Zlatko Samardziev: Zdieľanie bicyklov v Skopje sa ujalo
18.9.2012
Bratislava plánuje opäť hľadať prevádzkovateľov, ktorí by v meste požičiavali bicykle. Slovenská metropola sa takúto službu usilovala poskytovať už pred niekoľkými rokmi, projekt vtedy nevyšiel. Či sa to tentoraz podarí, zatiaľ nie je jasné. S obdobným problémom sme zápasili aj v hlavnom meste Macedónska - Skopje.
Požičať si bicykel na jednom mieste, odviezť sa a na inom mieste ho vrátiť. Služba, ktorá dnes obyvateľom macedónskej metropoly spríjemňuje život a odľahčuje dopravu v meste, sa však nezavádzala ľahko.
Skopje leží na rovine obklopenej pohoriami s rozlohou 7,663 hektárov a má 507-tisíc obyvateľov. Po zemetrasení v roku 1963 mesto zaznamenalo veľmi rýchly rozvoj. Ten priniesol so sebou aj dopravné zápchy a výrazné znečistenie ovzdušia, ktoré patria k hlavným ekologickým problémom mesta. Podľa štatistických údajov z roku 2005 v ňom žije približne štvrtina obyvateľov Macedónska. Rast populácie sprevádza pribúdajúci počet motorových vozidiel. Auto vlastní 202 z tisíc obyvateľov a priemerná obsadenosť auta je 2,1 človeka. (Na porovnanie v Bratislave je 500 áut na tisíc obyvateľov s priemernou obsadenosťou 1,5 človeka).
Vozový park verejnej dopravy prešiel v posledných desiatich rokoch masívnou obnovou, pričom sa investovalo najmä do nákupu moderných autobusov. Systém dopravy je vedený východozápadným smerom, pozdĺž rieky Vardar. Vstup do mesta vedie z troch medzinárodných diaľnic. Súčasťou dopravného centra je aj železničná stanica a autobusové stanice pre medzinárodnú, medzimestskú a miestnu dopravu. Pozdĺž hlavných ulíc vedú cyklistické trasy a popri rieke Vardar po oboch brehoch sa vinie jedinečná, 10 km dlhá cyklistická trasa, ktorá sa využíva najmä na rekreačné účely. Najväčším problémom je nedostatok dopravných alternatív iných než individuálna automobilová doprava. Možnosťou by mohli byť bicykle, ale používajú ich buď tí, čo si auto nemôžu dovoliť, alebo nadšenci dvojkolesových tátošov. V roku 2004 malo Skopje 48,5 km mestských cyklistických trás, kde podiel cyklistiky na celkovej doprave predstavoval dve percentá. Cyklistické úseky sa nachádzajú najmä v centre mesta a často ich blokujú nesprávne parkujúce autá.
V roku 2004 tu vypracovali Generel cyklistickej dopravy pre Skopje ako súčasť projektu Posilnenie kapacít Ministerstva životného prostredia a územného plánovania Macedónska, ktorý finančne podporila EÚ. Materiál sa stal východiskom na vybudovanie komplexnej a bezpečnej cyklistickej siete v meste. Generel ustanovil aj smernicu na zvýšenie podielu cyklistiky oproti ostatným spôsobom dopravy, a to doplnením križovatiek o cyklistické pruhy. Dokument tiež predstavil akčný plán pre mestskú samosprávu, príslušné verejné inštitúcie ako aj súkromný sektor. Žiaľ, pre nedostatok finančných prostriedkov jeho realizáciu pozastavili.
Od roku 2005, keď som sa stal národným koordinátorom malej grantovej schémy Globálneho environmentálneho fondu (GEF) v Macedónsku, hľadal som možnosti ako obnoviť implementáciu Generelu cyklistickej dopravy v Skopje. Nakoniec, s riešením prišli dve miestne mimovládne organizácie Proaktiva a Ekosvest.
