinuálne v dlhodobých periódach presahujúci pamäť jednej generácie bez toho, aby sme si uvedomili súvislosti. Základom však je proces vysušovania zemského povrchu, ktorý je spôsobený spriemyselňovaním prírodných ekosystémov s úplnou likvidáciou hydrologického cyklu.
Príkladom môžu byť poznatky zo Slovenska, kde v pásme miernej klímy s priemernými ročnými zrážkami 700 mm došlo v 20. storočí k dlhodobému ročnému poklesu zrážok o 40 mm pre celé územie Slovenska. V nížinných oblastiach Slovenska pokles nastal dokonca o 70 mm a v horských oblastiach trendový nárast zrážok o 20 mm. Taktiež závažné rozdiely nastali medzi letom a zvyškom roka. V letných mesiacoch (jún – august) trendovo narástli priemerné zrážky o 35 mm a zbytku roka (september – máj) v priemere poklesli o 75 mm. V objemových hodnotách je to zrozumiteľnejšie. V spomínanom letnom období na Slovensku padne o 1,5 mld m3 viac a v ostatných mesiacoch o 3,5 mld m3 menej ako v minulosti. Tento dlhodobý pokles bude v budúcnosti pokračovať a môžeme v letných mesiacoch očakávať ešte výdatnejšie dažde a v zvyšku roka bude pršať ešte menej. Z hľadiska prognóz tento trend bude naďalej pokračovať s ubúdaním zrážok v období jesenných, zimných a jarných mesiacoch až takmer na nulu a pršať bude len v období dažďov (jún – august) a to tak, že budú z toho katastrofálne záplavy. Tento stav je možné očakávať už v priebehu druhej dekády 21. storočia v strednej Európe. V iných častiach kontinentov bude obdobná situácia a regionálne problémy s vodou budú sprevádzané dramatickým rastom teplôt na regionálnej úrovni, ktoré postupné prerastú do globálnych rozmerov s neskutočne rýchlym roztápaním ľadovcov.
Keďže nie je rozdiel v ekonomických aktivitách medzi Slovenskom a inými časťami sveta, s istotou je možné predpokladať, že v budúcnosti dôjde ešte k výraznejším priestorovým i časovým zmenám v rozdelení zrážok. Bude pršať ešte viac a s väčšou intenzitou v horských oblastiach a naopak bude pršať v nížinách ešte menej. Taktiež bude pršať viac a intenzívnejšie v letných obdobiach a v ostatných ročných obdobiach ešte menej.
3. Perióda ekonomického rastu a jeho vplyvu na vysušovanie kontinentov.
Ekonomický rozvoj, ktorý nastal po 2. svetovej vojne súčasná civilizácia nepozná v celej svojej histórii. Intenzita ekonomického rastu je priamo úmerná populačnej explózii. Populácia na začiatku 20. storočia dosahovala 1,7 miliardy a na konci presiahla 6 miliárd. To znamená, že v priebehu 20. storočia sa populácia viac ako strojnásobila.
Najdramatickejší rast populácie nastal po 2. svetovej vojne. V roku 1950 dosahovala populácia cca 2,5 miliardy jedincov. S rastom populácie rastú nároky na prírodné zdroje a čo je najšokujúcejšie, populácia rastie a prírodné zdroje ubúdajú. Ubúdanie prírodných zdrojov súvisí s úbytkom vodných zdrojov, pretože nedostatok vodných zdrojov spôsobuje problémy s pestovaním potravín a stratu biodiverzity. Vodu človek systematicky likviduje spriemyselňovaním prírodných ekosystémov. To znamená, že ak by človek našiel spôsob, mechanizmy a nástroje, ako vodu plošne nelikvidovať pri riešení svojich potrieb, k znižovaniu zásob sladkých vôd by nedochádzalo. Taktiež by nedochádzalo k ubúdaniu prírodných zdrojov i stúpaniu hladín oceánov. Nemali by sme taký častý výskyt živelných pohrôm, povodní, záplav i súch a zrejme by sme nemali problémy s klimatickými zmenami.
Lenže populácia na Modrej planéte sa chová maximálne iracionálne. Likviduje pôvodné lesy, spriemyselňuje poľnohospodársku krajinu, urbanizuje krajinu pre svoje potreby a pri tejto činnosti používa také nástroje a praktiky, ktoré likvidujú sladkú vodu z kontinentoch, ktorá je súčasťou malého hydrologického cyklu. V krátkosti je potrebné uviesť, že ročne z kontinentov zmizne približne 150 000 km2 pôvodných lesných ekosystémov a taktiež ročne pribudne na kontinentoch viac ako 100 000 km2 zastrešených, zaasfaltovaných a zabetónovaných plôch zemského povrchu. Skúsme sa zamyslieť nad tým, ako vplýva spriemyselňovanie prírodných ekosystémov na znižovanie sladkých vôd na kontinentoch v priebehu jedného storočia.
4. Perióda likvidácie malého hydrologického cyklu
Spriemyselňovanie prírodných ekosystémov spôsobuje trvalú stratu sladkej vody z kontinentov a jej akumuláciu v oceánoch. Taktiež dochádza k ubúdaniu vody z atmosféry, čím sa zvyšuje riziko prehrievania planéty. To znamená, že rast teploty je funkčne závislý na plošnom ubúdaní vody na kontinentoch i v atmosfére. V prípade Slovenska ročné ubúdanie sladkej vody dosahuje cca 250 mil. m3. Ak intenzita spriemyselňovania krajiny na svete zodpovedá intenzite spriemyselňovania krajiny na Slovensku, potom sa z kontinentov stratí cca 1800 mld m3 sladkej vody ročne, čím stúpnu hladiny oceánov o 5 mm. Sto rokov vysušovania kontinentov v spomínanej intenzite spôsobí likvidáciu cca 180 000 mld m3 sladkej vody. Tomu zodpovedá stúpnutie hladín oceánov o cca 0,5 metrov. Tento objem vody približne odpovedá objemu vody, ktorý obsahuje malý hydrologický cyklus. To znamená, že približne 100 rokov stačí na zlikvidovanie malého hydrologického cyklu pri súčasnom trende spriemyselňovania prírodných ekosystémov.
Vysušovanie kontinentov sa môže diať v rôznych častiach kontinentoch na regionálnej úrovni súčasne. Keďže v súčasnosti prebieha proces populačnej explózie takmer na všetkých kútoch planéty, je zrejme, že dochádza ku globalizácii vysušovania a následných zmien v bioritme globálneho ekosystému Modrej planéty. Ak si uvedomíme, že približne 50 rokov trvajú „skvelé“ ekonomické aktivity človeka na planéte Zem, tak sa nám „úspešne“ darí vysušovať cca 300 m3 sladkej vody na jedného obyvateľa Modrej planéty ročne.
Pokračovaním tohto trendu naďalej, „úspešne“ zlikvidujeme v nasledujúcich 50 rokov ďalších približne 100 000 mld m3. Ak by sa nám podarilo zastaviť trend rozširovania odlesnených a zurbanizovaných plôch, zlikvidovali by sme spomínaných 100 000 mld m3 nie za 50 rokov, ale v priebehu nasledujúcich 80 rokov. To znamená, že by sme globálny kolaps len oddialili.
Popísaným algoritmom chceme poukázať logiku väzieb vplyvu človeka na likvidáciu sladkej vody z kontinentov a vlastné samozničenie.