V spolupráci s Britským veľvyslanectvom v Skopje, neskôr aj macedónskym ministerstvom životného prostredia a územného plánovania, Holandským veľvyslanectvom v Macedónsku a mestom Skopje, Proaktiva upravila a označila existujúce cyklistické trasy od západnej po východnú časť Skopje. Dlhodobým cieľom projektu bolo znížiť emisie skleníkových plynov a motivovať obyvateľov na zmenu spôsobu prepravy z automobilovej na bicyklovú. Projekt sa sústredil na úpravu cestných križovatiek a zvyšovanie povedomia verejnosti o zodpovednom správaní sa v doprave. Program malých grantov GEF v Macedónsku podporil projekt mimovládnej organizácie Ekosvest, ktorý navrhol zaviesť službu zdieľania bicyklov ako alternatívneho nástroja trvalo udržateľnej mestskej dopravy. Výsledkom projektu je vytvorenie funkčného systému zdieľania bicyklov v Skopje. Tie môžu používať nielen obyvatelia, ale aj návštevníci mesta. Okrem toho vzniklo vzorové partnerstvo medzi mimovládnymi organizáciami, ministerstvom životného prostredia a územného plánovania, mestom, vzdelávacími inštitúciami a súkromným sektorom.
Oba projekty sa úspešne uskutočnili v rokoch 2008-2010. Skopje dnes má rozvinutý a dobre fungujúci systém zdieľania bicyklov s viac ako 150+ bicyklami na prepravu v meste. Kým pred dvoma rokmi otvorili tri požičovné miesta, dnes ich je päť, a mesto prepájajú od západu cez centrum na východ. Výpožičná cena je okolo 16 centov na hodinu. Občania si môžu požičať a vrátiť bicykel na hociktorej z piatich staníc. Počas prvého týždňa po otvorení systému bol dosiahnutý vynikajúci výsledok: 507 požičaných hodín. Podľa obyvateľov mesta „ide o najlepšiu vec, akú doteraz Skopje ponúklo“. V súčasnosti, na základe požiadavky verejnosti, sa systém požičovných miest systematicky rozširuje aj do ďalších častí mesta.
reklama
Požičať si bicykel na jednom mieste, odviezť sa a na inom mieste ho vrátiť. Služba, ktorá dnes obyvateľom macedónskej metropoly spríjemňuje život a odľahčuje dopravu v meste, sa však nezavádzala ľahko.
Skopje leží na rovine obklopenej pohoriami s rozlohou 7,663 hektárov a má 507-tisíc obyvateľov. Po zemetrasení v roku 1963 mesto zaznamenalo veľmi rýchly rozvoj. Ten priniesol so sebou aj dopravné zápchy a výrazné znečistenie ovzdušia, ktoré patria k hlavným ekologickým problémom mesta. Podľa štatistických údajov z roku 2005 v ňom žije približne štvrtina obyvateľov Macedónska. Rast populácie sprevádza pribúdajúci počet motorových vozidiel. Auto vlastní 202 z tisíc obyvateľov a priemerná obsadenosť auta je 2,1 človeka. (Na porovnanie v Bratislave je 500 áut na tisíc obyvateľov s priemernou obsadenosťou 1,5 človeka).
Vozový park verejnej dopravy prešiel v posledných desiatich rokoch masívnou obnovou, pričom sa investovalo najmä do nákupu moderných autobusov. Systém dopravy je vedený východozápadným smerom, pozdĺž rieky Vardar. Vstup do mesta vedie z troch medzinárodných diaľnic. Súčasťou dopravného centra je aj železničná stanica a autobusové stanice pre medzinárodnú, medzimestskú a miestnu dopravu. Pozdĺž hlavných ulíc vedú cyklistické trasy a popri rieke Vardar po oboch brehoch sa vinie jedinečná, 10 km dlhá cyklistická trasa, ktorá sa využíva najmä na rekreačné účely. Najväčším problémom je nedostatok dopravných alternatív iných než individuálna automobilová doprava. Možnosťou by mohli byť bicykle, ale používajú ich buď tí, čo si auto nemôžu dovoliť, alebo nadšenci dvojkolesových tátošov. V roku 2004 malo Skopje 48,5 km mestských cyklistických trás, kde podiel cyklistiky na celkovej doprave predstavoval dve percentá. Cyklistické úseky sa nachádzajú najmä v centre mesta a často ich blokujú nesprávne parkujúce autá.