Drastické zásahy do krajinnej štruktúry spôsobujú ďalšie negatívne javy, ktoré sa prejavujú nielen úbytkom vodných zdrojov, ale aj úbytkom prírodného produkčného potenciálu, na čo je naviazaný náš celý potravinový reťazec a taktiež katastrofálny úbytok biodiverzity i zmeny klímy, úbytok zrážok, častejší a intenzívnejší výskyt živelných pohróm, povodní i záplav, predlžovanie periód bez dažďa. Už v krátkej budúcnosti môžme očakávať také zmeny, že bude len raz v roku pršať (leto) a zvyšok roka bude bezdažďový a katastrofálne suchý. To pripomína biblické peklo. Sucho spôsobí nebývalé požiare v rôznych kútoch sveta. Stačí si spomenúť na požiare v roku 2000, kedy napríklad v západnej časti USA zhorelo cca 2,2 mil. hektárov lesných porastov. Príčinou týchto požiarov boli suché búrky. To znamená, že udrel blesk a nezapršalo. Z analýzy časových a priestorových zmien rozdelenia zrážok vyplýva, že dochádza k postupnému ubúdaniu zrážok v troch ročných obdobiach (jeseň, zima, jar) a k pribúdaniu zrážok vo vrchole vegetačného obdobia. Ak by sme išli ešte hlbšie s analýzami trendových zmien zrážok počas hydrologického roka (napríklad s denným krokom), potom by sme sa pravdepodobne dopracovali k tomu, že pribúdanie zrážok sa vyskytuje v období letného monzúnu, ktorý začína v druhej polovici júna a končí približne začiatkom augusta. A to pripomína 40 dňovú biblickú potopu.
5. Perióda stúpania hladín oceánov
Vysušovanie kontinentov spôsobuje stúpanie hladín oceánov. Ak by sme úplne vysušili kontinenty, spôsobili by sme stúpnutie hladín oceánov pravdepodobne o cca 1 m. Rozsah vysušovania v konečnom dôsledku spôsobuje prehrievanie Modrej planéty, čo následne štartuje roztápanie ľadovcov. To spôsobí nekontrolovateľné vyššie stúpanie hladín oceánov. Z jednoduchej úvahy vyplýva, že sme v predchádzajúcich 100 rokoch došlo k stúpnutiu hladín oceánov o cca 10 cm. Rozhodujúce stúpanie hladín oceánov nastalo po 2. svetovej vojne. Pokračovaním vysušovania ďalších 50 rokov hladiny stúpnu o cca 40 cm. Podľa panelu o klimatických zmenách z januára 2001 (Shanghai) upravené scenáre stúpania hladín oceánov sa pohybujú v intervale 40 – 90 cm. Z logickej úvahy vyplýva predpoklad, že stúpnutie bude pravdepodobne ďaleko vyššie, pretože vysušením kontinentov sa spustí nekontrolovateľné roztápanie ľadovcov.
Pôdna voda je termoregulátor v prírodných ekosystémoch, ak ju plošne likvidujeme, vysušujeme celé oblasti i regióny kontinentov Modrej planéty. Tým spôsobujeme oteplenie kontinentov. Globálnym prehrievaním spôsobujeme roztápanie ľadovcov. Roztopením všetkých ľadovcov dôjde k stúpnu hladín oceánov pravdepodobne až o cca 70 metrov. Z toho vyplýva jednoduchý záver. Intenzita vysušovania po druhej svetovej vojne odštartovala obludné procesy globálneho otepľovanie a už v 21. storočí pravdepodobne dôjde k roztopeniu ľadovcov.
6. Perióda dramatických zmien v zemskej kôre
Roztopenie ľadovcov spôsobí zmenu rozdelenia hmoty a tým aj zmenu zaťaženia zemskej kôry Modrej planéty. Časti zemskej kôry, ktoré boli zaťažené ľadom budú odľahčené a iné časti zemskej kôry budú zaťažené masou vody hrúbky cca 70 m, čo zodpovedá zhruba 25 mil. km3 vody. Tento objem vody ozdpovedá 25 biliónom ton vody. To pravdepodobne spôsobí pnutie v zemskej kôre s horotvornými pohybmi nebývalých rozmerov v zemskej kôre. Dôjde pravdepodobne k vrásneniu zemskej kôry. Môže sa stať, že zemské platne, ktoré sú nad hladinou morí, poklesnú pod úroveň hladiny vôd a naopak. Niektoré platne zemskej kôry môžu vystúpiť nad hladinu morí. „Výdobytky“ modernej civilizácie sa môžu stratiť v útrobách Modrej planéty. Vrásnením zemskej kôry dôjde k vytvoreniu rozsiahlych a drobných bezodtokových plôch na nových kontinentoch.
7. Perióda ochladenia planéty a klesania hladín oceánov
Počas vrásnenia a horotvorných pohybov dôjde k pomerne náhlemu ochladeniu planéty, po ktorom sa odštartuje perióda doby ľadovej. Vieme dobre, že ak klesne teplota rýchlo, dochádza k tvorbe ľadu na vodných hladinách i na kontinentoch. Od tej chvíle štartuje obdobie dlhodobého poklesu hladín oceánov a ukladania vody v tuhom skupenstve na kontinentoch. Pokles hladín pravdepodobne bude trvať stáročia, podobne ako vrstvenie ľadu na novovytvorených kontinentoch. Zároveň bude prebiehať proces obnažovania pevniny v rovníkovom pásme (medzi obratníkmi). Proces poklesu hladín bude prebiehať až do doby vyrovnania teplotného režimu medzi zaľadnenými plochami a plochami, ktoré sa poklesom hladín vynoria z pod hladiny.
V týchto rozsiahlych oblastiach sa bude obnovovať život, fauna i flóra, podobne aj zvyšky civilizácie, ktoré prežili kataklizmu. Na kontinentoch severnejšie a južnejšie od obratníkov sa budú tvoriť rozsiahle ľadovce niekoľko 100 metrov hrubé. Teoreticky je možné predpokladať, že pokles hladín oceánov môže byť i niekoľko 100 metrov. Ak by napríklad ročne pribudla hrúbka snehu resp. ľadu s vodnatosťou 10 cm, potom 100 metrová vrstva ľadu (80%-ná vodnatosť) by sa tvorila približne 800 rokov.
Ak by bol pomer ľadovcov k vodnej hladine jedna k jednej, potom aj pokles hladín by zodpovedal prírastku ľadu na kontinentoch. Proces vrstvenia ľadu môže prebiehať tisícročia. Iste by bolo zaujímavé napríklad na ľadovci v Antarktíde alebo v morskom ľadovci sledovať ročne prírastky ľadu. Teoreticky je možné predpokladať, že pokles hladín môže byť niekoľko 100 metrov. Pokles hladín závisí na globálnom teplotnom režime Modrej planéty s postupnou rovnováhou medzi teplotami ľadovcov a obnaženým zemským povrchom v rovníkovej oblasti.
8. Perióda obnovy malého hydrologického cyklu a obnovy ekosystémov
V pásme medzi obratníkmi sa automatický obnoví hydrologický cyklus. Bude pršať takmer stále a po troche. Celá Modrá planéta bude obalená hrubou ochrannou vrstvou nasýtených vodných pár v ovzduší. Slnko bude mať malú šancu preniknúť cez husté mračná na zemský povrch. V tomto prostredí sa bude obnovovať vegetácia v pásme medzi obratníkmi. Bude bujnieť, pretože bude mať veľké množstvo vody. Bude sa obnovovať život a zvyšky civilizácie odštartujú novú populačnú explóziu. V týchto dobách bude raj na zemi, nebude problém s dostatkom potravy, vody i prírodných zdrojov. Medzi obratníkmi bude pásmo miernej klímy, ktoré teraz poznáme napríklad v oblastiach škandinávskych krajín i Kanady. Oblasť zaľadnenia bude dosahovať veľkých rozmerov a pravdepodobne minimálne od 40. rovnobežiek severnej a južnej zemepisnej šírky bude roziahly ľadovec niekoľko 100 metrovej hrúbky. Ak by nedošlo k horotvorným pohybom v zemskej kôre, potom by v pásme medzi obratníkmi sa objavil rozsiahly kontinent v oblasti Polynézie spojený s Austráliou a Indonéziou. Vytvoril by sa rozsiahly ostrovy južnejšie od Indie (oblasť Maledivy) i v oblasti Galapág. Zaniklo by Červené more i Perzký záliv, Čierne more by ostalo vnútrozemské jazero atď, atď.