V roku 2004 tu vypracovali Generel cyklistickej dopravy pre Skopje ako súčasť projektu Posilnenie kapacít Ministerstva životného prostredia a územného plánovania Macedónska, ktorý finančne podporila EÚ. Materiál sa stal východiskom na vybudovanie komplexnej a bezpečnej cyklistickej siete v meste. Generel ustanovil aj smernicu na zvýšenie podielu cyklistiky oproti ostatným spôsobom dopravy, a to doplnením križovatiek o cyklistické pruhy. Dokument tiež predstavil akčný plán pre mestskú samosprávu, príslušné verejné inštitúcie ako aj súkromný sektor. Žiaľ, pre nedostatok finančných prostriedkov jeho realizáciu pozastavili.
Od roku 2005, keď som sa stal národným koordinátorom malej grantovej schémy Globálneho environmentálneho fondu (GEF) v Macedónsku, hľadal som možnosti ako obnoviť implementáciu Generelu cyklistickej dopravy v Skopje. Nakoniec, s riešením prišli dve miestne mimovládne organizácie Proaktiva a Ekosvest.
V spolupráci s Britským veľvyslanectvom v Skopje, neskôr aj macedónskym ministerstvom životného prostredia a územného plánovania, Holandským veľvyslanectvom v Macedónsku a mestom Skopje, Proaktiva upravila a označila existujúce cyklistické trasy od západnej po východnú časť Skopje. Dlhodobým cieľom projektu bolo znížiť emisie skleníkových plynov a motivovať obyvateľov na zmenu spôsobu prepravy z automobilovej na bicyklovú. Projekt sa sústredil na úpravu cestných križovatiek a zvyšovanie povedomia verejnosti o zodpovednom správaní sa v doprave. Program malých grantov GEF v Macedónsku podporil projekt mimovládnej organizácie Ekosvest, ktorý navrhol zaviesť službu zdieľania bicyklov ako alternatívneho nástroja trvalo udržateľnej mestskej dopravy. Výsledkom projektu je vytvorenie funkčného systému zdieľania bicyklov v Skopje. Tie môžu používať nielen obyvatelia, ale aj návštevníci mesta. Okrem toho vzniklo vzorové partnerstvo medzi mimovládnymi organizáciami, ministerstvom životného prostredia a územného plánovania, mestom, vzdelávacími inštitúciami a súkromným sektorom.
Oba projekty sa úspešne uskutočnili v rokoch 2008-2010. Skopje dnes má rozvinutý a dobre fungujúci systém zdieľania bicyklov s viac ako 150+ bicyklami na prepravu v meste. Kým pred dvoma rokmi otvorili tri požičovné miesta, dnes ich je päť, a mesto prepájajú od západu cez centrum na východ. Výpožičná cena je okolo 16 centov na hodinu. Občania si môžu požičať a vrátiť bicykel na hociktorej z piatich staníc. Počas prvého týždňa po otvorení systému bol dosiahnutý vynikajúci výsledok: 507 požičaných hodín. Podľa obyvateľov mesta „ide o najlepšiu vec, akú doteraz Skopje ponúklo“. V súčasnosti, na základe požiadavky verejnosti, sa systém požičovných miest systematicky rozširuje aj do ďalších častí mesta.
reklama
Další informace |
Autor je expertom na vytváranie miestnych partnerstiev, propagáciu a budovanie environmentálneho povedomia obyvateľstva. Pôsobil vo viacerých krajinách na Balkáne. Od roku 2005 je národným koordinátorom malej grantovej schémy GEF v Macedónsku.
Ekolist.cz nabízí v rubrice Názory a komentáře prostor pro otevřenou
diskuzi. V žádném případě ale nejsou zde publikované texty názorem
Ekolistu nebo jeho vydavatele, nýbrž jen a pouze názorem autora daného
textu. Svůj názor nám můžete poslat na ekolist@ekolist.cz.
Dále čtěte |
Začíná lednová část akce Do práce na kole, pěšky nebo poklusem
V Karlových Varech otevřeli GOEtrail, první cyklistickou trasu v lázeňských lesích
Cyklotrailové tratě v Zamilovaném hájku v Brně se podařilo zlegalizovatOnline diskuse
Redakce Ekolistu vítá čtenářské názory, komentáře a postřehy. Tím, že zde publikujete svůj příspěvek, se ale zároveň zavazujete dodržovat pravidla diskuse. V případě porušení si redakce vyhrazuje právo smazat diskusní příspěvěk