9. Nová perióda vysušovania kontinentov a zmena klímy
Zvyšky civilizácie, ktoré prežijú v pásme medzi obratníkmi postupne pookrejú. Je takmer isté, že tu hrôzu prežijú len tí, ktorí budú na to pripravení duševne i fyzicky a ktorí budú zžití s prírodou. To sú podľa našej terminológie „primitívne kmene“, ktoré žijú v súlade s prírodou. Bude trvať niekoľko generácií (stáročia), kým z tejto hrôzy zvyšky civilizácie pookrejú. Zvyšky civilizácie budú štartovať novú populačnú explóziu a prejdú všetkými fázami vývoja, podobne ako terajšia civilizácia až k „dokonalosti“ a technologickej vyspelosti.
Spraví pravdepodobne to isté, čo sme urobili my. Odštartuje nový proces vysušovania zemského povrchu. Bude pre svoje pôžitky i existenčné potreby vysušovať krajinu, meniť hydrologický cyklus, vyvolávať lokálne živelné pohrómy, ktoré následne budú prerastať do regionálnych zmien klímy i jej globalizácii.
Bude stúpať teplota na Modrej planéte. Pásmo miernej klímy bude postupne prerastať do pásma subtropického, tropického, až následne človek vysuší rozsiahle regióny i celé kontinenty. V severnejších a južnejších oblastiach od obratníkov dôjde k postupnému roztápaniu ľadovcov. Roztopenie ľadovcov spôsobí obnaženie veľkých oblastí zemského povrchu horských oblastí, čo zintenzívni proces otepľovania planéty. Voda z roztápajúceho ľadu sa bude akumulovať na dne bezodtokových plôch, ktoré sa vytvorili vrásnením zemskej kôry. Budú sa vytvárať a postupne napĺňať jazerá i veľké vnútrozemské moria. Ak bude vodnej masy viac ako objem bezodtokových plôch, dôjde k vytváraniu prielomových vĺn z vnútrozemských jazier i morí a ich dramatickému vyprázdňovaniu. Podobné prielomové vlny sa vytvorili napríklad tzv. prielom Dunajca na Poľsko slovenských hraniciach, prielom Hornádu. Na americkom kontinente sú názorne prielomy Apalačským pohorím, kde rieka Potomac tečie naprieč zvrásnenému Apalačskému pohoriu. Môžu sa vytvárať tzv. domino efekt povodňové vlny, ktoré budú formovať celé povodia. Vytečením veľkého objemu vody z vnútrozemských morí dôjde k nebývalým eróznym procesom i potenciálnym zemetraseniam, budú stúpať hladiny oceánov so sprievodnými javmi dočasného oteplenia. Vyprázdňovanie vnútrozemských jazier i morí spôsobí stúpanie hladín oceánov, čo vyvolá zaliatie rozsiahlych prímorských oblastí s možným ochladením i vytvorením malej doby ľadovej. Ochladenie spôsobí spätný pokles hladín oceánov a akumulácie vody v tuhom skupenstve na kontinentoch. Toto je možný scenár zmien klímy, živelných pohróm, stúpania hladín oceánov, dôb ľadových.
Toto všetko môžeme pochopiť na cyklickej perióde povedzme jedného roka, ak si uvedomíme cyklus striedania ročných sezón. V zime akumulácia snehu v povodí (dobá ľadová). Na jar roztápanie snehu (otepľovanie). V lete živelné pohrómy (povodne). Na jeseň vysušená krajina (požiare). Ak pochopíme súvislosti mikroperiódy v mikroštruktúre povedzme na malej ploche zemského povrchu, pravdepodobne pochopíme zákonitosti globálnejších procesov, podobne ako hovorí indické príslovie „V kvapke vody poznáš celý svet“.
10. Definovanie jednotlivých fáz zmien klímy na Modrej planéte
Dôležité je si uvedomiť algoritmus likvidácie sladkých vôd z malého hydrologického cyklu s následným nekontrolovateľnými zmenami v globálnom ekosystéme Modrej planéty v jednotlivých fázach, ktoré sme rozdelili na tieto fázy:
1. fáza - spriemyselňovanie prírodných ekosystémov a bránenie prirodzenej akumulácie vôd v povodiach
2. fáza - vysušovanie kontinentov a mierne stúpanie hladín oceánov,
3. fáza - otepľovanie kontinentov s častejším výskytom extrémnych živelných pohróm
4. fáza - roztápanie ľadovcov a dramatické stúpanie hladín oceánov i potenciálny nárast intenzívnych zmien v zemskej kôre
5. fáza - dramatické ochladenie vplyvom zaliatia veľkej časti kontinentov (cca 4% - 6,5 mil. km2 aj s potenciálnym vertikálnym pohybom zemskej kôry vplyvom rozliatia vodnej masy po celej planéte a vytváranie nových foriem reliéfu na kontinentoch (vrásnenie)
6. fáza - postupný pokles hladín oceánov a obnova sladkej vody na kontinentoch, doba ľadová, vytváranie ľadovcov v pásmach severnejšie a južnejšie od obratníkov a obnova biodiverzity v pasme miernej klímy medzi obratníkmi
7. fáza - obnova prírodného produkčného potenciálu v pásme medzi obratníkmi a štart novej populačnej explózie.
8. fáza - perióda dramatického rastu populácie, likvidácia malého hydrologického cyklu a vysušovanie kontinentov v pasme medzi obratníkmi, zmeny klímy.
9. fáza - roztápanie ľadovcov severne a južnejšie od obratníkov a vytváranie vnútrozemských morí na kontinentoch
10. fáza - vylievanie vnútrozemských morí do oceánov a formovanie povodí s dramatickým stúpaním hladín oceánov a zemetraseniami
11. fáza - potopa s dramatickými zmenami a likvidáciami veľkej časti populácie v rozsiahlych prímorských oblasti
12. fáza - medzi ľadová doba - ochladenie vplyvom zaplavenia kontinentov a populačná explózia s následným vysušovaním kolonizovaných regiónov.
11. Úvahy o možných riešeniach
Z popísaného algoritmu likvidácie hydrologického cyklu môžeme konštatovať, že vysušovanie prebieha vplyvom hospodárskych aktivít v leso-poľnohospodársko-urbárnej krajine používaním takých praktík pri využívaní zemského povrchu, ktoré dlhodobo plošne likvidujú vodu z povodí. Ide predovšetkým o odlesňovanie lesnej krajiny, odvodňovanie a spriemyselňovanie poľnohospodárskej krajiny a zastrešovávanie, asfaltovávanie a betónovanie zemského povrchu v urbárno-priemyselných zónach. To znamená, že ak dochádza k plošnej likvidácii vôd v povodiach, najefektívnejšia i najlacnejšia obnova vodných zdrojov je plošná a nie bodová.
Ako príklad môže slúžiť vodohospodárska politika na Slovensku v konfrontácii s plošným vysušovaním vplyvom hospodárskych aktivít v povodiach. V predchádzajúcich 60-tich rokoch na Slovensku bolo plošne z povodí Slovenska zlikvidovaných viac ako 15 mld m3. Na druhej strane bolo vybudovaných viac jako 50 vodných nádrží a rezervoárov s celkovým akumulačným objemom cca 2,8 mld m3. To znamená, že na Slovensku došlo k zníženiu vodných zdrojov o cca 12,2 mld. m3.
Z toho vyplýva, že potrebujeme mať plošne viac vody v povodiach v lesnej, poľnohospodárskej i urbárnej krajine. Taktiež potrebujeme mať viac vody v atmosfére, a to nie je možné inak riešiť len plošnou obnovou vodných zdrojov. A to nie je priestor pre technické bodové a líniové riešenia, ale pre komplexnú obnovu hydrologického cyklu v povodiach prostredníctvom legislatívnych nástrojov, ktoré by motivovali všetkých, ktorí svojimi aktivitami spôsobujú resp. bránia plošnej akumulácii vody na jednotlivých plochách, či v lesnej, poľnohospodárskej alebo urbárnej krajine. Z toho dôvodu odporúčame, aby celosvetovo a prioritne v krajinách s najviac narušeným hydrologickom cykle (napríklad Indočína, Subsaharská oblasť, USA, Austrália, Európa) postavili urýchlene programy zastavenia vysušovania a plošnej obnovy sladkých vôd v povodiach. Je to možné skonkretizovať veľmi jednoducho. Každý, kto svojimi aktivitami spôsobuje zvýšenie odtoku dažďových vôd z plôch v povodiach, je povinný vytvoriť náhradné ekosystémy na plošnú akumuláciu sladkých vôd v povodiach.
Matematika je pomerne jednoduchá. Ak sme v predchádzajúcom období spôsobovali likvidovanie povedzme 300 m3 sladkých vôd na jedného obyvateľa, teraz potrebujeme obnoviť adekvátny objem dažďových vôd v prepočte na jedného obyvateľa. Tak je možné predpokladať, že v priebehu 10 rokov môže dôjsť k pozitívnym zmenám v hydrologickom cykle. Týmto krokom môžeme obnovovať nielen sladkú vodu v povodiach, ale aj minimalizovať riziká povodní, obnovy biodiverzity, zmierňovanie rizík zmien klímy i zastavenie stúpania hladín oceánov. Ak to neurobíme v naledujúcich 10-15 rokov, pravdepodobne nemáme šancu zvrátiť dramatické zmeny globálneho otepľovania v 21. storočí, ktoré vyvolajú globálny kolaps. Nepomôžu tomu ani „grandiózne“ projekty do nových a nových vodohospodárskych investícií na technicko-inžinierskom princípe. Takéto programy je možné veľmi jednoducho realizovať v rozvojových chudobných krajinách so značne vysušenou krajinou, kde aspoň raz ročne prší. Medzinárodná pomoc by nielen prispela k obnove hydrologického cyklu, ale aj k riešeniu problémov s chudobou. Obnovou hydrologického režimu povodí, vytváraním plošnej akumulácie dažďových vôd je možné obnovovať aj prírodný produkčný potenciál a čo je najpodstatnejšie, je možné obnovovať hydrologický režim pôvodne vysušených potokov a riek. Je to najlepší program pre komunitný rozvoj a pritom lacný.
Ak by sme napríklad postavili takýto program pre Etiópiu, kde hladom ročne zomiera veľa ľudí, potom by do programu obnovy hydrologického cyklu bolo zapojených povedzme 5 mil. ľudí, ročne by sa podarilo obnoviť viac ako 1 mld m3 sladkých vôd. Tento program by stál cca 100 mil. USD ročne, možno menej. Ak by sa tento program realizoval 5 rokov, potom by program obnovil v priebehu 20 rokov viac ako 80 mld m3 sladkých vôd v dnes jednej z najchudobnejších krajín sveta, ktorú každý rok postihujú katastrofálne suchá, povodne i hladomor. Možno by stálo porovnať riešenie plošnej obnovy hydrologického cyklu prostredníctvom komunitného rozvoja s inžiniersko-technickým riešením, napríklad výstavbou vodných nádrží o adekvátnej kapacite vodných zdrojov.
Plošná obnova hydrologického cyklu prostredníctvom komunitného rozvoja bude iste niekoľko krát lacnejšia, ako technicko-inžinierske riešenia.
V prípade Slovenska, kde sme navrhli, alternatívu plošnej akumulácie vodných zdrojov v povodí na získanie vodných zdrojov (tzv. Modrá alternatíva) oproti navrhovanej priehrade, dosahovali predpokladané náklady cca 10% nákladov plánovanej priehrady. A v tom bol najväčší problém, ktorý prerástol do konfliktu. Navrhované riešenie bralo prácu inžinierom v náklade 200 mil. USD a dávalo prácu komunitám vo výške cca 20 mil. USD.
Spomínaným riešením v rozvojových krajinách s narušeným hydrologickým cyklom by sa obnovili vodné zdroje, vyriešila by sa chudoba, obnovila by sa biodiverzita a prírodný produkčný potenciál. V princípe je potrebné v povodí vytvoriť také podmienky, aby dažďové vody z obdobia dažďov sa plošne akumulovali v povodiach. Tragédiou tohto riešenia je, že nie je to technicko-inžinierske riešenie, ktoré by zaujímalo veľkých investorov, ale je to program pre komunity a pre drobnú mravenčiu prácu tisícok ľudí. A v tom je výzva pre vlády všetkých krajín sveta, najvyššie orgány Modrej planéty i pre veľké finančné inštitúcie na svete, aby sa pokúsili reformovať svetové strategické programy pre záchranu nášho životného prostredia na Modrej planéte prostredníctvom komunitných trvalo udržateľných rozvojových programov, ktoré sú niekoľkonásobne lacnejšie a riešia zásadný problém vysušovania povodí, tvorby vodných zdrojov, prírodný produkčný potenciál, biodiverzitu, prevencie pred živelnými pohromami a globálnym otepľovaním. Máme tak asi 10 rokov šance na zásadnú zmenu, ak už nie je neskoro.
Zoznam literatúry:
[1] Robert D. Jarrett, Paleohydrology and its Value in Analyzing Floods and Droughts, in Paulson, R.W., Chase, E.B., Roberts, R.S., and Moody, D.W., Compilers, National Water Summary 1988-89--Hydrologic Events and Floods and Droughts: U.S. Geological Survey Water-Supply Paper 2375, p. 105-116, U.S. Geological Survey, 1991
[2] Bolling, D. M.: How to save a River, River Network, Islandpress, Washington D.C., 1994
[3] Church, Michael,1998, Floods in cold climates, in Baker,V.R., Kochel, R.C., and
atton,P.C., eds, Flood geomorfology, New York, John Wiley, p. 205-229
[4] Robert S. Thompson , Global Climate Change, The 1995 Report by
Intergovernmental Panel on Climate Change, U.S. Geological Survey
[5] Alan L. McNab and Thomas R. Karl, Climate and Droughts in Paulson, R.W., Chase, E.B., Roberts, R.S., and Moody, D.W., Compilers, National Water
Summary 1988-89--Hydrologic Events and Floods and Droughts: U.S. Geological
Survey Water-Supply Paper 2375, p. 89-98., 1991,National Oceanic and
Atmospheric Administration
[6] Ronald L. Hanson, Evapotranspiration and Droughts, in Paulson, R.W., Chase, E.B., Roberts, R.S., and Moody, D.W., Compilers, National Water Summary 1988-89--Hydrologic Events and Floods and Droughts: U.S. Geological Survey Water-Supply Paper 2375, p. 99-104.. U. S. Geological Survey, 1991
[7] Kaplan, R. D., The ends of the Earth, Vintage, Books a Division of Random house, INC, New York, 1996
[8] Kennedy, T. M., Make Gentle the Life of this World, Harcout brace and Company, New York,1998
[9] Bouval, R., Hancoock,G., Stražce počátku, Výprava za skrytým dedičstvím lidstva, Z anglického originálu Keeper of Genesis vydalo Actuell, Bratislava 1998
[10] Protecting our Environment, German perspective on a Global Chalelenge, Konrad-Adenauer-Stiftung e.V., Sankt Austin, 2000
[11] Kravčík,M., Voda pre tretie tisícročie, Ludia a voda, Košice, 2000
[12] State of the World 2000, The World institute, W.W.Norton Company, New York
[13] Keller,J.: Až na dno blahobytu, Dúha, Brno, 1993
[14] Hall,S.S., Mapping the next Millenium, Raindom House, New York, 1992
[15] Barlow, M.: Blue Gold, The globalWater Cisis and the commodification of World´s water supply, Internationa Forum on Gloobalisation, San Franciisco, 1999
[16] Mennoti, V.: Free Trade Free Logging, International Forum for Glovbalisation, San Francisco, 1999
[17] Nováček, P., Huba, M.: Ohrozená planéta, Vydavateľstvo UP, Olomouc, 1994
[18] Shiklomanov,I.A.: Klíma neistoty, UNESCO Reviu, New York, 1993
[19] Water for the 21st Century, From Vision to Action, Global Water Partnership 2000
[20] Mollisonm B., Permakultúúra, Asociácia Permakultúry Revúca, 1999
[21] Zpráva komise pro globálni řizení, Naše globálni sousedství, Rada pro medzinárodní vztahy, Praha 1995
Pozn. red. - Text byl na stránkách Ľudia a voda zveřejněn v dubnu 2001.
reklama
